Príbehy Svedectvá

V ktorej pôrodnici sa to stalo?

Napísal/a Ženské kruhy

Prečo nezverejňujete názvy nemocníc, alebo mená personálu? To je otázka, s ktorou sa stretávame pravidelne.

Na to, že mená personálu alebo názvy pôrodníc nezverejňujeme, máme viaceré dôvody. Pokúsime sa ozrejmiť niektoré z nich

V minulosti sme publikovali na našich stránkach pozitívne príbehy. Tieto príbehy zväčša ani neboli anonymizované a ich cieľom bolo ukázať dobrú prax. Na to, že sa dá porodiť s rešpektom v akomkoľvek prostredí (aj v tom nemocničnom). Rešpekt a dobrá prax totiž nie sú podmienené miestom pôrodu ale ľuďmi. Osobami, ktoré pri pôrode ženám asistujú. Tieto pozitívne pôrodné príbehy sme uverejňovali teda v nádeji, že pomôžu k zmene k lepšiemu. V niektorých individuálnych prípadoch sa tak naozaj stalo a ženy sa rozhodli pre tú ktorú pôrodnicu aj na základe pozitívneho pôrodného príbehu, uverejneného na našich stránkach.

No stretli sme sa aj s tým, že žena sa rozhodla pre pôrod v konkrétnom zariadení na základe príbehu, realita bola však, žiaľ, značne odlišná – či už z dôvodu okolností, iného druhu požiadaviek, s ktorými žena k pôrodu prichádzala alebo bol prítomný iný personál.

Naopak, pri diskusii o zlej praxi sme potom viackrát zaznamenali, že ak sa menuje zariadenie alebo personál, tak má diskusia tendenciu zvrtnúť sa na diskusiu o kvalite zariadenia (alebo o personále). A to namiesto diskusie o konkrétnej skúsenosti konkrétnej ženy. Namiesto pomenovania problémových miest a nerešpektu, sa tak diskutuje o tom, či je to v tom zariadení “naozaj také zlé”. Tým sa zároveň spochybňuje skúsenosť konkrétnej ženy.

Zameriavame sa na systémové nedostatky

V stave, kedy majú všetky pôrodnice na Slovensku výrazné nedostatky v dodržiavaním dobrej praxe a pri podpore normálneho pôrodu, ide o systémové zlyhanie. Javí sa nám bezpredmetné haniť konkrétnu nemocnicu iba z toho dôvodu, že práve z nej sa ku nám dostalo svedectvo. Buď sa ženy stretávajú v pôrodnici s rešpektom ich práv alebo s nerešpektom. Buď sa stretávajú s dobrou praxou alebo so zlou praxou. To, čo je nesprávne treba pomenovať bez ohľadu na to, v ktorom zariadení sa to deje alebo kto to vykonal. Až potom, keď je nesprávne konanie pomenované a rozpoznané aj spoločnosťou a odbornou verejnosťou ako škodlivá prax, až potom má zmysel menovať. V prípade, že sa rešpekt a dobrá prax stanú normou, a nie výnimkou.

V neposlednom rade je dôvod anonymity aj ochrana ženy, ktorá nám svedectvo poskytla. Nie každá si želá byť identifikovateľná a preto poskytujeme ženám aj možnosť podpísať sa pseudonymom.

To, že sme v minulosti v pozitívnych príbehoch menovali personál a nemocnice, vnímame spätne ako súčasť nášho vývoja. Cez spätnú väzbu od vás, ale aj z diskusie v užšom kruhu, cez vzdelávanie sa, sledovanie toho ako si s podobnými témami (ne)poradili iné organizácie doma aj v zahraničí, sme prijali zásadu anonymizovania príbehov a svedectiev.

O autorke

Ženské kruhy

Ženské kruhy vykonávajú osvetovú činnosť zameranú na ľudské práva žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Spolupodieľali sa na viacerých výskumoch a advokačných aktivitách v tejto oblasti.

Napíšte komentár