Začiatkom októbra prijala Zuzana Krišková pozvanie do diskusnej relácie TA3, ktorej témou bol zákon k interrupciám predložený poslankyňou Annou Záborskou. Ďalšími diskutujúcimi boli poslankyňa Janka Bittó Cigániková, Anna Záborská a Jana Tutková. Reláciu „Pozrime sa na to“ moderoval Jozef Šivák.
Zuzana Krišková svoju skúsenosť z diskusie popisuje nasledovne: „Považujem za dôležité, že som do relácie išla a verím, že som aj dôstojne reprezentovala Ženské kruhy. Obávam sa však, že diváci a diváčky sa museli veľmi snažiť, aby sa aj niečo dozvedeli, pretože veľká časť relácie sa skôr podobala na hádku.“
Rozhodli sme sa, že dôležité myšlienky, ktoré v relácii povedala Zuzana Krišková zverejníme aj na našej stránke. Za prepis a spracovanie ďakujeme Lucii Čelovskej.
Celý záznam reláciesi môžete pozrieť TU
Sociálna dávka
V návrhu zákona sa dávka rozdeľuje na dve časti, z čoho jedna je daná počas tehotenstva a je tam taká klauzula, ktorá hovorí, že pokiaľ by tá žena nakoniec išla na interrupciu, musí ju vrátiť.
V návrhu zákona sa dávka rozdeľuje na dve časti, z čoho jedna je daná počas tehotenstva a je tam taká klauzula, ktorá hovorí, že pokiaľ by tá žena nakoniec išla na interrupciu, musí ju vrátiť. Zákony sa nepíšu len na doby, kedy svieti slnko, ale aj na ťažké obdobia, a vezmite si ženu, ktorá sa nachádza v ťažkej životnej situácii, príjme túto dávku a potom bude musieť ísť na interrupciu zo zdravotných dôvodov. Pošleme na túto ženu potom exekútora, aby od nej vymáhal tie peniaze? Alebo čo žena, ktorá príjme tú dávku a potom potratí, povedzme v 20. týždni? Príde ju vyšetrovať polícia, či nešla do Holandska? Alebo či si neobjednala tabletky?
A ja poznám prípady z celého sveta, kedy ženy, ktoré nevedeli preukázať, že neboli na interrupcii, sedia vo väzení. Dnes máme zákon, kedy je interrupcia legálna, takže ich nebudeme posielať do väzenia, ale čo s nimi budeme robiť? Budeme ich vyšetrovať a vymáhať od nich sociálnu dávku, ktorú im dávame s takouto klauzulou? Tá žena to nemá vopred možnosť ovplyvniť, ak takáto situácia nastane.
V prvom rade sa jedná o zákon, ktorý sa týka zdravotnej starostlivosti. A pokiaľ štát chce nastavovať sociálne politiky, nech tak robí, ale nech tam nedáva takéto klauzuly a nech to robí cez zákony sociálne a nie cez tie o prístupe k bezpečnej interrupcii.
Paragrafové znenie je také, aké je, ako budete žene dokazovať, či spontánne potratila alebo nie? Tam sa neskúma úmysel. A ak tam raz tá klauzula je, že ona musí dávku vrátiť, ak podstúpi umelé ukončenie tehotenstva, ktoré ona môže napríklad zo zdravotných dôvodov podstúpiť, tak ona sa dostane medzi dva mlynské kamene, kde na jednej strane bude, že buď sa ekonomicky ohrozím, alebo na druhej strane ohrozím svoje zdravie. To nie je pomoc.
Prístup k interrupcii
Interrupcia je základná zdravotná starostlivosť poskytovaná ženám, a tá môže byť poskytovaná buď odborne alebo neodborne. A máme odborné štandardy, ktoré hovoria, že pokiaľ je žena rozhodnutá, tak jej nemajú byť kladené ďalšie reštrikcie, či už je to vo forme napríklad čakacích dní alebo ďalších prekážok, ako je výhrada vo svedomí a podobne. Lebo to vedie len k dvom veciam: buď chodia ženy na interrupciu mimo systému, čiže do zahraničia alebo podomácke metódy a zháňanie tabletiek, alebo pokračujú v neželanom tehotenstve a dochádza k vynúteným pôrodom. Toto potvrdzujú dáta z WHO.
Napĺňanie reprodukčných práv nie je matematická úloha a to či nám krivka interrupcií klesá alebo stúpa, nie je dôvod na to, aby sme sprísňovali alebo odstraňovali bariéry. To má vychádzať z toho, že zdravotná starostlivosť má byť odborná a môže existovať mnoho ďalších faktorov, pre ktoré môže tá krivka stúpať alebo klesať.
Máme tu teraz pandémiu, máme ženy v zložitej ekonomickej situácii, ženy, ktoré boli zavreté doma s násilníkmi. Tá krivka môže stúpnuť, ale to nie je dôvod, aby sme sprísňovali zákony, ale robili sociálne a iné politiky, aby sme tým ženám pomohli. Lebo sprísňovanie tie príčiny, pre ktoré je žena postavená do tej situácie, neodstráni.
Druhý lekársky posudok
Štát má povinnosť chrániť, napĺňať a rešpektovať práva žien, a to nielen v situáciách, keď potrebuje vyhľadať lekára, aby jej dal informácie, ktoré možno povedú k interrupcii, ale to sa týka aj mnohých iných situácií v tehotenstve a pôrode, ženy chcú a vyhľadávajú názor druhého lekára, ak to chcú. A to je to podstatné, ak to chcú, nech im je to umožnené. Ale dávať im to ako príkaz a pridať tam, že to nemôže byť z toho istého zariadenia. Keď si pozrieme, ako máme rozložené nemocnice na Slovensku a ako k nim majú ženy prístup.
Táto vec odtiaľ našťastie vypadla a musí ostať dobrovoľná, nemôže byť povinná. My monitorujeme situáciu v zdravotníckych zariadeniach a vieme, aké je niekedy ťažké dostať sa ku gynekológovi, a počas pandémie to bolo ešte zhoršené. Bol obrovský problém, aby sa tehotné ženy dostali na prehliadku, na ktorú majú nárok.
Ohrozenie zdravia alebo života ženy
My z praxe vieme, že to je naozaj veľmi ťažké povedať a ja poznám veľa prípadov, či už z case studies, ktoré boli publikované v časopisoch, alebo zo skúseností gynekológov a pôrodníkov, ktoré vedú k tomu, že ženy krvácajú, majú teplotu, a chodia im merať teplotu, to v krajinách, kde to majú takto prísne nastavené, a čakajú, či im stúpne teplota natoľko, aby im mohli vykonať zákrok, na ktorý majú nárok. Sú reálne prípady, že ženy krvácajú a dve hodiny chodia, kým nájdu nemocnicu, ktorá ich príjme. Problém je, že ten zákon je hluchý a slepý voči úmyslom.
Povinná čakacia lehota 96 hodín
Máme tu odborné zdravotnícke štandardy, ktoré sú vypracovávané na základe štúdií, skúseností lekárov a vstupujú do toho aj pacientske organizácie, tak sa robia odborné medzinárodné štandardy. Tie nám hovoria, akým spôsobom má byť poskytovaná zdravotná starostlivosť v súlade s medicínou založenou na dôkazoch. WHO štandardy, ktoré tiež odporúčajú neklásť ženám v prístupe k interrupciám prekážky, sú odborné medicínske štandardy, ktoré predsa nie je potrebné dávať do zákonov.
Tento návrh je niečo neodborné a bráni to napĺňaniu práva žien. 48 hodín je v zákone a je to prekážka, na ktorú nás opakovane upozorňujú medzinárodné ľudsko-právne organizácie, WHO. WHO má dáta z krajín, kde tie reštrikcie sú, to nie je tak, že my si myslíme, že k tomu dôjde, my to vieme z praxe. My sme za to, aby sa tá lehota úplne zrušila tak, ako to hovoria odborné medicínske štandardy, aby bola zdravotná starostlivosť poskytovaná moderne, odborne, v súlade s poznatkami z lekárskej vedy. To je naša požiadavka, či sa týka interrupcií, tehotenstva, pôrodu.
Interrupčná tabletka
To, či je interrupčná tabletka v zákone alebo vyhláške, mňa ako ženu nezaujíma. Mňa zaujíma, či k nej mám prístup. Ale zákonodarca, ktorý tu je a ktorý si nad tým umýva ruky, že nech to rieši ministerstvo, no na druhej strane ide prikazovať ženám, koľko dní majú rozmýšľať nad potratom, je absolútny nepomer moci.
Zber informácií
Štát má zbierať dáta a má zbierať kvalitné dáta. O tom, čo sa deje ženám behom poskytovania reprodukčnej starostlivosti alebo aj o ďalších veciach. Ale to sa robí úplne iným spôsobom, výskumom, kvalitnou metodológiou, a vtedy, keď sa tie ženy cítia bezpečne, aby vám tú informáciu dali. Pretože ona keď je v strese pred potratom, a niekto k nej príde a dá jej nejaký papier, ona nevie, ako sa s ním bude nakladať, aké údaje tam dáva.
Takto získané informácie nemajú výpovednú hodnotu a úplne skresľujú výsledky. Vy musíte jednak chrániť bezpečnosť ženy pri tom, čo sa jej pýtate, ako ju to rozruší a podobne, ale aj to, čo s tými údajmi nastane. To sa pýta úplne inými formami než takýmto dotazníkom, pred poskytnutím interrupcie alebo v momente, keď o to žena žiada. Dokonca to na ňu môže vytvoriť nátlak, že ak ona tieto informácie neposkytne, nebude jej poskytnutá zdravotná starostlivosť.
Na zber dát sú vytvorené metodológie, akým spôsobom sa to robí a je to potrebné robiť úplne inak. My v našom občianskom združení zbierame od žien mnohé intímne dáta a robíme to bezpečným spôsobom a veľmi si na to dávame pozor. A ženy sú veľmi ochotné vám poskytnúť tie informácie, keď to urobíte správne.
