Články a rozhovory Trauma

G. Janovičová: Zdieľanie je v živote dôležité

Napísal/a Ženské kruhy

Je matka, a spája ľudí, ktorí veria fyziologickým procesom, prírode, vnútornej ženskej sile, dieťatku a svojmu telu. Verí, že zážitok z pôrodu ovplyvňuje život žien. Uvádza, že prirodzený pôrod (teda pôrod, do ktorého sa umelo nezasahuje, rešpektuje sa jeho prirodzená rýchlosť, a žene je poskytnutá čo najväčšia sloboda s ohľadom na výber polôh počas kontrakcií i samotného tlačenia, resp. sa v čo najväčšej miere rešpektujú jej emocionálne a sociálne potreby počas pôrodu) je na Slovensku stále chápaný ako akási zvláštnosť, „alternatívny“ pôrod. Jej hlavnou snahou je presadzovanie Evidence Based Medicine, teda medicíny založenej na dôkazoch, a taktiež vnímanie matky a dieťaťa ako neoddeliteľnej súčasti. Je pre ňu dôležité dosiahnuť taký stav spoločnosti, aby si ženy mohli slobodne zvoliť okolnosti pôrodu. Pred pár dňami získala ocenenie „Inšpirujúca žena Slovenska 2013“. Rozprávame sa s Gabrielou Janovičovou, zakladateľkou občianskeho združenia Ženské kruhy.

Zasielate otvorené listy kompetentným orgánom v štáte. Čo konkrétne chcete dosiahnuť?

V súčasnosti si Slovenská republika neplní povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných záväzkov, ako sú medzinárodné dohovory, alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Vyzvali sme vládu, aby tento rozpor odstránila. Formou otvoreného listu zároveň informujeme spoločnosť o tejto situácii. Rozpor v možnostiach, alebo v spôsobe, akým je zdravotná starostlivosť poskytovaná, však nie je iba právny. Má reálny dopad aj na zdravie žien, ich detí, a tým aj na celú spoločnosť. Ako príklad uvedieme odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) k niektorým popôrodným ukazovateľom. Podľa WHO odporúčaná miera cisárskych rezov je 15 %; na Slovensku sa len veľmi málo pôrodníc približuje k tejto odporúčanej miere; výnimkou nie sú ani pôrodnice, ktoré dosahujú 40 a viac percent. V prípade nástrihu hrádze je situácia ešte vypuklejšia. Odporúčania miera podľa WHO je 10 %, a miera nad 20 % je podľa zahraničných odborníkov neobhájiteľná. Na Slovensku sa väčšina pôrodníc pohybuje v rozmedzí 60 – 85 %, výnimkou však nie sú ani pôrodnice, ktoré sa blížia k 100 %.

Podali ste hromadnú pripomienku k zákonu o matrikách. Aké dôvody vás k tomu viedli?

Spolu s ďalšími trinástimi mimovládnymi organizáciami sme podali na Ministerstve vnútra SR hromadnú pripomienku k navrhovanej novele zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách, ktorá je podľa nášho názoru v hrubom rozpore s právami žien, detí aj ich otcov. Novela v pôvodnom navrhovanom znení sprísňuje podmienky zápisu narodenia dieťaťa do matriky po pôrode mimo zdravotníckeho zariadenia. Zavádza totiž povinnosť predložiť správu lekára o ukončení tehotenstva pôrodom – v opačnom prípade sa môže narodené dieťa zapísať do matriky až po rozhodnutí súdu o určení materstva. Novela tak núti ženy absolvovať gynekologické prehliadky u lekára ihneď po pôrode – bez ohľadu na to, či si to prajú, alebo nie. Obmedzuje tým ich právo slobodne sa rozhodovať o svojom vlastnom tele, ale aj o tom, kde a za akých okolností porodia svoje dieťa. V pripomienke sme žiadali odstrániť z novely dva diskriminačné body, ktoré sú vo vážnom rozpore s mnohými ustanoveniami zákonov SR, Ústavy SR a medzinárodných dohovorov (tie sú súčasťou právneho poriadku SR a majú v mnohých ohľadoch prednosť pred slovenskými zákonmi). Zároveň sme poukázali na to, že problém zápisu dieťaťa do matriky je len vrchol ľadovca, ktorý vzniká v dôsledku absencie regulácie domácich pôrodov.

Mamičky môžu prostredníctvom vašej internetovej stránky hodnotiť pôrodnice. Ktoré pôrodnice sú preferované?

Ako občianske združenie sme podporili projekt Sprievodca pôrodnicami, jeho propagáciou na našich stránkach. Projekt vypracoval Health Policy Institute, a považujeme ho za prelomový. Je ťažké hovoriť o preferenciách jednotlivých mamičiek. Môžeme však hovoriť o hodnotení kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa v jednotlivých pôrodniciach veľmi rôzni. Už sme spomenuli ukazovatele ako nástrihy a cisárske rezy. Veľa žien určite uprednostní také zariadenie, kde je najväčšia šanca, že môžu priviesť svoje dieťa na svet bez zbytočného chirurgického zákroku a poškodenia zdravia. Taktiež sa, hoci pomaly, v súčasnosti mení v slovenských pôrodniciach prax ohľadne manipulácie s dieťatkom po narodení. Malo by byť normou, že žene je umožnené byť po pôrode s dieťatkom v nerušenom kontakte koža na kožu. Vieme o pôrodniciach, kde je táto praktika samozrejmosťou, stále sa však, bohužiaľ, nedá hovoriť o väčšine. Jednou z našich úloh je informovanie žien o tejto možnosti, o prospešnosti bezprostredného kontaktu s dieťatkom po pôrode. Sme presvedčené, že keby ženy boli viac informované o svojich právach, dožadovali by sa ich častejšie, a tým pádom by sa menila aj prax v pôrodníctve.

Máte za sebou prvé podujatia – priblížite nám ich?

Usporiadali sme viacero besied v rôznych mestách SR, premietania filmov s tematikou prirodzeného pôrodu a dodržiavania ľudských práv pri pôrode. Mnohé matky hľadajú informácie o tom, aké sú ich práva v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a šestonedelím – čo všetko môžu, musia, a nemusia. Atmosféra na našich stretnutiach býva veľmi pozitívna a priateľská. Usporiadali sme aj workshop s klinickou psychologičkou Michaelou Mrowetz, zameraný na postraumatickú stresovú poruchu ako dôsledku pôrodu. Workshop bol zameraný na liečenie traumy, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok zdanlivo nekomplikovaného a fyziologického pôrodu.

Stáva sa, že je žena pred pôrodom, v priebehu pôrodu a po pôrode v nemocnici “pacientkou”?

Pokiaľ chápeme výraz „pacient“ ako synonymum príjemcu zdravotnej starostlivosti, tak všetky tehotné ženy, ktoré prichádzajú do nemocnice, môžeme považovať za pacientky. Ak však chápeme výraz „pacient“ ako synonymum chorého človeka, tak väčšina tehotných túto charakteristiku nespĺňa. Tehotenstvo nie je choroba, ale fyziologický stav. Na Slovensku momentálne prevláda taký trend, že ženy sú počas tehotenstva a pôrodu vnímané ako potenciálne choré. Na pôrod sa nahliada ako na nebezpečný a život ohrozujúci dej, a málokto z pôrodníkov sa preto dokáže nečinne prizerať na fyziologický pôrod a zasiahnuť až vtedy, keď je to naozaj potrebné. Domnievame sa, že pôrodná rutina vytvára pre pôrodníka „dobre známe situácie“, ktoré vie s prehľadom riešiť. Naopak, živelnosť prirodzeného pôrodu je mu možno neznáma, pretože, podľa nášho názoru, počas svojej praxe s ňou pôrodníci prichádzajú do kontaktu čoraz zriedkavejšie… Prirodzený, nemedikalizovaný pôrod bez zásahov je tak v našich končinách takmer nemožný. Žena je počas pôrodu príliš často vyšetrovaná a monitorovaná, štylizovaná do určitých polôh, inštruovaná, ako má dýchať, ako má tlačiť; na mnohých ženách sú vykonávané rutinné postupy. Vzrastajúce percento invazívnych zásahov do fyziologického pôrodu so sebou prináša určité zdravotné riziká, ktoré môžu paradoxne vyústiť do stavu, že bude žena počas alebo po pôrode skutočne potrebovať lekársku starostlivosť, a stane sa tak pacientkou. Samozrejme, najväčším zásahom do zdravia je cisársky rez – ak je vykonaný v prípadoch, kedy nie sú zdravotné indikácie dostatočné, prípadne sú umelo vyvolané nešetrným vedením pôrodu.

Uverejňujete pôrodné príbehy. Tie, o ktorých viete – mali šťastný koniec?

Nevyhýbame sa ani tabuizovaným témam, ako je napríklad potrat, pôrod dieťatka s vývojovou vadou, či pôrod mŕtveho dieťatka. Na našej stránke nájdete taktiež príbehy pôrodov, ktoré sa skončili neplánovanou sekciou – napriek pôvodnému želaniu ženy rodiť prirodzene. Čo majú však tieto príbehy spoločné, a na čo sa snažíme klásť dôraz, je, aby z nich vychádzala ženská energia a sila. Domnievame sa, že obdobie tehotenstva, pôrodu a následného materstva má v živote ženy veľmi dôležité miesto. Preto je dôležité, aby ženy v tomto období nestrácali nad svojím životom kontrolu. To sa môže diať iba vtedy, ak je počas pôrodu rešpektovaná ich dôstojnosť, a ak sú pravdivo informované o možnostiach, ktoré majú. Na naše stránky preto zaraďujeme hlavne príbehy žien, ktorým sa podarilo prejsť týmito obdobiami života (niekedy aj náročnými) bez pocitu straty materských kompetencií.

Rozprávate sa medzi sebou v Ženských kruhoch o prežitých pôrodoch?

Súčasťou Ženských kruhov je aj zdieľanie osobných skúseností a spôsobu prežívania pôrodov.  Zdieľanie je v ľudskom živote dôležité. Umožňuje človeku lepšie reflektovať zažité veci, mnohokrát pri prerozprávaní zažitého vystúpia na povrch nové skutočnosti. Primárnym zmyslom zdieľania pôrodných skúseností by však nemalo byť strašenie hororovými príbehmi, ale odovzdávanie pocitu ženskej sily, ktorú má pri pôrode právo zažívať každá žena. V súčasnosti sú však slovenské internetové stránky preplnené príbehmi, ktoré vypovedajú skôr o sklamaní ženy, alebo o tom, ako pôrod „pretrpela“. Sme presvedčené, že by tomu nemuselo byť v takej miere, keby sa ženám dostávalo viac podpory a informácií už pred samotným pôrodom. Takúto podporu môžu dostávať práve od ostatných žien, ktoré už porodili, a tento zážitok ich posilnil. Preto sa snažíme na našich stránkach trochu vyrovnávať bilanciu v prospech pozitívne prežitých pôrodov, a poskytujeme ženám priestor na zdieľanie takýchto pôrodných skúseností. Pointou týchto príbehov nie je nutne zakončenie prirodzeným pôrodom alebo ľahký priebeh pôrodu, ale práve to, že žene počas pôrodu zostáva kontrola nad svojím telom. To sa môže diať iba vtedy, ak je pravdivo informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré počas pôrodu nastávajú, a zároveň má možnosť slobodne sa rozhodovať pre niektoré postupy, alebo ich, naopak, odmietnuť.  Z tohto dôvodu zastávame názor, že rutina a nedôstojné zaobchádzanie s rodiacou ženou nemajú v pôrodníctve miesto.

Ako sa môže žena, ktorá prežila traumatický pôrod, pripraviť na ďalší pôrod?

Pre konkrétne ženy, ktoré už boli traumatizované, či už objektívnymi zdravotnými ťažkosťami, alebo nerešpektujúcim správaním pri pôrode zo strany personálu, je dôležitá podpora (hlavne blízkych osôb). Pred ďalším tehotenstvom môžu podstúpiť terapiu. Najlepšie je nájsť psychoterapeuta, ktorý sa špecializuje na postraumatickú stresovú poruchu po pôrode. Tiež je vhodné pouvažovať, či si takáto žena nechce k ďalšiemu pôrodu prizvať dulu (špeciálne vyškolenú ženu), ktorá by jej mohla byť psychickou oporou, alebo či sa má dohodnúť s partnerom, ako má reagovať, aby ju vopred ochránil pred určitými situáciami. Za súčasného stavu je na Slovensku veľmi ťažké naplánovať priebeh pôrodu tak, aby boli individuálne potreby ženy rešpektované v plnej miere. Dôležitá je tiež komunikácia s personálom, ktorý pri pôrode asistuje. Nie je na škodu vopred informovať osobu asistujúcu pri pôrode o tom, že žena si z predchádzajúceho pôrodu odniesla ťažké zážitky, a že je pre ňu veľmi dôležité, aby sa správanie, ktoré k tomu viedlo, neopakovalo. Mnohé ženy radšej vsadia na istotu a odídu rodiť do zahraničia (najčastejšie ide o ČR a Rakúsko). Aj v rámci Slovenska ženy cestujú za lepším pôrodom aj niekoľko desiatok, stoviek kilometrov, aby mohli byť, napríklad, okamžite po pôrode so svojím dieťaťom, ak ich spádová nemocnica takúto možnosť neposkytuje. To považujeme za absurdné.

Čo si myslíte o prítomnosti otca dieťaťa pri pôrode?

Ak sa pozrieme do minulosti, otcovia bývali súčasťou atmosféry pri pôrode, avšak nebývali priamo jeho účastníkmi. Ženy rodili v prítomnosti im známych, skúsených žien, muži varili vodu, chránili dom pred nepozvanými návštevami, starali sa o bezpečie miesta, kde žena rodila.  Otcovia prichádzali na scénu až vtedy, keď sa prišli zvítať s bábätkom. Presunom pôrodu z domácností do nemocníc, kde sa žena častokrát stretla s personálom prvý aj poslednýkrát v živote, ženy pocítili potrebu, aby s nimi bol niekto známy. A najbližší je nám zvyčajne životný partner. Účasť partnera pri pôrode by mala byť z oboch strán dobrovoľná, a malo by ísť o obojstranne kedykoľvek vypovedateľnú dohodu. Žena sa pre dobrý priebeh pôrodu potrebuje maximálne uvoľniť. V tomto procese jej môže byť účasť partnera veľkou pomocou. Iné ženy môže, naopak, prítomnosť partnera rozptyľovať, čo môže pôrodný proces spomaľovať. To, či rodičke pomôže k uvoľneniu samota, prítomnosť partnera, zdravotníckeho personálu, matky, sestry, kamarátky či duly, je výsostne individuálna potreba. Preto neexistuje univerzálna rada pre všetky ženy a páry.

V minulosti rodičku počas tehotenstva, pri, aj po pôrode sprevádzali blízke, skúsené ženy. Na túto tradíciu dnes nadväzujú duly. Kde sa môžu s nimi “tehuľky” skontaktovať?

Duly sú registrované v Občianskom združení Slovenské duly. Dula je špeciálne vyškolená žena, ktorá môže byť žene psychickou oporou v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí. Verejnosť si často mýli pojmy dula a pôrodná asistentka. Dula, na rozdiel od pôrodnej asistentky, nemá zdravotnícke vzdelanie a nezasahuje do zdravotníckych kompetencií personálu. Dulu si môžeme predstaviť ako materinský typ osoby, ktorá má v sebe dostatok lásky, pokoja a rešpektu k rozhodnutiam konkrétnej ženy. Dulu si ženy môžu vyhľadať na webovej stránke OZ Slovenské duly.

Ďakujem za rozhovor.

Rozhovor je pôvodne uverejnený na www.slovenskypacient.sk

O autorke

Ženské kruhy

Ženské kruhy vykonávajú osvetovú činnosť zameranú na ľudské práva žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Spolupodieľali sa na viacerých výskumoch a advokačných aktivitách v tejto oblasti.

2 komentáre

  • Hlúpe je, že po lekársky vedenom pôrode žena ani nevie, či by dokázala porodiť sama… Všimla som si, že keď sa niekde zjaví článok o domácom pôrode, väčšina slov. žien to v komentoch hodnotí ako riskantné, radšej by verili lekárom. Možno je to práve preto, že po pôrode v nemocnici ozaj človek nevie, ako by to vlastne malo prirodzene prebiehať.
    Rodila som 2x, naposledy asi pred 10 rokmi, teraz ma to čaká zas, ale idem do iného špitála, tak som zvedavá. Aspoň tomu nástrihu by som sa rada vyhla, pokiaľ to nebude ozaj nutné. Kombinácia klystíru a nástrihu je desná, keď potom po 2-3 dňoch treba mať stolicu pri čerstvo zašitej jazve. Nehovoriac o ďalších nepríjemnostiach, niektoré trvajú aj veľmi dlho (však kto to má za sebou, vie)

Napíšte komentár