Násilie a iné porušovanie ľudských práv žien pri pôrodoch: bežná realita

Násilie a iné porušovanie ľudských práv žien pri pôrodoch: bežná realita

V spolupráci so združením Občan, demokracia a zodpovednosť sme vydali túto tlačovú správu:

(ODZ + ŽK, 19. 10. 2017)Porušovanie ľudských práv žien pri pôrodoch vrátane násilných praktík nie je v slovenských pôrodniciach žiadnou novinkou ani ojedinelým javom, upozorňujú expertky občianskych združení Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ) a Ženské kruhy. Naopak, ide o prax dlhodobo a masívne rozšírenú v pôrodniciach po celom Slovensku. Pripomínajú to v otvorenom liste ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi, ktorý mu zaslali včera (v prílohe). 

Rodiace ženy sú často vystavované nielen fyzickému a psychickému násiliu a iným porušeniam práv, na ktoré poukazuje aj dokumentárny film Medzi nami, ale aj ďalším porušeniam. „Okrem prejavov fyzického násilia, ktoré spočíva napríklad aj v nútení žien, aby rodili v polohe v ľahu či poloľahu, v dôsledku čoho si nemôžu uľaviť od pôrodných bolestí, v šití pôrodných poranení bez adekvátneho tíšenia bolesti, vo vaginálnych vyšetreniach počas kontrakcií či bez súhlasu rodiacich žien je pomerne frekventované aj psychické násilie, ktoré spočíva napríklad v zastrašovaní alebo znevažovaní žien či celkovo hrubom správaní sa voči nim,“ uvádza Janka Debrecéniová, právnička zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. „Násilie a iné porušovanie práv si niekedy zdravotnícky personál nemusí ani uvedomovať a v niektorých prípadoch býva dokonca sprevádzané dobrými úmyslami – čo samozrejme neznižuje jeho závažnosť,“ dodáva Debrecéniová.

Znepokojenie nad násilím v slovenských pôrodniciach viackrát vyjadril aj komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks. Aj Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien upozornil vládu SR na porušovanie práv rodiacich žien a vyzval ju na zabezpečenie nápravy.

Osoby zodpovedné za riadenie, resp. stav pôrodníctva na Slovensku sa nemôžu tváriť, že o neprijateľných praktikách porušujúcich ľudské práva v pôrodniciach nevedia. Už pred dva a pol rokom, v apríli 2015, združenia vydali publikáciu ŽENY – MATKY – TELÁ : Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku*. Informovali ňou zodpovedných aj širokú verejnosť o neúnosnej situácii v slovenských pôrodniciach. Publikáciu, založenú na monitoringu všetkých pôrodníc, ako aj na hĺbkových rozhovoroch s rodiacimi ženami, doručili aj vtedajšej ministerke zdravotníctva a neskôr jej nástupcovi Tomášovi Druckerovi. Rovnako ju doručili všetkým lekárom a lekárkam riadiacim pôrodnícke oddelenia, resp. pôrodnícke kliniky v SR. Publikáciu združenia prezentovali aj na viacerých odborných fórach vrátane podujatí organizovaných gynekologicko-pôrodníckou obcou a obcou pôrodných asistentiek. Všetky tieto skutočnosti včera predstaviteľky oboch združení pripomenuli ministrovi zdravotníctva otvoreným listom.

Na všetkých uvedených fórach vyvolala publikácia živú a často i dosť nepriateľskú odozvu. V každom prípade však bola podnetom pre verejnú diskusiu, ktorá sa obnovuje vždy s novou silou pri každom ďalšom zverejnení správ o neprijateľnom a nerešpektujúcom zaobchádzaní s rodiacimi ženami. Je preto len ťažko pochopiteľné, prečo sa napriek tomu od roku 2015 nepodarilo v pôrodníckych kruhoch a na úrovni ministerstva zdravotníctva rozprúdiť hĺbkovejšiu diskusiu, ktorá by vyústila do potrebnej sebareflexie a hľadania systémových riešení.

„Kým sa vďaka filmu neprevalil škandál zobrazujúci ponižujúce a poškodzujúce praktiky v pôrodniciach, nikto na naše zistenia nereagoval príliš vážne, hoci sme ich zosumarizovali veľmi dôkladne a s použitím štandardných metód kvalitatívneho výskumu a ľudskoprávneho monitoringu. Rovnako nik nepristúpil ani k odstráneniu škodlivých praktík porušujúcich ľudské práva a k presadzovaniu dodržiavania medzinárodne uznávaných zdravotníckych štandardov, napr. Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či Medzinárodnej federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo (FIGO). Bolo by preto dobré, keby sa zodpovední namiesto nepresvedčivého dehonestovania filmu a jeho autorského tímu a porušovania práva na dôvernosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti u samotnej režisérky sústredili na hľadanie spôsobov, ako môžu aj túto spätnú väzbu, po ktorej neustále naoko volajú, premeniť na prístupy a služby orientované na rodiace ženy a na dodržiavanie ich práv,“ uvádza Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy. Dodáva, že pracovnoprávny postih jedného z protagonistov, s ktorým vedúci predstavitelia bratislavskej univerzitnej nemocnice navyše zjavne nie sú stotožnení, nie je opatrením, ktoré má samo osebe potenciál eliminovať systémové porušovanie práv v pôrodniciach.

Zástupkyne oboch združení zároveň vyjadrujú svoje znepokojenie nad zľahčovaním násilia na ženách, ktoré odznelo v reakciách vedúcich predstaviteľov Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) na ich tlačovej konferencii k filmu Medzi nami v stredu 18. októbra. Miroslav Borovský, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo, napríklad pri spochybňovaní fackania rodiacej ženy, ku ktorému sa lekár vystupujúci vo filme sám priznal, uviedol, že dotyčný lekár „chcel byť frajer, že dal niekedy nejakej po papuli“ a že sa tak chcel ukázať pred sestričkou. Igor Rusnák, prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky na Kramároch, zas vysvetľoval, že „brachiálna pomoc“ je aj chytanie rúk rodiacej ženy tak, aby sa v bolestiach nechytala svojich rodidiel, keď „neposlúcha“.

„Takéto prejavy nás veľmi znepokojujú, obzvlášť, ak ide o vedúce osobnosti slovenského pôrodníctva, ktoré vychovávajú nové generácie lekárov a lekárok. Ak vedúce osobnosti pôrodníckych zariadení násilie na ženách tolerujú a dokonca ho predstavujú ako riešenie situácií, ktoré pri pôrodoch vznikajú, vytvára to podhubie pre inštitucionálne násilie. Ženy navyše neprichádzajú do pôrodníc poslúchať, ale porodiť, a zdravotná starostlivosť musí byť poskytovaná bez násilia a s rešpektovaním fyzickej a duševnej integrity a všetkých ďalších práv žien,“ zdôrazňuje Debrecéniová.

Vyvodenie individuálnych aj inštitucionálnych zodpovedností za porušenia práv v konkrétnych prípadoch musí sprevádzať celý rad ďalších opatrení a politík, ktoré budú prijímané nielen na úrovni UNB a ďalších nemocníc, ale aj na úrovni štátu. Východiskom pre zavádzanie systémových zmien by malo byť uvedomenie si skutočnosti, že oprávnenými osobami pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti sú rodiace ženy a že ony a ich práva by preto mali byť v centre pozornosti. Aj preto pevne veríme, že ženy ako osoby, o ktoré pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti primárne ide, budú plnohodnotne zapojené do všetkých procesov, ktoré sú nevyhnutné na nastolenie potrebných zmien,“ dodáva Šarlota Pufflerová, výkonná riaditeľka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Občianske združenia v súčasnosti spoločne pripravujú vydanie novej publikácie nadväzujúcej na publikáciu ŽENY – MATKY – TELÁ z roku 2015, ktorá bude mapovať príčiny, sprievodné znaky a ďalšie systémové aspekty porušovania ľudských práv žien v slovenských pôrodniciach. Publikácia vyjde ešte v tomto roku.

Pre ďalšie informácie kontaktujte:

Mgr. Janka Debrecéniová, MJur., PhD. (Občan, demokracia a zodpovednosť) – 0905 825 408, debreceniova@odz.sk

Ing. Zuzana Krišková, PhD. (OZ Ženské kruhy) – 0908 624 008, zenskekruhy.oz@gmail.com

PhDr. Šarlota Pufflerová, PhD. (Občan, demokracia a zodpovednosť) – 0905 471 164, pufflerova@odz.sk

Napísali sme tiež list ministrovi, ktorý si môžete stiahnuť tu.

 

Prečítajte si

Súvisiace články

Lacný populizmus ministra Šutaja Eštoka

Lacný populizmus ministra Šutaja Eštoka

Ako ľudskoprávna organizácia, ktorá sa venuje právam žien a matiek, považujeme výrok poslanca Šutaja Eštoka za necitlivý a nerešpektujúci. Tvrdenie, že „byť matkou je to najviac, čo vie žena urobiť“, neodráža rozmanitosť skúseností a životných ciest žien. Redukovať...