Po odpovedi MZ SR na náš otvorený list, v ktorom sme žiadali o okamžité ukončenie škodlivej praxe oddeľovania detí od matiek v nemonciciach, sme v blogu “Aké vedecké dôkazy chce ešte MZ SR na to, že dieťa má byť s mamou?” zverejnili výzvu občianskej spoločnosti.
Na výzvu Ženských kruhov zareagovalo množstvo žien, ktoré poslali MZ SR mail, v ktorom žiadali o ukončenie škodlivej praxe. Informáciu o zaslaní mailu MZ SR nám dalo vedieť ku dnešnému dňu 62 ľudí. Niektoré ženy poslali znenie listu aj Ženským kruhom. So súhlasom zverejňujeme niektoré z týchto listov alebo ich časti.
Vážený pán minister zdravotníctva Lengvarský,
vážený pán generálny riaditeľ Kalužay,
matka a dieťa sú neoddeliteľná jednotka a preto by mali byť ošetrovaní spolu, bez prerušenia, aj po cisarskom reze. Stačí sa pozrieť za hranice kde táto prax funguje a dokonca samotný personál si to pochvaľuje. Uvádzam Vám príklad z pôrodnice Havířov:
“Milé maminky,každá z vás jistě plánuje krásný a přirozený porod. Existují bohužel situace, kdy je nutné vybavit miminko tzv. císařským řezem. U nás v Havířově se i v tomto případě snažíme minimalizovat separaci vás a vašeho novorozeňátka. Pokud nejste v celkové anestezii, začíná bonding vždy u vás a následně pokračuje u tatínka. Ve spolupráci s Porodnice Havířov zajišťujeme pooperační péči po císařském řezu u nás na dětské JIP. Je důležité, že tam může být přítomen tatínek po celou dobu, nežli je možno přeložit vás na oddělení šestinedělí. V případě nutnosti celkové narkózy zastane bonding zcela tatínek, ale i tak děláme vše proto, aby separace vaše a vašeho miminka byla co nejkratší. Ihned, když to váš stav dovolí, bude miminko přiloženo k prsu a budeme pokračovat v bondingu a kontaktu kůže na kůži.”
V čom sú slovenské deti a matky iné, keď si toto nezaslúžia a nemôžu získať takúto starostlivosť? Prečo je stále prirodzené zobrať dieťa od matky aby obaja po pôrode zažívali stres a malo to vplyv nielen na dojčenie ale aj na ich budúci vzťah a psychiku nielen dieťaťa ale aj ženy?
Vážení Vy máte príležitosť urobiť konečne niečo čo zmení fungovanie celého pôrodnictva v SR, reformu ktorá bude prínosom pre deti a aj ich matky a tým aj pre celú spoločnosť.Ako daňový poplatník očakávam konečne reálne zosúladenie a nastavenie neškodlivch a prínosných postupov v rámci pôrodníc naprieč celým Slovenskom a priblížením sa tak štandardom ktoré ponúkajú pôrodnice v rámci vyspelej Európy.
Prosím Vás teda o nastavenie procesov popôrodnej starostlivosti (bonding s matkou, dostupnosť bongingu po cisarskom reze s matkou ale aj otcom a nepretržitý kontakt matky s dieťaťom hneď po pôrode) aby každá matka a otec mali túto možnosť automaticky dostupnú bez výhovoriek, bez toho aby o ňu museli prosiť alebo aby museli vysvetliť samotnému personálu ako zrealizovať napríklad bonding po cisárskom reze. Ďakujem Vám za Vaše stanovisko
S pozdravom
Mgr. Mária Klimová
Skúste byť Vy tým, ktorý konečne niečo s týmto škodlivým prístupom k matkám a ich novonarodeným deťom niečo urobí a nebude len nachádzať výhovorky a dôvody prečo nie. Bude to mať obrovský význam v životoch, vzťahoch, vývine a zdraví žien a ich detí a celkovo celej spoločnosti.
S úctou,
RNDr. Mária Šurimová
Text je skopírovaný, asi ho dostanete viackrát, ale skúsim ešte moju osobnú prosbu… Mne veľmi chýbala ľudskosť pri porode, mal to byť krásny zážitok, neriešim, že som rodila s rúškom na ústach a bez partnera, ale bola som po celý čas sama predtým a aj počas až keď prišlo k samotnému talčeniu… V budúcnosti by som určite nechcela rodiť na Slovensku, ak budem mať možnosť výberu… a je mi z toho smutno
Ja som rodila v novembri 2020, teda počas veľmi nepriaznivej pandemickej situácie, v Nemecku, kde dokonca ani ženy pozitívne testované na COVID-19 neoddeľovali od detí. Keď som rozprávala zdravotníckemu perzonálu o praktikách na Slovensku, iba neveriacky krútili hlavou. Dokonca vraveli, že odkedy neoddeľujú deti od matiek (čo nerobia už niekoľko desaťročí), tak je personál menej vyťažený, lebo ženy sa o svoje deti starajú, prebaľujú a koja ich, keď to je potrebné a nie keď má sestrička čas. Vďaka tomu dokázali tri sestričky obhospodáriť celé oddelenie šestonedelia s asi tridsiatimi ženami a ich deťmi. Čiže ak chcete odbremeniť zdravotnícky perzonál, nechajte matky a deti spolu. Moje dieťa muselo byť hneď po pôrode umiestnené na neonatológii a i tam sme mohli byť stále spolu. Po tejto skúsenosti Vás aj ja vyzývam, aby ste sa riadili odporúčaniami WHO a iných vedeckých organizácii a nepokračovali v týchto neľudských praktikách, ktoré v krajinách ako Nemecko patria do minulého storočia.
So srdečným pozdravom,
Simona
Vážený pán minister zdravotníctva Lengvarský,
vážený pán generálny riaditeľ Kalužay
To čo ste napísali nie je v poriadku. V prvom rade sa Vy máte postarať o bezpečnosť občanov v tomto štáte. Vaši občania sú aj rodiace ženy a novorodenci.
Viem, že ako muži, nikdy nebudete môcť precítiť, čo sa v takejto chvíli v žene odohráva, preto Vám to skúsim priblížiť.
Cítime hlbokú bolesť. Nie je to stratený diár, ani kľúče, ani telefón. Je to krehké dieťa, o ktoré sa musíme starať a dbať na jeho bezpečie. Nie preto, že sa to patrí, že je to naša úloha, nad ktorou rozmýšľame. Ale preto, že to bola dlhé tisícročia jediná možnosť, ako zabezpečiť prežitie oboch – matky aj dieťaťa. Čiže, ak dieťa nemáme pri sebe, tento pocit vnímame ako život ohrozujúcu skúsenosť.
Mali ste niekedy nehodu, autonehodu, úraz, keď vám šlo o život? To je to, čo my bez dieťaťa prežívame. Hlavne, ak nám dieťa odmietajú dať. Tento pocit je základom následných ťažkých popôrodných depresií. Tu sa poškodzuje zdravie rodičiek, ktorému máte zabrániť.
A z pohľadu dieťaťa. Sestričiek je málo, detí veľa. Nemajú čas robiť veci okolo bábätiek pomaly. Svojím rýchlym, nešetrným zaobchádzaním môžu spôsobiť traumu. Napríklad pri kúpaní. Ale matka ten čas má a chce to urobiť. Tak prečo sestričky neodľahčiť?Pôrod je nesmierne náročný sám o sebe. Veď lekári stále zdôrazňujú, že ide o život. Preto toto obdobie netreba zťažovať. Práve naopak, musíte to čerstvým matkám čo najviac uľahčiť. Môžem to prirovnať k situácii, keď si zlomíte nohu a na druhý deň Vám povedia, že od teraz nesmiete používať barly, ani výťah, aby ste nezleniveli. Potrebujete to? Nie. Potrebujete sa najprv zotaviť.
Ani my sa nepotrebujeme čerstvo po pôrode hádať s personálom, kto ma nárok na NAŠE dieťa.
Žiadam Vás, zariaďte, aby sme už nemuseli.
S pozdravom
Mgr. Zuzana Pirohova
Dieťa patrí k matke a otcovi a vyjadrenia zo strany ministerstva a “kompetentných” sú výsmechom matkám, otcom a ich deťom. Všetky argumenty, ktoré adresujete či už Ženským kruhom alebo do médii verejnosti sú len rečami z pohodlnosti a absolútneho nezáujmu. V živočíšnej ríši a potvrdí to každý veterinárny lekár by sa považovalo za neprijateľné odoberať mláďatá psom, mačkám, či iným zvieratám. Matky a otcovia to v pôrodniciach majú mlčky akceptovať popri ďalších úkonoch a rečiach personálu bez absolútneho rešpektu voči ich prianiu a právam. A bonding je len jednou z mnohých oblastí, ktoré sú absolútne zanedbané a podcenené. Pretrvávajúca ignorácia zo strany vedenia rezortu i pôrodníc je hanbou. Som vďačná, že moje deti sa mohli narodiť v rešpektujúcom a podporujúcom prostredí jednej z moravských pôrodníc.
Juliana Brucker
Vážený pán minister zdravotníctva Lengvarský, vážený pán generálny riaditeľ Kalužay,
dieťa patrí k matke. Oddeľovanie detí v pôrodniciach a v nemocniciach je kruté a škodlivé. Žiadame, aby ste okamžite podnikli kroky, aby k takýmto neľudským praktikám na Slovensku nedochádzalo.
Tvrdíte, že personál je preťažený, a preto nemôže poskytovať zdravotnú starostlivosť ženám a deťom spoločne. Ale kto sa potom stará o naše deti, keď ležia samé na novorodeneckých oddeleniach? Kto ich tíši, keď zúfalo plačú? Kto ich kŕmi, keď sú hladné? Kto ich prebaľuje? Kto sa o nich stará, keď nie sú so svojimi matkami? Nikto?! To už nevyťažuje zdravotnícky personál? Alebo sa potreby našich detí ignorujú?
Keď je zvlášť priestor pre matku, zvlášť pre dieťa, nenájde sa priestor, kde by mohli byť spoločne? Vedeli ste zmeniť celú organizáciu práce, vytvoriť celé nové oddelenia počas pandémie COVID-19. Ale roky nedokážete zabezpečiť oddelenia šestonedelia v nemocniciach tak, aby bola poskytovaná starostlivosť kvalitná, nepoškodzovala zdravie žien a detí a ich základné ľudské práva. Kedy sa konečne stanú ženy a deti prioritou, aby ste si začali klásť otázky “Ako to zabezpečiť” namiesto vyhýbavých odpovedí “Prečo sa to nedá”?
Žiadam MZ SR , ktoré je zodpovedné za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá podporuje zdravie, aby
– zostavilo a zaviedlo do praxe jednotné štandardy poskytovania zdravotnej starostlivosti pri pôrode a po pôrode a to na základe najnovších vedeckých poznatkov.
Je neprípustné, aby ženám pri pôrode bola rutinne odopieraná strava a tekutiny, aby si ženy nemohli zvoliť polohu pri pôrode, aby im bola rutinne či liberálne nastrihnutá hrádza a následne šitá bez alebo bez adekvátnej anestézy, aby boli rutinne oddelené od svojich detí, aby boli popierané a nedodržiavané základné ľudské práva, ako je napríklad právo na ochranu zdravia, ochranu súkromia, dôstojnosť, právo na informácie a informovaný súhlas, právo nebyť podrobená krutému a neľudskému zaobchádzaniu a mučeniu atď
– zabezpečilo právo využívať plody vedeckého pokroku ženám v slovenských pôrodniciach
– rozšírilo kapacity oddelení šestonedelia, rozšírilo priestorové a personálne kapacity, aby novonarodené deti neboli oddeľované od ich matiek, lebo na šestonedelí už nie sú voľné miesta, čo považujem za vysoko poškodzujúcu prax
– aby bola v slovenských pôrodniciach rešpektovaná telesná a psychická integrita rodičiek
– aby zaviedlo jednotné postupy na podporu dojčenia. Ani jedna pôrodnica na Slovensku nemá platný certifikát BFHI a tie, ktoré ho v minulosti mali, zásady BFHI nezdržiavali.
S pozdravom
Gabriela Janovičová
