Dôvodom založenia Občianskeho združenia Ženské kruhy bola snaha o zlepšenie podmienok na pôrod. Za ňou sa skrýval náš „zlý pocit, že s pôrodmi na Slovensku niečo nie je v poriadku“. Rozprávali sme si vlastné pôrodné zážitky, počúvali sme príbehy žien na stretnutiach, čítali pôrodné skúsenosti žien na internete, pozerali sme zinscenované pôrodné scény v televízii. Zažívali, hovorili, počúvali a videli sme konkrétne traumatické situácie, ako napríklad šitie pôrodných poranení bez anestézy, priväzovanie nôh žien, aby nemohli zmeniť polohu pri pôrode, nanútené rutinné zásahy do pôrodu, či naopak odmietanie zdravotnej starostlivosti, separáciu novorodencov od matiek.   Amnesty International vydala krátke video, v ktorom upozorňuje na „violence at birth“, teda násilie pri pôrode. Žena je v ňom prezentovaná ako objekt, ktorý nemá žiadne rozhodovacie práva a veci sa jej jednoducho dejú. Akokeby jej telo a pôrod boli „majetkom“ pôrodníkov a pôrodnice, ktorí jej dieťa „odrodia“. Hoci vo videu neuvidíte žiadne krvavé zábery či fyzické zápasenie, je až zarážajúce, ako presne a pravdivo zobrazuje násilné a nerešpektujúce správanie. Priam cítite bezmocnosť rodiacej ženy. Toto video môže otvoriť nespracované traumy mnohých žien a podľa už zozbieraných reakcií ho mnohé z nich neboli schopné dopozerať.

Dá sa to aj inak

Podobný scenár pôrodu, ako mala žena z videa, sme mnohé nielen zažili, ale počuli a čítali stovky krát, s inými „aktérmi“ a s inými detailami. Príbeh za príbehom sme zhromažďovali skúsenosti žien, rodiacich v slovenských pôrodniciach. Nevedeli sme však, ako ich podať ďalej. Ako pomenovať to, čo bolo v tých príbehoch spoločné? Zo všetkých sme mali zlý pocit a z niektorých z nich dokonca nočné mory. Ale ČO bolo v nich TO, čo v nás vyvolávalo ten „zlý pocit“? Podľa skúseností žien s pôrodmi v zahraničí sme vedeli, že rodiť v pôrodnici sa ale dá úplne inak. Napríklad v inej polohe, bez nástrihu, urýchľovania, liekov, ale hlavne v inej atmosfére, zachovávajúc bezpečnú starostlivosť. Nasledujúce video tiež zachytáva pôrod v pôrodnici: V čom je iný pôrod, ktorý zažila žena z druhého videa? Taktiež rodila v nemocnici. Avšak za podpory svojho partnera a zdravotníckeho personálu, ktorý sa k nej správal vľúdne, empaticky a s rešpektom. Zároveň jej dopriali krásne a radostné zvítanie sa so svojim dieťatkom spolu s jej partnerom.

Prečo hovoríme o nerešpekte a násilí?

Na začiatku našej práce nám chýbal jazyk, ktorým by sme mohli pomenovať to, čo sme iba cítili. Dnes jasne hovoríme o nerešpektujúcom a násilnom správaní pri pôrode. Pod pojmom „násilie“ pritom nechápeme iba spôsobovanie fyzickej bolesti. V súlade s rôznymi definíciami pod tento pojem zaraďujeme aj verbálne, psychické útoky, zanedbanie a neochotu konať, zastrašovanie a úmyselné obmedzovanie slobody. Napíšte nám prosím do diskusie váš názor. Záleží podľa vás na tom, ako a čo prežívame počas pôrodu? Záleží na tom, aké prostredie nás obklopuje a ako sa k nám správajú osoby, ktoré nás sprevádzajú? Aký máte pocit, keď sa povie „násilie pri pôrode“? Čo Vás pri tom napadá? Ako by ste pomenovali takéto správanie vy?