Mýtus o zlatých obkladačkách

Home/Blog, Rešpekt a slobodná voľba/Mýtus o zlatých obkladačkách
  • pôrodný útek

Mýtus o zlatých obkladačkách

Opakovane sú v médiách prezentované názory pôrodníkov, že ženy chodia rodiť do zahraničia kvôli TV obrazovkám a „zlatým obkladačkám“. Tieto názory odzrkadľujú nielen nedostatok kritickej sebareflexie slovenského pôrodníctva, ale sú aj prejavom veľkého nepochopenia žien – či už z nezáujmu o ich individuálne potreby, alebo z pocitu nadradenosti vlastného hodnotového systému.

Mnohé z nás sme frustrované z toho, ako ťažkopádne inštitucionalizovaná zdravotná starostlivosť o rodiace ženy na Slovensku reflektuje nové (už aj mnohokrát staré) vedecké poznatky týkajúce sa fyziologických pôrodov. Sme frustrované z toho, že my ženy – ktorým je táto zdravotná starostlivosť určená – nie sme partnerkami v dialógu o jej smerovaní či zlepšovaní. Sme veľakrát verejne ponižované, stavané na úroveň chodiacich inkubátorov bez vlastných potrieb, hodnotových systémov či preferencií. A ak sú nám nejaké potreby aj priznávané, tak sú redukované na túžbu po kožených kreslách. Alebo naopak, na rodenie niekde v jaskyni.

Sme vysmievané, ak chceme podporiť počas pôrodu jeho normálny priebeh. Sme kritizované, ak si dovolíme odísť rodiť za hranice, ak rodíme prvé dieťa po tridsiatke. Ak si dovolíme pýtať sa, tak sme trúfalé, ak si urobíme svoje bez pýtania (lebo už máme zlú skúsenosť s pýtaním sa) tak hlúpe… A čokoľvek spravíme, tak to robíme podľa vás preto, lebo myslíme iba na seba. Nenapadne vás, že to môžeme robiť aj pre svoje dieťa. S príchodom prvého dieťaťa na svet získavame nálepku „mamičky“, ktorá nás nenávratne redukuje na občianky druhej kategórie.

Chcete od nás, aby sme boli spokojné s tým, že za 20 rokov sa toho v pôrodniciach moc nezmenilo. Lebo veď – nie je to priorita žiadnej vlády a „maličké“ Slovensko má toľko veľa iných, oveľa väčších problémov. Čakáte od nás vďaku a radosť. Veď sme sa práve stali matkami a odchádzame podľa vás z pôrodnice zdravé, so zdravými deťmi. No mnohé z nás sa tak necítia. Mnohé z nás rodia nedôstojne. V pôrodných boxoch, v ktorých je vám zaťažko niekedy zatiahnuť aj len tú plentu. Takmer 17 000 nás ročne podstúpi cisársky rez, približne 22 000 z nás nastrihnete hrádzu, pretože na školách vás neučili trpezlivosti. Niektoré z nás hospitalizujete na oddelenie, kde nemôžeme byť s dieťaťom, pretože izby na šestonedelí sú plné… Chápeme, že nemocnice nie sú nafukovacie. No ak ideme rodiť inam, tak našu voľbu verejne znevažujete.

Nepýtate sa nás, čo potrebujeme, ako sa cítime. Vykonávate svoju prácu, ako keby sme boli stále jedna a tá istá žena. Ale sme mnohé. Žijeme tu spolu s vami. Ročne sa pôrod dotýka viac ako 50 000 z nás. Každá máme trochu iné očakávania, prichádzame k pôrodu s inými potrebami – niektoré radostne, niektoré viac s obavami, niektoré si so sebou nesú nepríjemné spomienky na zneužívanie, niektoré sú doma otĺkané manželom a vyžadujú si pri pôrode citlivý prístup. Sme tu také, ktoré máme na poplatok za sprevádzajúcu osobu pri pôrode (ktorá by mala byť zadarmo) či za nadštandardnú izbu, na epidurálku ak sa bojíme veľmi bolesti… Ale sme aj také, čo si to nemôžu dovoliť.

Očakávate od nás pochopenie – že nemáte čas vysvetľovať nám každú jednu vec, či pýtať si súhlas na každý jeden úkon, hoc to ukladá zákon. Chcete aby sme chápali, že pracujete v ťažkých podmienkach – finančne a personálne nedostačujúcich. Sme to my, ktoré prichádzame za vami vo chvíli, kedy sa nie vždy cítime práve najlepšie. Niektoré rodíme ľahko, iné v neznesiteľných bolestiach. Potrebujeme svoje tempo a vašu podporu, slušné zaobchádzanie a rešpekt voči našim potrebám. Mnohé sme rezignovali.. A tak radšej odchádzame tam, kde nás dokážu načúvať.  Nie zlaté steny, nie televízory či kožené kreslá – od tých rešpekt a podporu nečakáme.

Nie zlaté obkladačky, ale rešpektujúca starostlivosť

Ak sa vám raz na oddelenie aj dostane viac prostriedkov, radšej kúpte veľké, pohodlné lôžka, na ktorých sa bude dať rodiť v polohe, ktorú si slobodne zvolíme. Nemusia byť z kože. Stačia poťahy, ktoré sa budú dať umyť a čistá plachta. Nemaľujte steny na ružovo a nevešajte vzdušné závesy. Radšej zrušte poplatok za sprevádzajúcu osobu. Pretože aj my sme – tak ako všetci ľudia – v dôležitých okamihoch svojho života radi so svojimi blízkymi. Ich prítomnosť nás upokojuje a povzbudí.

Budeme stáť za vami. Ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo je v stave akútnej potreby finančných investícií. Aby ženy mohli rodiť dôstojne a aby pôrodníci, pôrodníčky a pôrodné asistentky mohli pracovať v dôstojných podmienkach s dostatkom času k individuálneho prístupu. Pôjdeme s vami do toho. Ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo potrebuje audit na celonárodnej úrovni. Pretože bez kvalitných dát a analýz nie je možné cielené zlepšovanie. Ak poviete, že chcete aby boli nemocnice  Mother Baby Friendly, (a to nielen papierovo) u nás štandardom, pôjdeme do toho s vami .

Ak sa však budete tváriť, že jediným problémom nášho pôrodníctva sú chýbajúce televízory a ošarpané steny, napriek ktorým ale naše pôrodníctvo dosahuje lepšie výsledky ako napríklad rakúske, asi sotva to niekoho presvedčí o nevyhnutnosti investícií.
Pôrodníctvo je vo vyspelých krajinách formované a vytvárané pre rodiace ženy. V tých najvyspelejších krajinách sú ženy partnerkami v rozhovoroch o jeho smerovaní. Na Slovensku sú názory žien stále vnímané ako nedôležité. Chceme, aby sa to zmenilo – aby aktívne rodičovstvo nebolo dôvodom na výsmech, ale jedným z impulzov k zlepšovaniu pôrodnej starostlivosti na Slovensku.

Foto: Flickr Alan Levine

By | 2017-09-27T14:00:54+00:00 24.júl.2016|Blog, Rešpekt a slobodná voľba|3 komentáre
Miroslava Rašmanová

Som matkou troch detí. K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedli vlastné skúsenosti. Uvedomujem si, koľko problémov trápi slovenskú spoločnosť a že tie, spojené s pôrodníctvom, sa nejavia byť také naliehavé. Ženy sa z pôrodníc vrátia s deťmi živé a o tom, čo prežívajú počas pôrodu, sa veľa nehovorí. Ako spoločnosť sme si vytvorili obraz „dobrej matky“, ktorej povinnosťou je pre dieťa bez reptania (možno aj radostne) trpieť.

3 komentáre

  1. anastazia 26. júla 2016 at 10:37

    S prepáčením, horší článok som snáď nikdy nečítala. Mám dve deti. Rodila som na Slovenku. A bola som spokojná. Nikdy som netrpela komplexom menejcennosti (ako možno vy). A ani sa i nikdy nikto nevysmieval, že som tehotná. Na druhej strane viem, že aj keby sa mi neikto vysmieval, je to len ubohy clovek, primitiv, a taký človek ma nedokáže uraziť. Navyše, lekári pôrodníci, mnohí študujú v Čechách, a iných krajinách (v rámci stáží) s cieľom inovovať metódy /techniky v pôrodnictve. Viete si predstaviť, že na Slovenku sa minimalizol výskyt nozokomiálnych infekcií (ak viete, čo to vôbec je) . Viete, ktorá krajina má najväčší výskyt takýchto infekcií- Anglicko. Napíšte mi jeden príklad ženy, ktorá si pôrod užívala (ak nebola na liekoch, alebo EPIDURAL)…každá žena trpí. Čo prežíva žena? nech to dieťa už rýchlo vylezie zo mňa…

    Navyše neviem čo má spoločné manžel, ktorý otlka ženu po pôrode doma s našim zdravitníctvom…ale je dosť možné, že ak žena bude rodiť v Rakúsku, tak keď príde na SK, tak ju muž tlcť nebude…možno preto, že rodila v Rakúsku….
    Každú vašu vetu som schopná oponovať…čo veta, to blbosť…
    Nechcela som Vás týmto uraziť, apelujem len na článok, nie som proti vašej osobe.
    pekný deň

    • Miroslava Rašmanová
      Miroslava Rašmanová 16. augusta 2016 at 8:14

      Dobrý deň Anastázia, ďakujem za reakciu

      Komentár bol napísaný ako reakcia na konkrétne vyjadrenia, ktoré zazneli v médiách na adresu žien, ktoré sa rozhodli rodiť v zahraničí. Keďže veľmi často s takýmito ženami prichádzam pri svojej práci do kontaktu a sama som v zahraničí rodila dva krát, mala som potrebu zareagovať na tieto tvrdenia. K výskytu nozokomiálnych infekcií na Slovensku vám poviem len toľko, že podľa štatistiky, ktorú máme (a ktorá je nereálna) upozorňujú lekári aj u nás na to, že sa nozokomiálne infekcie riadne neevidujú. Potom samozrejme nielenže nie je možné porovnávať ich výskyt s krajinami s dobrým štatistickým záchytom takýchto infekckií (medzi ktoré Anglicko nesporne patrí) ale zostáva iba dúfať, že tieto infekcie sú u nás aj rozpoznané a že znižovaniu ich výskytu je venovaná riadna pozornosť.

      Žena, ktorá je otĺkaná svojim manželom má s našim pôrodníctvom spoločné veľa.. Ak totiž takáto žena ide do pôrodnice, bude si vyžadovať špeciálny prístup. Tieto ženy žijú medzi nami a nemajú na čele napísané, že boli zneužívané alebo že im bolo fyzicky ubližované. Preto má byť citlivý a rešpektujúci prístup štandardom (vtipy na účet ženy alebo sexuálneho života ženy sú v kontexte pôrodu absolútne nevhodné ale žiaľ, vôbec nie zriedkavé). To, čo to narobí so psychikou ženy sa u nás sleduje ešte menej ako výskyt nozokomiálnych nákaz.

      Ďakujem že ste si našli čas reagovať na môj komentár, aj keď s ním nesúhlasíte.
      tiež vám prajem pekný deň

  2. Spruce 16. novembra 2016 at 2:18

    Ja som rodila v Rakusku svoje druhe dieta, rozhodne nie kvoli kachlickam ani televizoru. Bola to financna sprcha pre nas rozpocet, ale stalo to za to…..

    Ked som bola na gynekologickom vysetreni po sestonedeli, tak lekar zistil ze som rodila v zahranici (predtym som mu to nehovorila, pre istotu, aby ma negativne neovplyvnoval) a jeho otazka nebola „Preco ste sa rozhodli rodit v Hainburgu?“ a skutocne poznat moje dovody, ale „Preco som riskovala zivot dietata odchodom do zahranicia?, ze za tie peniaze som mohla rodit aj v Bratislave a mala by som to aj s lekarom. Vobec nestal o poznanie dovodov a motivacie a zistenia, v com bol moj druhy porod iny. Len ma obvinoval, ze ako som si dovolila takto sa rozhodnut.

    Vsimnite si, ze vela zien sa rozhodne pre DRUHY porod v zahranici. Ze su to zeny, ktore uz maju nejake skusenosti a povedia si, toto uz viac nie – aspon u mna to tak bolo.

    Co som sa bavila s inymi mamickami, ktore sa podobne rozhodli ako ja. Tak ziadna mi nepovedala, ze nejaky slovensky zdravotny personal vobec sa zaujimal o ich dovody a konstruktivne sa pozrel na to, ci dana vec je tak dolezita pre zenu, ze ju motivuje ist rodit inam/inak, a dala by sa zaviest v slovenskom porodnictve, aby jednoducho zeny prestali chodit k do zahranicia. Vzdy je chyba u zien! Vsak ja by som rada rodila na Slovensku, ale nie za takych podmienok, akych som zazila prvy porod.

    Treba sa aj pozastavit vobec nad tym, ze preco sa media pytaju na nazor porodnikov. Vsak sa mali opytat takychto zien. Tu je dalsi krasny priklad z praxe. Ked som isla na vstupnu prehliadku do Rakuska, tak primar nam povedal, ze dufa, ze medzi nami nie je novinarka, lebo od neho sa nedozvie to zahadne tajomstvo, preco slovenske mamicky chodia rodit do Hainburgu. Ak chce to vediet, ma sa pytat priamo nas. A ma to svoju logiku, nie? Rakusky primar si netrufol ani odhadnut preco tam chodia zeny rodit. A to je na tej strane „prilivu“ pacientok.

    Ale co sme cakali, ze povie slovensky porodnik: „Neviem, nemam paru, lebo som sa ziadnej mamicky nespytal?“ alebo ze povie, „Ano pytal som sa viacerych zien, ale aj ked kazda mi povedala, ze je to pre nu dolezite, nebudem to zavadzat do praxe?“

    Je jednoduchsie nas obvinit, ze sme matky, ktore isli riskovat svoj zivot a zivot svojho dietata do zahranicia a nemame ani paru, co vsetko sa moze skomplikovat pocas porodu, alebo ze sme tam isli len kvoli modernejsiem vybavenie, lebo servis je ABSOLUTNE rovnaky ako na Slovensku ….

    A neodpustim si este vetu ku komentaru pani Anastazie, JA som mala bezbolestny porod bez liekov, asi takych vela nie je, ale ja som ho zazila 🙂 Samozrejme, ze to bol ten druhy (len pre korektnost).

Napíšte komentár