Budapešť, 27 – 28. marec
Pondelkový podvečer sa začal krátkou konferenciou. Zástupkyne krajín V4 predstavili súčasnú situáciu v jednotlivých krajinách a tiež prácu občianskych združení, pre ktoré pracujú. Slovensko a prácu Ženských kruhov predstavila Zuzana Krišková. V druhej časti prebiehala panelová diskusia medzi pôrodníkmi, pôrodníčkou a aktivistkami o súčasnej situácii v Maďarsku.
Postrehy, ktoré by sme rady zdieľali
- V ČR Liga lidských práv zastupuje niekoľko žien v súdnych sporoch. Zuzana Candigliota stručne predstavila činnosť Ligy lidských práv. Vznikla pracovná skupina, ktorej cieľom je rozšíriť možnosti rodiacich žien v ČR. Tam sa aktivizmus primárne sústredil na domáce pôrody, ale začínajú vznikať skupiny aktivistiek, ktoré si kladú za cieľ hovoriť o potrebe zmeny pre pôrody aj v nemocničnom prostredí.
- V Poľsku má aktivizmus dlhodobú tradíciu. Už v roku 1996 prebehli prvé kampane za zmenu systému. Rodzić po ludzku je organizácia, ktorá šíri informácie o právach žien. Do Budapešti prišli zastupovať organizáciu dve právničky. Gosia Darmas v krátkosti predstavila situáciu v Poľsku. Vyhotovili napríklad webovú stránku, na ktorej ženy nájdu základné informácie o jednotlivých pôrodniciach. Pôrodnice, ktoré nesplnia niektoré z kritérií kvality sú vyznačené červenou farbou (majú napríklad viac ako 40 % mieru CS). Nezostavujú rebríčky, pretože to nepovažujú za vhodnú stratégiu.Už v roku 1996 prebehla v Poľských médiách kampaň zameraná proti násiliu v pôrodniciach. Ženy zdieľali svoje príbehy a skúsenosti. Výsledkom tejto kampane bol aj vznik aktivistického hnutia za práva žien pri pôrode, ktoré tvoria najmä právničky, no aj odborníčky z iných oblastí. Kampaň sa opakuje každých päť rokov a aktivizmus za práva žien pri pôrode má tak v Poľsku spomedzi krajín V4 najdlhšiu tradíciu. Je možné preto predpokladať, že normalizácia škodlivých praktík nie je v Poľsku natoľko rozšírená ako trebárs na Slovensku.
Od roku 2012 majú zákon, ktorý stanovuje, aby zdravotnícky personál dodržiaval štandardy starostlivosti tak, ako ich stanovilo WHO vo svojom dokumente Starostlivosť o ženu počas normálneho pôrodu. V súčasnosti sa vláda snaží tento zákon zrušiť, proti čomu sa ženy búria. Po zorganizovaní petície proti tomuto rozhodnutiu, ju podpísalo viac ako 75 000 ľudí v priebehu jedného týždňa.
- V Maďarsku vzniklo grassrootové hnutie, ktoré organizuje protesty a rôzne iné akcie s cieľom upozorniť na násilie a nerešpekt v pôrodniciach. Organizácia EMMA Hub, ktorá nás na podujatie pozvala, robí výskum, advokáciu a zabezpečuje aj národnú linku, kde sa môžu ženy dozvedieť o svojich právach. EMMA Hub sa primárne sústreďuje na zlepšenie podmienok pre pôrody v nemocniciach. V minulosti sa zaoberali hlavne podporou vzniku pôrodného domu, ale ich zameranie sa zmenilo na nemocničné pôrody, pretože považujú za nesmierne dôležité, aby pôrody v nemocnici boli dôstojné a aby sa tam praktizovala dobrá prax. Lekári a lekárka, ktorí sa diskusie zúčastnili patrili medzi tých, ktorí podporujú normálny pôrod a snažia sa o zmenu systému v Maďarsku.Jeden z najväčších problémov, ktorým čelia v Maďarsku, sú neformálne platby – úplatky zdravotníkom. V diskusii bola táto prax jednoznačne odsúdená ako škodlivá a narúšajúca vzťahy medzi rodičkami a personálom. Maďarsko tiež čelí výzve dodržiavania práv pri pôrode u žien, ktoré pochádzajú zo sociálne vylúčeného prostredia. EMMA Hub v minulosti uskutočnili monitoring ohľadne skúseností týchto žien a výsledky naznačujú, že práva žien z vylúčených skupín sú pri pôrode porušované mnohonásobne viac. Zároveň môžu mať tieto ženy špecifické problémy, ktoré vyplývajú najmä z chudoby ,a teda aj potreby, s ktorými prichádzajú k pôrodu.
S akými výzvami sa stretávajú aktivistky z V4
V utorok sa uskutočnil workshop. Zúčastnili sa na ňom aktivistky z Maďarska, Poľska, Českej republiky. Za Slovensko Miroslava Rašmanová a Zuzana Krišková, obe zo Ženských kruhov. Atmosféra bola príjemná, hoci to, že čelíme mnohým podobným problémom a žiadna z krajín nemôže slúžiť ako vzor, bolo pre väčšinu účastníčok frustrujúce. Zdieľané skúsenosti nás navzájom obohatili. Bolo pre nás naozaj zarážajúce, akým podobným výzvam v našom regióne čelíme. Či už ide o spôsob či model starostlivosti, v ktorom sa o ženy v praxi nestarajú pôrodné asistentky kontinuálne, absencia širších možností pôrodu (ako napríklad pôrodný dom), nadužívanie medikácie pri pôrodoch, absencia správne poskytovaného informovaného súhlasu či normalizácia poškodzujúcich praktík vo verejnosti, ale aj v odborných kruhoch.
Dlhodobá udržateľnosť organizácií
Jedna z najväčších tém bola udržateľnosť organizácií a financovania. Žiadna organizácianemôže dlhodobo fungovať bez adekvátnych zdrojov. Tie zo zúčastnených organizácií, ktorých primárnym zdrojom sú granty, čelia problémom s tým spojenými. Takéto financovanie nepokrýva náklady na bežnú činnosť organizácie, bez ktorej však nie je možné projekty realizovať. Druhý problém je nedostatok grantových možností. Pre organizácie, ktoré poskytujú granty pre zlepšenie starostlivosti v pôrodníctve nie je náš región zaujímavý. Granty, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami, problémy v pôrodníctve dostatočne nerozoznávajú ako problém ľudských práv.
Tretí problém je často neúmerné administratívne zaťaženie. To vyplýva z grantového financovania, na ktoré musí organizácia získať ako ľudské, tak aj finančné zdroje. Napríklad naša organizácia – Ženské kruhy, momentálne pozostáva z hŕstky dobrovoľníčok, z ktorých iba dve môžu venovať práci pre združenie pravidelne väčší objem hodín. Vyhľadávanie a vypracovávanie projektov pre nás znamená, že sa nemôžeme venovať inej práci, tej, kvôli ktorej bolo združenie založené. Ďalšia možnosť financovania je sponzoring – je však spojený s obmedzeniami, ako je napríklad Kódex marketingu náhrad materského mlieka.
Tiež je rizikové príjmať financie od spoločností, ktorých cieľovou skupinou sú práve rodiace ženy. Nie vždy je produkt, ktorý spoločnosť ponúka, aj v súlade so zásadami, ktoré občianske združenie vyznáva. Naše združenie si nastavilo vysoký štandard financovania prostredníctvom sponzoringu. Našou zásadou je dodržiavanie Kódexu. Tiež nespolupracujeme s firmami, ktoré narušujú dôveru žien v schopnosť normálne porodiť alebo ponúkajú také pomôcky pri pôrode, ktoré naznačujú, že ženské telo nie je schopné porodiť bez zásahov.
Financovanie z darov individuálnych darkýň
V prípade financovania z reklamy a sponzoringu prostredníctvom oslovovania veľkých firiem bez konfliktu záujmov, si takáto forma financovania vyžaduje človeka, ktorý sa tomu venuje na plný úväzok. Priame financovanie od jednotlivkýň a jednotlivcov využívali organizácie pomenej. Ženské kruhy sú výnimka, pre ktorú je táto forma financovania primárny a hlavný zdroj. Zo zdieľania skúseností iných sme sa utvrdili v tom, že pre organizáciu sú práve malé pravidelné dary mimoriadne dôležité. Táto forma financovania priamo od žien je veľmi nápomocná. Nie je zaťažená neprimeranými administratívnymi nákladmi.
Zároveň organizácia môže slobodne využívať zdroje podľa svojich aktuálnych potrieb. Môžu sa venovať sa témam, ktoré nie sú dôležité pre väčšinu donorov a sponzorov, ale zato sú dôležité pre samotné ženy. Poskytuje organizácii, ktorá ju využíva, teda veľkú mieru nezávislosti, a to tak v rozhodovaní ako aj v predchádzaní konfliktu záujmov. Nevýhodou tejto formy je, že sa nedá dopredu predvídať aké množstvo financií získa organizácia ďalší mesiac. Vyžaduje si neustále zverejňovanie výzviev a získavanie nových podporovateliek a podporovateľov. Pre mnohé aktivistky je najmä emočne náročné pýtať si financie od ľudí, lebo je to často vnímané negatívne, ako žobranie.
Aj my sme museli zmeniť myslenie, aby sme dokázali prekonať negatívne pocity, ktoré sa v nás spájali s výzvami na podporu. Získavanie nových pracovných síl a udržateľnosť tých, ktoré má organizácia k dispozícii, znamená tiež náročnú výzvu. Mnohé dobrovoľníčky, ktoré robia vysoko kvalitnú prácu, musia po skončení rodičovskej „dovolenky“ ukončiť spoluprácu s organizáciu, pretože nastúpia na platené miesto a už im viac neostáva kapacita na prácu dobrovoľnícku. Mnohé z týchto žien by však pokračovali v práci pre organizáciu, ak by ju mali primerane zaplatenú. Keďže organizáciu tvoria predovšetkým ľudia, takto sa organizácie dostávajú do rizika, že nebudú môcť pokračovať vo svojej činnosti.
Zo zúčastnených aktivistiek však bolo cítiť odhodlanie, že napriek týmto skutočnostiam budú aj naďalej hľadať spôsoby ako môcť vykonávať svoju prácu a prispievať ku zmene systémov, v ktorých dnes ženy rodia. Mnoho z toho, čo bolo povedané a čo sa nedostalo do tejto krátkej správy, silno rezonuje s tým, čo teraz ako aktivistky na Slovensku prežívame. Cítime, že aj naša organizácia musí prejsť zmenami, ktoré nás posunú dopredu.
jazyková korektúra: Alena Kolesárová
