Články a rozhovory Reprodukčné práva žien ŽK v médiách

Kto tu hovorí za práva rodičiek?

Dňa 14.3.2015 vyšiel v časopise .týždeň článok s názvom Takto rodiť nechceme“. Na článok sme reagovali nasledovnou odpoveďou, ktorá bola uverejnená v časopise .týždeň 15/2015.

Otázka “A kto tu potom hovorí za práva rodičiek?” zaznela na záver článku “Takto rodiť nechceme.”. Dôležitejšia otázka je, kto by mal ich záujmy zastupovať a presadzovať a ako. Odpoveď na prvú časť je jasná: štát.

Jednou z hlavných úloh štátu je nielen „hovoriť za práva“ svojich občanov a občianok, ale ich aj aktívne chrániť. Zdravotná starostlivosť a zdravotnícke povolania sú regulované štátom a financované z verejných financií. V rozšírenom zmysle sú zástupcami štátu aj lekári, lekárky, pôrodné asistentky a ostatný zdravotnícky personál. Ich povinnosť dodržiavať a chrániť práva pacientov a pacientok, predovšetkým právo na autonómiu a fyzickú integritu – t.j. právo rozhodovať o zásahoch do vlastného tela, je ukotvené v koncepte informovaného súhlasu. Ten na Slovensku upravuje zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti.

Podľa tohto zákona zdravotnícky personál pravdivo a zrozumiteľne informuje o navrhovaných postupoch a možných alternatívach. Rodiaca žena dáva informovaný súhlas bez nátlaku a personál rešpektuje jej rozhodnutie aj vtedy, ak ide o odmietnutie. V prípade neplnoletého dieťaťa poskytuje informovaný súhlas zákonný zástupca. Z článku uverejnenom v .týždni mohli čitatelia a čitateľky nadobudnúť dojem, že pôrodný plán je niečo, čo zdravotnícky personál nemusí akceptovať a rešpektovať alebo môže akceptovať s určitými výhradami, prameniacimi z ich osobných preferencií.

Napriek tomu, že máme zákon, ktorý hovorí, ako by to malo fungovať, prax je zväčša iná. A pritom väčšina pôrodných plánov by sa dala zhrnúť do viet: “Budete sa ku mne správať slušne a rešpektovať, že o zásahoch do môjho tela rozhodujem ja, tak ako to platilo ešte pred vstupom do pôrodnice. Predtým, ako vykonáte nejaký úkon, budete ma o ňom informovať a počkáte na môj súhlas.” Otázka teda nestojí tak, či budú lekári a lekárky akceptovať pôrodný plán, ale ako má zdravotnícky personál postupovať, aby bolo rodiacej žene umožnené urobiť informované rozhodnutia.

Zdravotnícky personál má teda povinnosť dodržiavať a aktívne presadzovať práva žien. Jednou z povinností, ktoré ukladá zákon o zdravotnej starostlivosti, je aj vedenie zdravotnej dokumentácie, do ktorej musia byť zapísané všetky úkony a ich indikácia. Nezapisovanie Kristellerovej expresie do zdravotnej dokumentácie – t.j. použitia sily na brucho ženy počas tlačiacej fázy je príkladom, kedy svojou nečinnosťou zdravotnícky personál porušuje zákon (odhliadnuc od všeobecne rozšírených pochybností o vhodnosti tejto praktiky a absencií dôkazov o jej bezpečnosti). Táto skutočnosť je konsenzuálne ignorovaná medzi zdravotníkmi navzájom.

Za práva žien hovoria teda zákony. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, má povinnosť ich dodržiavať. Práva nie sú náhodné a svojvoľne vymyslené a ich dodržiavanie si ženy nemajú vyjednávať písaním pôrodných plánov či inými individuálnymi stratégiami. S právom žien prichádza povinnosť pre poskytovateľov aktívne zisťovať potreby a preferencie a na každý úkon získavať informovaný súhlas. Pokiaľ však systém zlyháva a štát sa o to, čo sa ich občiankam pri pôrodoch deje, nezaujíma, dodržiavanie práva na osobnú autonómiu a fyzickú integritu sa redukuje na šťastie na „dobrého lekára”, alebo je výsledkom vyjednávania o akceptovateľných a neakceptovateľných požiadavkách.

Iva Jančigová, Miroslava Rašmanová, Zuzana Krišková

O autorke

Iva Jančigová

Učím na univerzite matematické a informatické predmety a robím výskum v oblasti modelovania a simulácií bunkových tokov s aplikáciami v biomedicíne. Moja práca je teda kvantitatívne a analyticky zameraná, ale veľmi sa zaujímam o témy týkajúce sa ľudských práv, zdravotnej starostlivosti a telesnej autonómie. V rámci svojich možností sa snažím prispieť k tomu, aby aj na Slovensku bola zdravotná starostlivosť pri pôrode (ale aj inde) rešpektujúca a evidence-based.

O autorke

Miroslava Rašmanová

K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedla osobná skúsenosť a presvedčenie, že nie je jedno ako je poskytovaná zdravotná starostlivosť pri pôrode. Zaujímam sa najmä o nastavenia systémov zdravotnej starostlivosti v rôznych krajinách, podporu dojčenia a materských kompetencií. Snažím sa tieto témy spracovávať do hĺbky, s prihliadnutím k tomu, že konečná voľba je vždy aj tak na individuálnej žene. Som presvedčená, že ženy dokážu robiť rozhodnutia o svojom tele a zdraví počas pôrodu a že neexistuje jedno správne rozhodnutie pre všetky. Každá žena má za sebou určité skúsenosti a nachádza sa v inej životnej situácii. Od toho sa odvíjajú aj jej individuálne potreby a hodnotové preferencie.

O autorke

Zuzana Krišková

V Ženských kruhoch pôsobím od ich vzniku v roku 2011. Zaujímam sa najmä o ľudské práva žien pri pôrode a poskytovanie zdravotnej starostlivosti založenej na dôkazoch. Medzi ďalšie témy, o ktoré sa zaujímam, patria aj následky, ktoré si ženy odnášajú na tele aj na duši ako dôsledok škodlivej praxe, nerešpektu a často aj násilia.
Som spoluatorkou dvoch publikácií Ženy-Matky-Telá I a II a pôsobila som ako konzultantka pri viacerých výskumoch ako aj pri filmoch Medzi nami, Motýlie ráno a Neviditeľná.

1 komentár

  • Plne súhlasím s Vašou reakciou na článok. Vďaka, že sa tejto téme venujete. Myslím si, že informácie o “informovanom súhlase” – všetko čo sa s ním spája t.j. práva a povinnosti pacienta a lekára by mali byť viacej prezentované, lebo sa týkajú všetkých pacientov a lekárov. Mali by sa viacej dostať do povedomia širšej verejnosti, lebo verejnosť – nielen tehotné ženy, často krát nevie načo má právo pri svojom ošetrení, alebo ošetrení svojho najbližšieho.

Napíšte komentár