Svedectvá

Naozaj to takto musí byť?

Napísal/a
Nasledujúce svedectvo je osobnou skúsenosťou a opisuje viaceré porušenia ľudských práv. V tomto príbehu sa nachádza opis situácií, ktoré môžu niektorých čitateľov a čitateľky rozrušiť. Hoci svedectvá o nerešpektujúcom a hrubom zaobchádzaní so ženami počas pôrodu môžu otvoriť staré rany a traumatizovať, je dôležité, aby sme o týchto témach hovorili. Kolektívne prehliadanie a normalizácia týchto praktík vedie k spochybňovaniu ženskej skúsenosti a posilňuje mýtus, že ak je výsledkom pôrodu dýchajúce dieťa a dýchajúca žena, tak sa mohlo počas neho udiať čokoľvek. Bližšie sa ľudským právam žien venujeme v časti Rešpekt a slobodná voľba a predovšetkým v publikácii Ženy-Matky-Telá.

Už je to viac ako rok od chvíle, keď som priviedla na svet svojho syna, a zase ma prepadá pocit zúfalstva a bezmocnosti z toho, že mi ostali “bojové zranenia”, s ktorými sa, zdá sa, budem ešte dlho trápiť.

Pôrod

Pôrod síce trval dlho, lebo som ho nechcela umelo urýchľovať oxytocínom, ale po celý čas som mala pocit veľkej hrdosti, že privádzam na svet dieťa vlastnými silami. Kontrakcie som predýchavala striedavo v teplej sprche a pohojdávaním sa na lopte a tešila som sa na to, kedy už uvidím svoje vytúžené bábätko. Až do chvíle, kým nedošlo k samotnému tlačeniu a kým ma neprinútili ľahnúť si na stôl. Bolo to pre mňa veľmi neprirodzené a bolestivé, preto som ich prosila, aby ma nechali aspoň v polosede.

Nástrih hrádze

Mladá pani doktorka mi oznámila, že napriek tomu, že som si v pôrodnom pláne epiziotómiu neželala, musia ma nastrihnúť, lebo bábätko musí rýchlo von. Bola som v tej chvíli vyčerpaná častými kontrakciami, sústredená na posledné fázy pôrodu a pri predstave, že by sa malo bábätku niečo stať, som, samozrejme, súhlasila. Nie je pravda, že nástrih nie je cítiť. Presne si pamätám moment, keď pani doktorka strihla a mňa zaliala horúca krv. Na to sa na moje brucho zvalili aj pôrodné asistentky a drobec bol behom chvíľky na svete. Na krátke tri sekundy mi ho položili na brucho, ale nestihla som ani zdvihnúť hlavu a chytiť si ho a už ho brali preč. Za nejaký čas ho ešte priniesli umytého a zabaleného na “prvé prisatie”, ktoré trvalo ani nie pol minúty. Sestrička iba skonštatovala, že sa neprisal, a opäť som ho videla až o dlhých 7 hodín neskôr po mojich veľkých urgenciách – a aj to len na prisatie, ktoré opäť trvalo len pár minút.

Za celý čas mi nikto nechcel povedať, čo je s mojím bábätkom a prečo ho nemôžem mať pri sebe. Za to sa pri mne na izbe dvakrát zastavila nejaká pani doktorka a oborila sa na mňa s otázkou, kde mám dieťa. K svojmu bábätku som sa dostala v podstate až na druhý deň ráno, keď mi iná mamička povedala, že v skutočnosti leží len na izbe na konci chodby. Napriek bolestiam po šití som sa tam pomaly dostala a odvtedy som ho už nepustila. Nikto z lekárov mi poriadne nevysvetlil, čo sa s mojím bábätkom pri pôrode vlastne dialo, keď mi ho tak dlho nechceli priniesť, preto som s napätím čítala pôrodnú správu, ale nebolo tam NIČ ZÁSADNÉ. Porodila som v podstate zdravé dieťa s APGAR 9. Toľko k bondingu a komunikácii s pacientom v jednej z našich nemocníc, ktorá sa hrdí titulom “baby friendly“.

Šitie pôrodných poranení

Šitie po pôrode predstavovalo najhoršiu trištvrte hodinu v mojom doterajšom živote, počas ktorej som s nohami v remeňoch plakala od bolesti a zatínala nechty a pery do rúk môjho manžela, pričom doktorka, ktorá ma šila, po mne v jednom kuse kričala, nech sa jej „necukám“ a „nehysterčím“, kým ja som ju stále prosila, nech mi to znecitlivia. Dostala som obligátnu odpoveď, že viac sa nedá a že MUSÍM VYDRŽAŤ. Doteraz mám pred očami tvár pani doktorky, teda toľko, čo z nej cez rúšku bolo vidno, a môžem vám povedať, že vďaka bolestivej jazve, ktorá mi ako pripomienka na ten deň ostala, je tá tvár so mnou pri KAŽDEJ intímnej chvíľke s manželom, myslím na ňu skoro zakaždým, keď niekde chvíľu sedím, keď idem na záchod, keď vstávam – jednoducho, myslím na ňu naozaj často, a to nepoznám ani jej meno a ani celú jej tvár, pretože sa u mňa po pôrode ani nezastavila.

O ranu po šití som sa snažila čo najlepšie starať, pretože nastrihnutie bolo veľké a veľmi bolestivé. Sprchovala som sa po každom použití toalety, vetrala, máčala v repíku, oplachovala levanduľou. Pri kontrole po šestonedelí moja doktorka skonštatovala, že jazva sa pekne zahojila a že môžem znovu rodiť. Považovala som to za trochu nemiestny vtip s ohľadom na to, že trvalo ešte dlhé týždne, kým sa manželovi vôbec podarilo do mňa preniknúť, a aj to len s veľkými bolesťami. Jazvu som potom pravidelne masírovala, aby sa trošku uvoľnila, ale časom som to vzdala, lebo to bolelo a k ničomu to neviedlo.  Utešovala som sa, že to časom prejde, ale prešiel viac ako rok a nepozorujem veľké zlepšenie. Pri milovaní si musím dávať pozor na každučký pohyb a o nejakom výbere polôh môžeme len snívať. Pôvodne som si myslela, že sa po roku vrátim do práce na čiastočný úväzok, ale pri predstave, že budem štyri hodiny sedieť v kancelárii, ma oblieva studený pot. S manželom sme chceli tri deti, ale teraz zvažujem, či vôbec naberiem odvahu na druhé. Ako žena sa cítim odpísaná a zmrzačená. Vždy ma šokovali príbehy afrických žien, ktorým obriezkou zmrzačili pohlavné orgány, ale netušila som, že k zmrzačeniu môžem prísť aj u nás a úplne legálnou cestou. Nemôžem sa pri tom ubrániť pocitu, že keby ma nechali rodiť v polohe, v ktorej som bola dovtedy, a nechali ma tlačiť o trošku dlhšie, nemusel byť ten zásah taký radikálny a možno by sa mu dalo aj úplne vyhnúť.

Pôrodný plán

Môj pôrodný plán mal len štyri jednoduché priania:

  1. aby nebol použitý oxytocín (toto jediné sa mi, zdá sa, podarilo, aspoň v pôrodnej správe som nič také nenašla),
  2. aby som bola o všetkom informovaná a poznala identitu ošetrujúceho personálu (to sa mi splnilo čiastočne, lebo asi dvaja-traja doktori sa mi naozaj predstavili, ale tá, čo ma nastrihla a zašila, nie),
  3. aby som, ak to jeho zdravotný stav dovolí, mala pri sebe svoje dieťa už od začiatku, keďže to považujem za dôležité a nemocnica sa hrdí titulom Baby friendly (tento bod ma veľmi mrzí: celé poobedie a celú noc som sa o syna strašne bála a každého som sa bezvýsledne pýtala, kde je a prečo mi ho nedajú, aby som nakoniec zistila, že mu vlastne nič vážne nie je),
  4. aby sa, pokiaľ to bude možné, vyhli nástrihu hrádze (možno operovať tým, že to nebolo možné. Otázkou ale je, či pre to vôbec niečo spravili, keďže na ochránenie hrádze pri pôrode sa odporúča jednak opatrné a postupné tlačenie, masáž hrádze aj pri pôrode a rešpektovanie preferovanej polohy rodičky.  Nič z toho, samozrejme, nebolo splnené, vytlačili ho zo mňa ako delovú guľu).

Je mi z toho veľmi smutno, lebo zvyšok pôrodu bol pre mňa síce fyzicky náročný, ale inak príjemný zážitok, ktorý by som si bez strachu zopakovala, ale nastrihnutie a následné šitie za podráždeného pokrikovania personálu, že mám niečo vydržať, boli pre mňa nesmierne bolestivé a traumatizujúce a dodnes ma pri tej spomienke striasa. O následkoch, ktoré stále ovplyvňujú takmer každú moju aktivitu, sa už ďalej rozpisovať nebudem. Premýšľala som, či svoj príbeh zverejniť, ale snáď by podobné príbehy mohli zdravotníckemu personálu našich nemocníc ukázať, že najťažší nemusí byť vždy samotný pôrod (ktorého väčšina bola pre mňa v podstate skoro príjemná a rada na to spomínam), ale šitie, ktoré aj mnohé iné mamičky spomínajú ako najhoršie na celom pôrode. A ak tú bolesť nevedia viac zmierniť, ako v týchto situáciách tvrdia, nech aspoň nepopierajú, že ju cítime. Aj keď to by znamenalo pripustiť, že tomu druhému spôsobujú skutočnú a intenzívnu bolesť a chápem, že ich mozog sa tomu prirodzene bráni. Pri kritike nášho zdravotníctva sa často hovorí o nedostatku peňazí, ale mnohé veci, ktoré sa v pôrodných príbehoch žien objavujú, vôbec o peniazoch nie sú: teda elementárna slušnosť k pacientom a rešpektovanie ich základnej integrity, priznanie si vlastnej chyby a opúšťanie starých metód, ktoré sa ukazujú ako neefektívne a prinášajú len zbytočnú bolesť.

Ak svojím príbehom aspoň trochu pomôžem zmeniť túto hroznú prax, tak to snáď malo aspoň nejaký zmysel. Dovtedy budem všetkým svojim kamarátkam a známym hovoriť, nech neľutujú peniaze a idú rodiť za hranice. Lebo toľko peňazí sa minie na všelijaké drobnosti pre bábätko, ktoré nakoniec ani nie je treba, ale následky, ktoré vám ostanú na celý život, sa už nedajú nikdy vziať späť.

Ivana

O autorke

14 komentárov

  • Do svojho tretieho porodu som nerozumela tomu, preco vacsina zien vravi, ze poporodne sitie je najstrasnejsi zazitok v ich zivote. Ved ja som popri siti vzdy fajn “pokecala” s doktorkou.
    Ked mi vsak ten tretikrat mlada doktorka zacala bolestivo “opichavat” okolie miesta sitia, zacala som rozumiet. No po tom, ako spravila prvy steh, som pochopila dokonale – a zacala som uz nahlas protesovat. Znova pichla “umrtvovacku”, no ta znova akoby neucinkovala. Neviem si predstavit minutu takehoto sitia, nieto este tristvrte hodinu! Nastastie tej neskusenej doktorke asistovala skusena a empaticka sestricka a ta priniesla “umrtvovacku” v spreji (mezokain alebo lidokain? nepamatam si presne) a ten fungoval uplne dokonale, citila som len tahanie nite, ale ziadnu bolest. (Doktorka povedala, ze neverila tomu, ze to funguje – to je dovod neskusit to?! No bol to jej prvy porod, takze v tomto pripade si myslim, ze to bolo ospravedlnitelne).
    Preto vravim, ze nie je pravda, ze “viac sa umrtvit neda”, ide len o to, ako doktor k pacientovi pristupuje!
    Je skvele, ze Zenske kruhy sa dali na takuto pracu a robia osvetu – lekari ju velmi potrebuju! Nech sa ludske postupy pri porodoch stanu normou, ktoru si osvoja uz studenti mediciny! Dakujem!

  • Pani Ivana, velmi s Vami sucitim a vazim si Vas umysel pomoct ostatnym zenam, aby nemuseli zazit to iste, co Vy. Velmi Vam prajem zahojenie vsetkych ran na tele i na dusi. S uctou, Janka

  • Mám za sebou dva pôrody. Po prvom som vravela, že bol fajn. Nič tak strašné, ako niekto vraví. Pri šití sme sa s doktorkou rozprávali akurát o tom, aké mám šťastie, že som si všetko naštudovala, všetko vedela (akurát že to bolo všetko výhodné LEN pre doktorov).
    Šitie prebehlo úplne v poriadku a ja som sa prvé dva týždne po pôrode usmievala štýlom: “Áno, už máme bábätko, však aha, ešte neviem ani chodiť”. Pripadalo mi to trápenie celkom adekvátne až do dňa, kedy som sa rozhodla navštíviť svojho doktora, pre istotu.
    Ten pohľad, keď videl, čo tam mám 🙁 Nástrih sa roztiahol. Mala som 4 stehy a aj tie 4 sa roztiahli a boleli úplne intenzívne celé dva týždne. Doktor mi vysvetlil, že je celkom možné, že ďalšie šitie bude bolieť, ale ak sa o RANU budem starať, pekne sa zahojí v priebehu 4och týždňov. Doktor mi musel stehy prestrihnúť a vybrať. Potom, čo som vyšla z ambulancie som takmer odpadla, všetko ma bolelo, oblievala ma horúca krv, namiesto ľudí a prostredia som videla len auru… Hojila sa mi otvorená rana! Možno si poviete “Však len 4 stehy”, ale bolelo to tak, že som sa bála v noci spať, aby som sa nepohla nejak tak, že to zas zabolí. Bolo to strašné.
    Pri ďalšej návšteve doktora som si čítala prepúšťaciu správu z nemocnice a predstavte si – JE TAM JASNE NAPÍSANÉ, ŽE NÁSTRIH JE ROZTIAHNUTÝ. Tak oni ma s pokojom angličana prepustili s roztiahnutým nástrihom a neunúvali sa ani oznámiť mi to a dať na výber, či ne/chcem znovu zašiť ešte v pôrodnici!
    Našťastie sa mi to krásne zahojilo, nie je takmer vôbec vidno, že tam kedysi bol nástrih a nič ma nebolí.

    Keď som druhýkrát otehotnela, od začiatku som si bola istá, že toto nedovolím. Poctivo som cvičila s balónikom, precvičila som si pošvové svalstvo ale aj elasticitu hrádze. Síce som natrénovala len 28cm (bábo malo 33cm obvod hlavičky), ale rodila som pred očami úplne inej doktorky. Nebola extra milá, ale to som ani nepotrebovala, lebo bola príjemná, rešpektovala všetko, čo som si želala alebo neželala. Táto doktorka ma 3x skontrolovala počas 1. doby pôrodnej a tým jej práca skončila. Doslova sa iba pozerala a ja si myslím, že to bol skvelý zážitok nielen pre mňa, ale aj pre personál, lebo každý ma obdivoval, ako chudučké žieňa dokáže krásne s citom a bez kričania a trápenia porodiť krásne bábo úplne samo bez tých hlúposti zo stredoveku:-) Keby som mohla, tú doktorku by som menovala a jednoznačne odporúčala.
    Nech sú všetci takí, ako ona 🙂

    Po prvom pôrode som sa síce natrápila, druhýkrát som mala super šťastie, ale i prípravu 🙂

      • Dobrý deň, mená zdr. personálu ako aj mená nemocníc zámerne anonymizujeme. Našim cieľom nie je pranierovanie konkrétnej osoby, ani zariadenia (ktorého vedľajším efektom je zároveň to, že sa dostaví armáda obhajcov danej osoby alebo zariadenia), ale chceme poukázať na praktiky, ktoré sú neprípustné.

        • Dovolím si Vás citovať pani Krišková:
          “Našim cieľom nie je pranierovanie konkrétnej osoby, ani zariadenia (ktorého vedľajším efektom je zároveň to, že sa dostaví armáda obhajcov danej osoby alebo zariadenia), ale chceme poukázať na praktiky, ktoré sú neprípustné.”

          Pani Krišková, touto taktikou nedosiahnete nič.. Jednoducho nič.
          Poukázaním na praktiky o ktorých predsa všetci vedia a všetci poznajú sa dá ako niečo zmeniť?
          Máme tu zákony ktoré majú lekári poznať a vedieť používať a ak to nevedia, do zdravotníctva nepatria a treba to nahlas povedať.
          A ten vedľajší efekt ako ho opisujete nebude fungovať a to práve vtedy ak budete konkrétni vo svojich upozorneniach. Obhajovať sa budú dotknutí iba klamstvami a to sa dá poznať. Naopak teraz im dávate pocit beztrestnosti a znižujete tým svoju autoritu.
          .
          Iba jeden príklad za všetky:
          Pred časom bol v SME publikovaný zážitok hrubého zaobchádzania so staršími ľuďmi ktorým sestra nadávala do geriatrov.
          Veci sa po tejto publicite hneď pohli. A tadiaľto vedie cesta. Ak nebudú zdravotníci potrestaní za porušovanie ľudských práv, tak sa to jednoducho nič nezmení. Pochopte to prosím a nevychovávajte tých čo majú byť vychovaní. To nie je Vaša úloha. Vašou úlohou je naopak potrestať ľudí s ktorých službami ste neboli spokojní. Mimochodom robíte to predsa každý deň. Pre objasnenie. Ak sa k Vám nesprávajú pri nakupovaní tak ako si želáte, tak nedáte obchodníkovi zarobiť. Potrestáte ho odmietnutím. A na tomto princípe funguje spoločnosť.

          Dobrá taktika je tá ktorá prináša výsledky. Treba skúsiť takú.

  • Dobry den, pani Ivana.

    Ja osobne roky vaham so zalozenim rodiny kvoli strachu. Ano, som strachoput a neskutocny. Svojho partnera milujem a velmi tuzim po dietatku, ale zaroven nechcem zazit to, co moje kamosky, ze s dietatom stratili partnera kvoli poporodnym dozivotnym komplikaciam po epiziotomii.

    Mohli by ste, prosim, zverejnit (alebo mi poslat do emailu) aj nazov nemocnice, v ktorej ste rodili? Ja som totiz najviac inklinovala k miestnej BabyFriendly nemocnici, o ktorej som sa na webe od spokojnych klientkach docitala celkom dobre recenzie, ale mozno sa len tie nespokojne neozvali.. Som teda zvedava, ci ste pisali o tej mojej..

    O zahranicnej porodnej turistike som zatial nic nepocula. Zial, som v takmer najvychodnejsom cipe republiky a predpokladam, ze Madarsko/Ukrajina tiez nie su idealne na tieto ucely. Mate na mysli nejaku konkretnu porodnicu s ktorou maju Vase zname pozitivne skusenosti? Najdu sa v Rakusku aj nemocnice s anglicky hovoriacim personalom? Lebo o Cechach som citala a vydedukovala som, ze tam to maju velmi podobne ako tu u nas.

    Za poskytnute informacie velmi pekne dakujem a sucitim s Vami i vsetkymi ostatnymi zenami. Dufam, ze sa mi podari tomu vyhnut, hoci moja nadej rokmi vyhasinam kedze cim viac sa otazkou porodu zaoberam, zhanam informacie, tym som sklucenejsia 🙁

  • Pri druhom porode mi Dr. spravila nastrih bez toho aby som ho citila, mala som dokonca pocit, ze pomohol babatku vyjst rychlejsie (otazka je ci to bolo potrebne aby slo babo von ich tempom a nie svojim), ale aj ze by nebol vobec potrebny ak by som nerodila leziac s nohami hore, ale pri siti bola Dr. velmi mila a pytala sa ci nieco citim, ked som nieco citila, skusila pridat anestetikum, ked nepomohlo, povedala, ze skusi dat ten steh inak, samotne sitie nebolo trauma vdaka slusnej komunikacii pocas sitia, ale obcas jazvu vnimam aj po rokoch, prvy rok som ju vnimala casto. Pri tretom porode sa hradza roztrhla prirodzene aj napriek gravitacnej polohe, ale o tej jazve v podstate neviem odkedy vypadol posledny stich. Prajem vsetkym maminkam aby im po porode nezostavali zbytocne jazvy na tele ale hlavne na dusi.

  • Prva dcerka bola vzhladom na moju postavu dost velka a tak ma museli nastrihnut (skutocne som ju nevladala vytlacit a uz som sa v duchu modlila, aby ma nastrihli). napriek nastrihu som sa este aj roztrhla a tak sitie (vonkajsie aj vnutorne – dotrhala som sa totiz aj vovnutri, predpokladam, ze som nebola dostatocne otvorena, tlacit som zacala az na pokyn lekarky… po par zatlaceniach som uz tlaky citila) bolo dost rozsiahle. sili ma 45 min. pri porode som mala epiduralku (kedze som ju mala i pri druhom porode, viem, ze problemom nebola epiduralka, tam som tlaky citila a tlacit som zacala az vtedy) , takze pred sitim mi mali dat dalsiu davku. zial, nevedeli v tej chvili zohnat anesteziologicku, tak ma sili zaziva. 45 minut. plakala som, kricala, manzel sa prihovaral, nech mi daju nieco od bolesti alebo nech pockaju, kym pride anesteziologicka. aj ja som prosila, nech so sitim pockame, kym zozenu anesteziologicku. stroha odpoved lekarky bola, ze ci chcem vykrvacat. a reakcia na moj plac a zufaly krik bola taka, ze mi dali do ust cistu vlozku a kazali mi do nej zahryznut “aby som im neplasila ostatne rodicky”… Sadnut som si nevedela cele sestonedelie a dalsi rok ma ta rana bolela pri kazdej zmene pocasia, dlhsom stati ci chodzi… na velku potrebu som chodila prve tyzdne len vdaka glycerinovym cipkom… Porod samotny som vtedy hodnotila ako tazky, minimalne stredne tazky, ale inak pekny zazitok… sitie bol horor, ktory ma matal este dlhe mesiace potom…
    Nastastie druhy porod prebehol lahsie, len som sa trosku natrhla, iba dva stehy… styri hodiny po porode som sedela na posteli v tureckom sede 🙂

  • ach zienky, ked citam tie vase skusenosti je mi do placu…ja dakujem zenskym kruhom ze ma osvietilo asi dva-tri roky pred tym ako som otehotnela a dozvedela sa vsetko o nastrihoch, porusovani ludskych prav, separacii v nemocnici a milion inych veciach a viem ze to asi bolo trochu sebecke ale neodvazila som sa priviest dieta v tomto nasom systeme a usla som do zahranicia…stalo ma to nemale peniaze ktore som dopredu setrila, ale nelutujem ani euro a dala by som aj dvojnasobok lebo to dopadlo super, bez akychkolvek jaziev a ran, ci uz fyzickych alebo psychickych….len stale myslim na zeny co taku moznost nemaju, resp. zeny co o tom vsetkom ani nevedia a potom su sokovane…najhorsie je ze okolie a znamy si myslia ze to tak ma byt, par dni pretrpiet a potom doma to uz bude ok….treba sirit osvetu ze toto urcite nie je v poriadku…drzim vam vsetkym palce nech sa rany na dusi aj tele zahoja co najskor.

  • Karel Kryl: Habet
    Dvě hvězdy v Malém voze
    svítí ještě zrána
    Vidí jak po obloze
    přeletěla vrána
    Rybáři vstávají
    a rozhazují sítě
    a hvězdy zpívají
    když narodí se dítě

    Ave
    padalo z nebe jako mana
    Ave
    znělo to trochu jako hrana
    Ave
    to značí vítejte vy mladí
    a ruce hladí
    a ruce hladí

    Mladí už nekřičí
    vždyť ústa lze jim ucpat
    I tlukot slavičí
    lze stiskem ruky uspat
    a jásat s Herodesem
    Tleskat v dešti díků
    než někdo za závěsem
    zvedne v pěsti dýku

    Habet
    znělo to stejně jako prve
    Habet
    jen trochu víc tam bylo krve
    Habet
    to značí palec směrem k hlíně
    za ruce v klíně
    za ruce v klíně

    Habet
    znít bude stejně jako prve
    Habet
    jen hodně víc tam bude krve
    Habet
    to značí palec směrem k hlíně
    za ruce v klíně
    za ruce v klíně

    Už neviem, kde som to čitala, že pravda básnikov všetkých čias sa nemení, zatiaľ čo vedecké poznanie sa mení podľa potrieb a módy, moci a systému…. že básnici všetkých čias hovoria to isté a nemýlia sa.

  • Dobrý deň, milé žienky, ďakujem vám všetkým za povzbudenie a za vaše príbehy. Lucii ďakujem, že ma utvrdila v tom, čo som si myslela, že viac umŕtviť sa dá. Škoda, že doktorka, ktorá šila mňa, nemala pri sebe takú duchaplnú sestričku.
    Ku komentáru Lei by som chcela dodať, že to že mám z pôrodu zlý zážitok neznamená, že som sa naň nepripravovala. Priznám sa, že sa ma bytostne dotýkajú komentáre, že sa niekto na pôrod pripravoval a vďaka tomu všetko prebehlo super a má na čo s láskou spomínať. Automaticky to potom vyvoláva dojem, že to stačí, to ale bohužiaľ nie je pravda.
    Preštudovala som pomerne dosť literatúry o pôrode, o jeho priebehu, čo mám očakávať v jednotlivých pôrodných dobách, aké sú spôsoby úľavy od bolestí a podobne, chodila som na predpôrodnú prípravu, posilovala panvové dno a snažila som sa udržiavať sa až do pôrodu v čo najlepšej kondícii, aby som pôrod dobre zvládla. Uľahčilo mi to možno prvú dobu pôrodnú, ale napriek tomu mi to nijak nepomohlo v tom, aby som počas tlačenia mohla napríklad zaujať polohu, ktorá by pre mňa bola prirodzenejšia, uľahčila mi tlačenie a menej by zaťažila hrádzu.
    Čo sa týka odporúčania používať epi-no, je smutné, ak je to naša jediná možnosť, ako sa na pôrod môžeme pripraviť. Opatrnosť pri jeho odporúčaní by mala byť určite na mieste, aj s ohľadom na to, že bolo doteraz robených málo štúdií o dlhodobých následkoch jeho používania a jeho dopade na panvové dno. Mne osobne to ani nepríde prirodzené a bola by som rada, keby to nebola naša jediná cesta. Napokon v mnohých iných európskych krajinách majú oveľa menší podiel nástrihov a určite to nie je tým, že by všetky ženy používali epi-no, ale tým, že sa o ochranu hrádze cielene snažia pri pôrode, napríklad rešpektovaním preferovanej polohy rodičky, teplými obkladmi, rešpektovaním tempa pôrodu a podobne, čo sú veci o ktorých tu my môžeme len snívať.
    Bola by som veľmi rada, keby ste tú doktorku mohli menovať, lebo ku doktorke, ktorá sa bude iba prizerať a nechá ma porodiť v kľaku alebo podrepe, ako by mi to v tej chvíli bolo asi prirodzené, by som veľmi rada išla rodiť. Takto je to stále len o tom, či človek má šťastie, prípadne pozná tých správnych ľudí, ale systémový problém to vôbec nerieši.
    Zuzane ďakujem, že pridala svoj príbeh, ktorý len potvrdzuje, že šitie bez umŕtvenia naozaj niektorým lekárom príde v poriadku a že mi dodala nádej, že to pri druhom snáď bude lepšie.
    Erike by som chcela odkázať, že chápem jej strach z pôrodu a cítim s ňou. Aj ja mám veľký strach z druhého pôrodu, ale keď sa pozriem na svoje dieťa, som veľmi šťastná, že ho mám a nevzala by som to nikdy späť. Myslím, že nemať deti by nemalo byť riešením. Naopak, mali by sme bojovať za svoje právo rodiť dôstojne. Keď už sa to nepodarí pri našich pôrodoch, tak by sme sa o to mali aspoň snažiť kvôli svojim mladším sestrám a kamarátkam, kvôli svojim dcéram a budúcim partnerkám našich synov a celkovo kvôli ženám, ktoré prídu po nás. A bola by som veľmi rada, keby sme dokázali vytvoriť taký tlak, aby viedol k zmene tohto systému. Aby lekári pochopili, že už nie sme niekde v prvej polovici dvadsiateho storočia a už nám nestačí iba to, že budú robiť všetko pre to, aby sme pôrod aj s dieťaťom prežili, ale že sme v dvadsiatom prvom storočí a očakávame, aby robili všetko pre to, aby sme ho prežili bez fyzickej a psychickej ujmy a nemuseli sa z toho ďalšie mesiace a roky strhávať zo sna. Pri tom si to od nich principiálne nevyžaduje ani žiadne ďalšie vybavenie, len sa učiť na tom, ako sa rodí v iných krajinách, hoci aj u našich rakúskych susedov. Nemocnicu, v ktorej som rodila, asi menovať nemôžem, ale môžem aspoň povedať, že to nebolo na východnom slovensku.
    Lenka, mohla by som sa opýtať, koľko stál pôrod v Rakúsku? Za seba si asi nemôžem dovoliť čakať, kým u nás dôjde k zásadnejším zmenám a rada by som zažila pôrod, na ktorý nebudem spomínať s toľkými negatívnymi pocitmi a nemocnicu, v ktorej sa nebudem cítiť ako krava v kravíne.

  • Karel Kryl: Habet
    Dvě hvězdy v Malém voze
    svítí ještě zrána
    Vidí jak po obloze
    přeletěla vrána
    Rybáři vstávají
    a rozhazují sítě
    a hvězdy zpívají
    když narodí se dítě

    Ave
    padalo z nebe jako mana
    Ave
    znělo to trochu jako hrana
    Ave
    to značí vítejte vy mladí
    a ruce hladí
    a ruce hladí

    Mladí už nekřičí
    vždyť ústa lze jim ucpat
    I tlukot slavičí
    lze stiskem ruky uspat
    a jásat s Herodesem
    Tleskat v dešti díků
    než někdo za závěsem
    zvedne v pěsti dýku

    Habet
    znělo to stejně jako prve
    Habet
    jen trochu víc tam bylo krve
    Habet
    to značí palec směrem k hlíně
    za ruce v klíně
    za ruce v klíně

    Habet
    znít bude stejně jako prve
    Habet
    jen hodně víc tam bude krve
    Habet
    to značí palec směrem k hlíně
    za ruce v klíně
    za ruce v klíně

    Už neviem, kde som to čitala, že pravda básnikov všetkých čias sa nemení, zatiaľ čo vedecké poznanie sa mení podľa potrieb a módy, aj politického systému…. že básnici všetkých čias hovoria to isté a nemýlia sa.

  • Ja som na vlastnej koži zažila pôrod s epiziotómiou a bez nej. Pri prvom pôrode bábo vďaka nástrihu doslova vyletelo von, nastrihli ma však úplne zbytočne, lebo bábo malo len 3,2 kg a potom ma tá krajčírka 3/4 hodiny šila bez umŕtvenia. A potom som si nevedela sadnúť a vstať bez príšernej bolesti, celé týždne som sedela len na špeciálnom vankúši. K čomu to bolo dobré?

    Pri druhom pôrode som rodila do vody v zahraničí, tlačila som pomaly, ale isto, trvalo to trochu dlhšie,ale pôrodná asistentka trpezlivo čakala, nikam sa neponáhľala. Nedostala som žiadny oxitocín a bábo sa narodilo! Nemala som ani len škrabnutie, ráno som si sadla k raňajkám, potom k obedu a večer som už bola doma! Skvelé.

Napíšte komentár