Po pôrode Zaujímavá literatúra

Recenzia: Jozef Hašto: Vzťahová väzba, Ku koreňom lásky a úzkosti

Napísal/a

Autor Doc. MUDr. Jozef Hašto PhD., významný slovenský psychiater a psychoterapeut, prezentuje v knihe Vzťahová väzba predovšetkým poznatky britského pedopsychiatra a psychoanalytika Johna Bowlbyho (1907 – 1990), zakladateľa teórie pripútania (vzťahová väzba, attachment theory, Bindungstheorie).

Na podnet Svetovej zdravotníckej organizácie vydal J. Bowlby v roku 1951 monografiu „Maternal care and mental health“ a prezentoval úplne novú teóriu, že „rovnako ako hlad, smäd, sexualita, je v človeku biologicky zakódovaná aj potreba vyvinúť vzťahovú väzbu s blízkou vzťahovou osobou (spravidla matkou).“ Zaujímavé je, že keď referoval na schôdzach psychoanalytickej spoločnosti, stretával sa s tvrdým odporom, a to až tak, že sa hovorilo o vylúčení zo spoločnosti.

Podľa Bowlbyho teórie vzťahovej väzby sa dieťa po narodení inštinktívne správa tak, aby sa vyvíjalo a podporilo pripútanie. „Dieťa je vybavené vrodeným programom pre pripútanie matky“ – Dieťa sa usmieva, teší sa z prítomnosti opatrujúcej osoby, reaguje na hlas, upokojí sa pri nosení, kolísaní. Matka sa teší z reakcií dieťaťa na jej správanie, a tak spoločne nadväzujú kontakt a udržiavajú ho. Dieťa dáva matke najavo, že potrebuje jej blízkosť, či už plačom, keď sa vzdiali alebo upokojením sa jej prítomnosťou a pod. Toto správanie medzi matkou a dieťaťom postupne v priebehu dojčenského veku vyústi do vzťahovej väzby. „Z evolučného hľadiska má toto správanie funkciu ochrany.“ Počas kontaktu s matkou sa tvoria „vnútorné pracovné modely“. Dieťa získava skúsenosti, ako matka na jeho potreby reaguje, čo môže očakávať, pričom tieto modely sa nemenia. Tieto skúsenosti sú uložené v implicitnej pamäti, formujú osobnosť človeka a jeho sociálne správanie, a teda majú vplyv to, ako bude človek utvárať vzťahy v dospelosti, a podobne sa bude správať k svojmu dieťaťu.

Keď matka reaguje jemnocitne na potreby dieťaťa, stáva sa „bezpečnou základňou“, a dieťa má priestor na objavy a skúmanie okolia, môže sa prirodzene vyvíjať, pričom na „základňu“ sa vracia, aby sa upokojilo a oddýchlo si. Bezpečná vzťahová väzba je jeden z najdôležitejších „protektívnych faktorov pre duševné zdravie“, a aj keď sa dieťa neskôr stretáva s rizikami, dobrý stabilný vzťah mu pomáha prekonať tieto záťaže.

J. Hašto sa v knihe venuje aj témam odlúčenia a straty, ktoré boli hlavnými témami J. Bowlbyho, a to nielen keď pozoroval smútiace deti v sociálnom ústave, ale aj kvôli vlastným skúsenostiam, keď jeho rodinu opustila jeho pestúnka, keď mal Bowlby 4 roky. Autor opisuje empirické pozorovania detí, ktoré prichádzajú do ústavov, nemocnice, kedy museli byť odlúčené od rodiny v dôsledku choroby, pôrodu alebo hospitalizácii matky. „Žiaľ a úzkosť sú primárnymi reakciami na odlúčenie, ktoré sa už nedajú redukovať na niečo iné, ale zodpovedá to povahe väzby dieťaťa na svoju matku (rodiča, náhradnú matku).“

Následne sa čitateľ môže v knihe dozvedieť, aké postupy odporúča Bowlby pri prístupe k pacientom v psychoterapii. Je dôležité zistiť, aké mal pacient skúsenosti vo vzťahovej väzbe, pričom je potrebné poznať históriu aj rodičov, keďže vzťahové neistoty sa môžu prenášať z generácie na generáciu, kedy sa zvykne rodič správať k svojmu dieťaťu podobným či rovnakým spôsobom, ako sa k nemu správali rodičia.

Jedná sa o odbornú literatúru, ktorá mi svojim rozsahom pripomína encyklopédiu, keďže je nabitá množstvom hodnotných informácií z výskumov, pozorovaní, štúdií. V tejto súvislosti sa niektoré pasáže čítajú veľmi ľahko, najmä keď sú doplnené reálnymi príbehmi pacientov.

Kniha je prehľadne napísaná, dokonca tak, aby sa čitateľ, ktorý nečíta knihu od začiatku, ale hľadá len isté pasáže, nestratil v texte, lebo je stále všetko dôkladne vysvetlené, prípadne je tam na informáciu odkaz.

Túto knihu by som odporučila všetkým, ktorí pracujú s ľuďmi. Podľa môjho názoru by mala byť povinnou literatúrou pre pracujúcich v oblasti medicíny: pediatrov, psychiatrov, pôrodníkov, atď. Je mimoriadne dôležité, aby si títo ľudia pri výkone svojho povolania začali uvedomovať význam vzťahovej väzby a podporovali ju..

Jeden z hlavných dôvodov spracovania tejto publikácie je skúsenosť J. Hašta s tým, že sa mu počas jeho praxe neustále potvrdzovalo, ako veľmi významná je teória vzťahovej väzby v realite. Po prečítaní knihy môžem osobne len súhlasiť, že teória pripútania hrá v našich životoch a v celej spoločnosti nesmierne dôležitú úlohu. Doposiaľ som brala teóriu pripútania len ako pojem, no teraz vidím rozsiahle súvislosti v našich životoch. . Vďaka tomuto uvedomeniu si môžem lepšie pochopiť správanie sa ľudí, tak ako aj moje správanie sa voči môjmu dieťaťu. Napomáha mi v tom, aby som ešte viac jemnocitne reagovala na potreby môjho dieťaťa, keďže pre neho predstavujem „bezpečnú základňu“. Dostať tieto znalosti do širšieho povedomia by určite napomohlo lepším medziľudským vzťahom.

Čo ma potešilo, bola informácia, že napriek tomu, že človek v detstve prežil traumatizujúce zážitky, môže sa prístup ku vzťahovej väzbe meniť pozitívnym smerom, keď sa na tejto zmene pracuje.

„Indivíduum, ktoré má to šťastie, že mu je doma dobre, má nežných rodičov, pri ktorých vyrastá, vždy poznal ľudí, na ktorých sa mohol obrátiť o pomoc, útechu a ochranu, bude mať hlboko v sebe takéto očakávania, ktoré sa mu nespočetne krát potvrdzovali. To mu dáva nevedomú dôveru, že vždy nájde spoľahlivé osoby, ktoré mu pomôžu, ak by sa dostal do ťažkostí. Bude pristupovať k svetu s dôverou a potenciálne znepokojujúce situácie bude pravdepodobne zvládať úspešne alebo sa dokáže uchádzať o pomoc.“

Knihu si môžete zakúpiť vo vydavateľstve f

O autorke

Napíšte komentár