Blog Reprodukčné práva žien

Stanovisko Ženských kruhov k interrupciám

Napísal/a Ženské kruhy

Odporcovia interrupcií prekrúcajú koncept ľudských práv

V čase písania tohto stanoviska sú v parlamente štyri návrhy obmedzenia zákona, ktorý ženám na Slovensku v súčasnosti umožňuje prístup k bezpečnej interrupcii do ukončenia prvého trimestra bez udania dôvodu. V nedeľu sa konal pochod, ktorého organizátori požadujú úplný zákaz interrupcií.

V Ženských kruhoch podporujeme zachovanie aktuálnej právnej úpravy a považujeme súčasné návrhy na zmenu legislatívy za nekoncepčné a účelové. Keď sme naše stanovisko vyjadrili verejne, stretli sme sa s otázkami, či takýto postoj nie je v rozpore s ochranou ľudských práv, na ktoré sa vo svojej práci odvolávame. Preto sme sa rozhodli podať vysvetlenie princípov, z ktorých vychádzame, a poukázať aj na to, ako prípadné sprísnenie legislatívy prostredníctvom nekoncepčných návrhov vytvára pôdu pre nové morálne dilemy a negatívne zasahuje aj ženy, ktorých tehotenstvá boli želané a plánované.

Ľudské práva v ponímaní odporcov interrupcií

Koncept ľudských práv má svoj dejinný pôvod v občianskych právach a slobodách formulovaných v období Veľkej francúzskej revolúcie. Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá z tohto konceptu čerpá, vznikla ako reakcia na zločiny druhej svetovej vojny. Vychádza z predpokladu rovnosti medzi všetkými ľuďmi bez rozdielu pohlavia, rasy, vyznania či náležitosti k etnickej skupine. Pre signatárske krajiny nemá právne záväzný charakter a bremeno ochrany ľudských práv kladie na plecia jednotlivých štátov.

Tie majú svojim občanom a občiankam vytvárať také podmienky na život, v ktorých bude chránená ich ľudská dôstojnosť, autonómia a telesná integrita – podmienky, v ktorých budú môcť rozvíjať svoj ľudský potenciál bez toho, aby boli diskriminovaní na základe pohlavia, rasy alebo presvedčenia. Deklarácia ľudských práv teda predstavuje akýsi ideál, ku ktorému by mala spoločnosť smerovať.

Po vzore Všeobecnej deklarácie ľudských práv vznikol Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento, na rozdiel od Všeobecnej deklarácie, má záväzný charakter pre európske štáty, ktoré sa k nemu pripojili, a teda aj pre Slovenskú republiku.

Deklarácia ako aj Dohovor sa nezaoberajú čiastkovými právami alebo etickými dilemami. Dohovor jednotlivé štáty zaväzuje ochraňovať ľudské práva občanov a občianok „bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“ Štatút občana a občianky získava človek narodením.

Právo na život, telesná integrita a autonómia sú v koncepte ľudských práv vnímané ako základné, nedotknuteľné minimum priznávané ľuďom bez rozdielu. Na právo na telesnú integritu žien pri pôrode sa odvolávame aj pri našej advokačnej činnosti. Vnímame tieto práva ako nástroj, ktorým medzinárodné právo o.i. ochraňuje ženy pred diskrimináciou z dôvodu pohlavia.

Organizátori národného pochodu za život sa odvolávajú na ľudské práva a nediskrimináciu pri presadzovaní úplného zákazu interrupcií. „Hnutie za život“ tento právny nástroj ohýba na advokáciu tém a účelov, za ktorými nebol vytvorený. Zvýrazňujeme to na tomto mieste ako odpoveď na námietky, že si vo svojich postojoch a chápaní ľudských práv protirečíme alebo využívame ľudské práva iba v prípadoch, kedy sa nám to hodí, čiže v zasadzovaní sa za práva žien. V skutočnosti je voči konceptu ľudských práv nepoctivé, keď sa 1. právo na život aplikuje na ochranu nenarodeného života od počatia a 2. keď sa ochrana nenarodeného života vytrháva z kontextu ľudských práv (najmä práva na ochranu zdravia, života a slobody ženy).

Ochrana života jedného človeka nie je nadradená telesnej integrite iného človeka

Predstavte si situáciu, kedy vás štát núti darovať obličku človeku, ktorému tým zachránite život. O tom, či podstúpite operáciu a vzdáte sa jednej obličky, nebudete môcť rozhodovať. V prípade, že s operáciou a darcovstvom nebudete súhlasiť, štát vás donúti nátlakom. Napriek tomu, že konanie by v tomto prípade bolo vedené dobrým úmyslom záchrany života druhého človeka, takýto nátlak zákon neumožňuje práve z dôvodu ochrany telesnej integrity. Telesná integrita ženy je súčasťou jej práva na život. Je základom, z ktorého sa odvíjajú ďalšie ľudské práva a základné slobody, a zároveň možnosť užívať tieto práva a slobody priamo podmieňuje.

Ak by sme sa rozhodli poskytnúť bezpodmienečnú a absolútnu ochranu života plodu, nevyhnutne by to znamenalo obmedziť telesnú integritu a autonómiu ženy. Súčasná právna úprava interrupcií predstavuje kompromisné riešenie, ktoré rozpoznáva hodnotu nenarodeného života a poskytuje mu ochranu, ktorej miera sa zvyšuje spolu s postupujúcim tehotenstvom, no zároveň ženu úplne nezbavuje práva na telesnú integritu. Tento stav je výsledkom dlhodobej a medzinárodnej diskusie zohľadňujúcej poznatky z medicíny, histórie a ďalších spoločenských vied a je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Na tomto mieste treba povedať tri zásadné veci:
  1. To, že súčasná právna úprava umožňuje prerušenie tehotenstva „bez udania dôvodu“, neznamená, že ženy interrupcie podstupujú bezdôvodne. Za každým umelým prerušením tehotenstva sú závažné dôvody, ženy ich len v žiadosti nemusia uviesť. Zachovanie tohto stavu je okrem iného dôležité pre ženy, ktoré zažívajú násilie v partnerskom vzťahu, či ženy, ktoré otehotneli v dôsledku znásilnenia.
  2. S tým tiež súvisí fakt, že zákaz interrupcií nevedie k ich poklesu. Zakázaním interrupcií nezmiznú dôvody, pre ktoré ženy podstupujú umelé prerušenie tehotenstva, zvýši sa však riziko ohrozenia zdravia a života žien, ktoré budú vyhľadávať riešenia mimo legislatívneho rámca. WHO odhaduje, že každoročne sa na celom svete vykoná približne 25 miliónov nebezpečných interrupcií (unsafe abortion). Interrupcie, ktoré nie sú vykonané bezpečným spôsobom, závažne ohrozujú zdravie a život žien a odhaduje sa, že ich podiel na materskej úmrtnosti sa pohybuje od 4,7%-13,2%.
  3. Medzi dobrým úmyslom ochrany života od počatia prostredníctvom narušenia telesnej integrity ženy a potenciálnym ohrozením zdravia a života tehotných žien, je tenká hranica. Telesná integrita každého narodeného človeka je neodňateľnou súčasťou konceptu ľudských práv. Ak ju raz odovzdáme do rúk iným ľuďom, strácame možnosť rozhodovať o svojom tele aj v iných prípadoch, než je umelé prerušenie tehotenstva. Dovedené do dôsledkov by sa ochrana života plodu na úkor práv ženy potom nevzťahovala len na zákaz interrupcií, ale aj na iné situácie, kedy je plod ohrozený.

Považujeme za dôležité, aby si toto uvedomili všetky ženy: ak sa rozhodneme pre absolútnu ochranu života od počatia a v jej mene oberieme o telesnú integritu iné ženy, v budúcnosti sa nám to môže vrátiť v podobe zákonov a opatrení, ktoré budú narábať s naším telom spôsobom, s ktorým by sme nikdy nesúhlasili. Do tejto oblasti spadajú napríklad nútené sterilizácie, nástrih hrádze proti vôli ženy, povinná revízia maternice (kyretáž) po spontánnom potrate, cisársky rez proti vôli ženy alebo nútená hospitalizácia v prípade rizikového tehotenstva.

Absolútna ochrana života od počatia na úkor telesnej integrity ženy by tak mala priame alebo nepriame dôsledky pre všetky tehotné ženy.

Niekoľko reálnych príkladov zo života

Zákony, prijaté v nedávnej minulosti v niektorých štátoch USA, výrazne obmedzujú prístup k interrupciám. V praxi viedli tieto zákony k tomu, že ženám, ktoré začali v prvom trimestri tehotenstva krvácať následkom začínajúceho samovoľného potratu, nebola poskytnutá riadna a včasná zdravotná pomoc z obavy, že by tým mohlo dôjsť k ohrozeniu ešte vitálneho plodu. Samovoľný potrat môže v prípadoch silného krvácania predstavovať pre ženu život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje medicínsky zásah. Počas neho sa vykoná revízia maternice, aby sa krvácanie zastavilo. Personál v takýchto prípadoch zvolil prístup, kedy aktívne nezasiahol, až kým nebude ohrozený život ženy. Inými slovami vystavili zdravie a život žien zbytočnému riziku, a to aj napriek tomu, že bolo zrejmé, že tehotenstvo skončí spontánnym potratom, ktorému nebolo možné nijako zabrániť.

Takéto prípady sú zaznamenané aj v iných krajinách s reštriktívnou legislatívou a niekedy viedli až k úmrtiu ženy. Najznámejší je prípad Savity Halappanavar z Írska, ktorej nebola poskytnutá zdravotná pomoc v súvislosti s prebiehajúcim samovoľným potratom, následkom čoho zomrela. Tento prípad zdvihol vlnu odporu a volanie po zmene legislatívy.

Sprísnenie legislatívy a zamedzovanie prístupu žien k bezpečným interrupciám je krokom k ich kriminalizácii, ktorá môže dosahovať rôzny stupeň: od zamedzenia prístupu k legálne a bezpečne vykonaným interrupciám cez právne postihy pre poskytovateľov interrupcií až po kriminalizáciu samotných žien, ktoré podstúpia umelé ukončenie tehotenstva. Uplatnenie absolútnej ochrany života od počatia v praxi vedie k stupňovaniu legislatívnych opatrení, ktoré sprevádzajú rôzne negatívne nezamýšľané dôsledky. Výsledkom absolútnej ochrany nenarodeného života je v štátoch s najprísnejšou legislatívou až krminalizovanie žien po spontánnom potrate, policajné vyšetrovanie a nespravodlivé uvrhnutie do väzby z dôvodu podozrenia, že žena si potrat vyvolala, či vynútené pokračovanie tehotenstva maloletých dievčat, ktoré otehotneli po znásilnení.

Súdom nariadené hospitalizácie žien na oddelení rizikového tehotenstva, kedy žene hrozil spontánny potrat, no želala si byť doma so staršími deťmi, policajná eskorta ženy vo vysokom štádiu tehotenstva do nemocnice, kde bol žene vykonaný cisársky rez, ktorý si neželala, to všetko sú zásahy do telesnej integrity spojené s reprodukciou a snaha vnucovať tie „správne“ rozhodnutia iným ženám.

Aké je teda stanovisko Ženských kruhov k interrupciám?

Ženské kruhy vznikli z presvedčenia, že tehotenstvo a pôrod sú v živote ženy dôležitým obdobím, v ktorom potrebuje podporu a podmienky vytvorené k pôrodu bezpečnému pre ženy aj deti, počas ktorého bude zachovaná ich ľudská dôstojnosť, autonómia a telesná integrita. V zdravotníckych zariadeniach nám boli vnucované postupy, ktoré sú preukázateľne škodlivé a poškodzujú tak zdravie žien ako aj zdravie detí. Zažili sme zaobchádzanie, ktoré zanechalo rany nielen na našich telách, ale aj na psychike.

Namiesto toho, aby sme sa mohli sústrediť na pôrod v bezpečnom a podporujúcom prostredí, museli sme zápasiť so systémom, ktorý nám nútil rutinnú prax a narúšal našu dôstojnosť, práva aj telesnú integritu. Boli sme obrané o prvé chvíle a zvítanie s našimi deťmi – vraj pre ich a naše dobro, zdravie a ochranu. Mnoho žien každoročne na Slovensku stále rodí v podmienkach, v akých ženy rodili v čase vzniku Ženských kruhov. Mnoho žien každoročne zo Slovenska odchádza rodiť do zahraničia, aby sa takýmto nedôstojným podmienkam pri pôrode vyhli. Stále viac žien vyjadruje svoje potreby a predstavy o pôrode prostredníctvom pôrodných prianí, ku ktorým v mnohých prípadoch personál pristupuje ako k „biovýstrelkom“. Stretávajú sa tak so zosmiešňovaním a marginalizáciou.

Verejnosť na Slovensku ešte stále nevníma koncept telesnej a duševnej integrity ako dôležitú súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ženské kruhy nevznikli preto, aby podporovali obmedzovanie reprodukčných práv žien a nanucovali iným ženám rozhodnutia „pre ich dobro“. Považujeme ženy za autonómne ľudské bytosti, ktoré majú právo rozhodovať o svojom ďalšom živote.

Dopyt po umelom ukončení tehotenstva či nutnosť takéhoto zásahu v niektorých prípadoch sú spoločenskými a medicínskymi javmi, ktoré nezmiznú s prísnejšou protipotratovou legislatívou ako mávnutím zázračného prútika. Podporujeme znižovanie miery interrupcií formou lepšej informovanosti dospievajúcich ľudí o sexuálnom živote a o možných metódach predchádzania neplánovanému tehotenstvu a o ich reprodukčných právach, či prostredníctvom legislatívy, ktorá uľahčuje prístup k antikoncepcii, alebo formou politík, ktoré budú chrániť ženy zažívajúcich sexuálne alebo fyzické násilie.

V širšej perspektíve podporujeme také opatrenia, ktoré zmierňujú ekonomickú záťaž a riziká chudoby žien a rodín s deťmi, zvlášť s deťmi so zdravotným znevýhodnením a slobodných matiek a otcov. Nemôžeme však podporiť legislatívu, ktorá by pod rúškom zavedenia absolútnej ochrany nenarodeného života zborila doterajšie výsledky roky trvajúcej spoločenskej a vedeckej diskusie, ktorá by ignorovala realitu spoločenských vzťahov, a ktorá by zaviedla plošné, neadekvátne a zneužiteľné obmedzenie základných ľudských práv všetkých žien.

Ďalšie zaujímavé zdroje:

Nález Ústavného súdu SR k interrupciám

Stanovisko odbornej americkej spoločnosti ACOG združujúcej gynekológov a gynekologičky k zákonom, k takzvanému “heartbeat bill”

O autorke

Ženské kruhy

Ženské kruhy vykonávajú osvetovú činnosť zameranú na ľudské práva žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Spolupodieľali sa na viacerých výskumoch a advokačných aktivitách v tejto oblasti.

Napíšte komentár