Kim Runkel vyštudovala pôrodnú asistenciu na Novom Zélande. Pôsobí ako samostatná pôrodná asistentka vo Švajčiarsku. V rámci svojej praxe poskytuje pred a popôrodnú starostlivosť, a sprevádza ženy, ktoré si zvolia pôrod doma alebo v pôrodnom dome.
Ako si sa dostala k povolaniu nezávislej pôrodnej asistentky?
Moja cesta začala po skončení strednej školy. Chcela som cestovať a tak som sa dostala na Nový Zéland. Náhoda chcela, že som sa dostala do bytu, kde bývala aj pôrodná asistentka. Vtedy som ešte nevedela čo presne chcem robiť. Keď som počúvala jej príbehy, prišli mi veľmi zaujímavé, ale ešte som nebola pripravená sa rozhodnúť čo budem robiť alebo čo budem študovať. Pôrodnú asistenicu som začala študovať až po troch rokoch. Bolo to na Novom Zélande. Po ukončení štúdia som istý čas pracovala ako pôrodná asistentka (PA) a neskôr som sa vrátila do Európy. Pochádzam z Nemecka, ale tam je situácia pre PA veľmi náročná. Musia platiť veľmi vysoké poistky a plat PA nie je privysoký. Takže som sa rozhodla ísť pracovať do Švajčiarska.
Keď si prišla do Švajčiarska, pracovala si v nemocnici alebo ako samostatná PA?
Prvý polrok som pracovala v nemocnici. Potom tri roky v pôrodnom dome a po čase som zvolila cestu nezávislej pôrodnej asistentky.
Čo ťa najviac prekvapilo, keď si prišla z Nového Zélandu do Švajčiarska?
Celkom isto to bola vysoká miera cisárskych rezov. Bola som šokovaná. Viac ako 50 percent pôrodov. Hovorila som si, že ak to tu takto funguje, tak tu nemôžem pracovať. Bola som v tej nemocnici len pol roka.
Aké sú rozdiely medzi Novým Zélandom a Švajčiarskom?
Na Novom Zélande absolvujú všetky ženy predpôrodné prehliadky u PA. Navyše majú po celý čas tú istú pôrodnú asistentku, od predpôrodnej starostlivosti cez pôrod až po popôrodnú starostlivosť. Počas pôrodu môžu pôrodné asistentky ísť so ženou do nemocnice, pôrodného domu alebo ju sprevádzať pri pôrode doma. Tu vo Švajčiarsku veľa žien nevie o tom, že môžu predpôrodnú starostlivosť absolvovať u PA. Myslia si, že PA poskytujú len popôrodnú starostlivosť, čo je mrzuté. V porovnaní s Novým Zélandom rodia ženy vo Švajčiarsku oveľa častejšie v nemocnici. Podľa mňa je najväčší rozdiel v kontinuite poskytovanej starostlivosti. Na Novom Zélande žena pozná svoju pôrodnú asistentku a cíti sa s ňou isto a príjemne, vybudujú si vzájomnú dôveru. Tu vo Švajčiarsku chodia ženy často k svojmu gynekológovi, ale ten nemusí byť pri pôrode. Čiže pri pôrode je zrazu niekto, koho vôbec nepoznajú.
Ďalší rozdiel je, že ženy na Novom Zélande môžu rodiť prirodzene aj keď čakajú dvojičky alebo dieťa obrátené koncom panvovým. Vo Švajčiarsku to nie je úplne nemožné, ale žena musí byť v nemocnici a ja poznám zatiaľ len jednu nemocnicu, ktorá podporuje prirodzený pôrod za týchto podmienok. Inde porodia ženy cisárskym rezom. Čiže ženy, ktoré chcú prirodzený pôrod za týchto podmienok, musia ísť do tejto jednej nemocnice. Kedysi bolo bežné rodiť dvojičky alebo deti koncom panvovým prirodzene, ale dnes je to často indikácia na cisársky rez.
Ako vyzerá tvoja prax? Kde všade sprevádzaš ženy počas pôrodu?
Ženy sprevádzam počas domácich pôrodov a pôrodov v pôrodných domoch. Je zriedkavé, že my, nezávislé pôrodné asistentky môžeme sprevádzať ženu v nemocnici, nie sú tomu veľmi naklonení, ale v niektorých nemocniciach je to možné.
Čo je pre teba najväčšia výzva pri tvojej práci nezávislej PA?
Byť stále dostupná na telefóne, 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Samozrejem je čas, kedy môžem oddychovať, ale vždy musím byť pripravená vyraziť a byť dostupná telefonicky. To je asi najväčšia výzva. Som však rada, že mám viac možností a väčšiu zodpovednosť, ako keby som pracovala v nemocnici.
Čo sú podľa teba najväčšie rozdiely medzi pôrodom doma a ostatnými možnosťami pôrodu?
[emaillocker]Podľa mňa je domáci pôrod veľmi pekný. Keď som u niekoho doma, som tam hosť. Ak žena rodí niekde inde, vždy je hosť ona. Atmosféra počas domácich pôrodov je oveľa uvoľnenejšia. Pre mňa je veľmi výnimočný pocit byť u niekoho doma s vedomím, že tá žena sa tam cíti dobre a že ju môžem podporovať v jej prostredí.
Nie je jedndouché to vysvetliť. Pôrody doma bývajú pokojnejšie ako v iných prostrediach. Niekedy sú kratšie ako zvyčajne. Myslím, že je to preto, lebo sa ženy cítia príjemne a bezpečne a dokážu sa tomu procesu odovzdať. A potom sú to také malé veci, ktoré sa dejú pri pôrodoch doma. Keď sa partner a rodina môžu starať sa o ženu, pripraviť jedlo alebo kávu, keď má práve niekto chuť. Často sú tam prítomné deti rodičky, čo je tiež veľmi pekné.
Kto sú ženy, ktoré sa rozhodnú rodiť doma?
Veľa pôrodných asistentiek sa rozhodne rodiť doma a potom ženy, ktoré veria v silu svojho tela. Ďalej sú to často ženy, ktoré čakajú druhé alebo tretie dieťa a dôverujú si.
Kedy sa po prvýkrát stretneš so ženou, ktorá chce domáci pôrod?
Na začiatku tehotenstva je to najlepšie. Lebo máme čas sa spoznať, prediskutovať jej predstavy a želania. Ale sú aj výnimky. Raz za mnou prišla žena mesiac pred termínom, že by chcela domáci pôrod. Ale najlepšie je, keď prídu už počas prvého trimestra. To je veľmi dôležité, poznať sa navzájom a dôverovať si.
Musí žena počas tehotenstva navštíviť lekára alebo môže celú predpôrodnú starostlivosť absolvovať s pôrodnou asistentkou?
Všetky predpôrodné stretnutia a vyšetrenia môže absolvovať u pôrodnej asistentky, avšak často okrem ultrazvuku. Ja svojim klientkam odporúčam, aby absolvovali ultrazvuk v 20 týždni, kedy sa zisťuje poloha placenty a kontrolujú sa orgány.
Aké sú kritéria, ktoré vylučujú pôrod doma?
Tu vo Švajčiarsku pôrodné asistentky nie sú oprávnené sprevádzať pôrody dvojičiek, polôh koncom panvovým, ženy s cukrovkou alebo rizikovým tehotenstvom. Alebo napríklad aj s vysokým krvným tlakom alebo iná závažná komplikácia.
Ak pôrod nepostupuje, aké sú prirodzené prostriedky na jeho podporu?
Napríklad zmena polohy alebo masáž. Je možné použiť aj akupunktúru alebo homeopatiu, ak si to žena praje. Často za spomalením pôrodu býva psychologický moment, ktorý ho brzdí. Žena potrebuje čas, aby to spracovala. Tiež zvyknem s rodičkou žartovať, aby sa uvoľnila. Môžu pomôcť aj relaxačné cvičenia alebo kúpeľ vo vani či v pôrodnom bazéne. Sú viaceré možností ako pomôcť.
Existujú nejaké oficiálne časové limity, ktoré by si musela počas domáceho pôrodu dodržiavať?
Nie, záleží na rozhodnutí pôrodnej asistentky a ženy. Samozrejme za predpokladu, že obom, žene aj dieťaťu, sa darí dobre. Počas druhej doby pôrodnej by som však nečakala príliš dlho. Lebo pre dieťa je to predsa len stresový čas, čiže po troch, štyroch, piatich hodinách, by som asi zvolila presun do nemocnice. Ale je to vždy individuálne. Ak vidím, že pôrod postupuje, aj keď pomaly, je to iné, ako keď sa dlho nič nezmení. Pri tretej dobe pôrodnej by som asi nečakala viac ako hodinu. A po pol hodine sa snažím pôrod placenty nejako podporiť. Napríklad navrhnem žene, aby šla na toaletu alebo aby zmenila polohu. Tiež mám k dispozícii lieky, ale tie používam až ako poslednú možnosť, ak ostatné metódy nezaberú. Opäť za predpokladu, že žena aj dieťa sú v poriadku.
Aké vybavenie si ako pôrodná asistentka nosíš so sebou?
Je to kyslík, dýchacia maska a ambuvak, vybavenie k pôrodu (máme taký pôrodný balíček), nástroje na šitie, lieky (emergency drugs). A potom ešte malé praktické veci.
Aké polohy počas pôrodu ženy väčšinou preferujú?
Často je to poloha na štyroch alebo ležanie na boku. Alebo rôzne polohy v pôrodnom bazéne. Na chrbte vôbec neležia rady.
Takže ženy majú možnosť pôrodu do vody v domácom prostredí.
Áno a veľa žien túto možnosť využíva. Aj počas pôrodu doma aj v pôrodných centrách. Je to veľmi dobrý prostriedok na tlmenie bolesti.
Pracuješ sama alebo sú s tebou pri pôrode ešte iné kolegyne?
Spravidla pracujeme vo dvojiciach. Čiže keď vidím, že sa schyľuje k druhej dobe pôrodnej, tak si zavolám druhú pôrodnú asistentku.
Čiže povedala by si, že je možné porodiť bez liekov?
Samozrejme. Väčšina pôrodov doma a v pôrodných centrách sa zaobíde bez použitia liekov.
Ako často robíš nástrih?
Nikdy. Ešte som nemala situáciu, kde by to bolo potrebné. V skutočnosti je veľmi zriedkavé, kedy je epiziotómia potrebná. Myslím, že mnohé nástrihy, ktoré sa vykonávajú, nie sú potrebné.
Plodové obaly prepichuješ?
Snažím sa to pri domácich pôrodoch nerobiť. Pretože vždy je dôvod, prečo ešte nepraskli. Jeden alebo dvakrát sa stalo, hlavne pri druhom alebo ďalšom dieťati, že sa pôrod zastavil, a keď som použila túto procedúru, pôrod pokračoval dobre. Ale snažím sa tomu vyhnúť, lebo je to zasahovanie do prirodzeného procesu.
Čo myslíš tým, že je dôvod, ak plodový obal ešte nepraskol?
Dôvod je, že plodový obal je ako vankúš okolo hlavy dieťaťa a počas prechodu pôrodným kanálom je pre dieťa zostup mäkší a jemnejší, ak sú plodové obaly ešte nepoškodené. Tiež je tu riziko prepadu pupočnej šnúry, ak sa plodové obaly porušia ešte keď je hlavička dieťaťa vysoko. Prirodzene plodové obaly často prasknú až vtedy, keď je dieťa v pôrodnom kanáli.
Stáva sa, že neprasknú?
Áno, hoci je to veľmi zriedkavé. Môže sa to však stať. Dieťa sa potom narodí v ňom.
Použila si niekedy externý tlak na brucho, aby si urýchlila pôrod?
Nie! Nikdy. Je to nebezpečné. Pretože deti sa veľa hýbu počas prechodu pôrodným kanálom. A keď by ste tlačili zhora na dieťa, tak sa nemôže hýbať, nemôže sa otáčať tak, ako by to potrebovalo. A to nie je dobré ani pre ženu ani pre dieťa. Dieťa sa potrebuje otáčať, aby bez poškodení prešlo pôrodným kanálom.
Ako zvyčajne funguje spolupráca s otcom? Aká je jeho rola?
Otcovia vedia tiež dobre podporiť rodičku. Často masírujú, starajú sa o praktické veci – ako je dopúšťanie vody do bazéna alebo môžu pripraviť jedlo alebo podať nápoje. Alebo ženu držia za ruku. Samotná prítomnosť otca bábätka je pre ženu veľmi dôležitá.
Ako dlho zvyčajne trvá popôrodný bonding?
Ako dlho si žena praje, zväčša dve hodiny. Potom skontrolujem dieťa a vrátim ho mame.
Ako dlho po pôrode potom zostávaš so ženou a dieťaťom?
Spravidla tak štyri, päť hodín.
Čo je počas tohto času dôležité?
Ubezpečiť sa, že všetci sú v poriadku, teda žena aj dieťa. Kontrolujem krvácanie, polohu maternice, pomáham s dojčením alebo aj upratujem.
Vidíš ženu a dieťa aj potom?
Áno. Často poskytujem žene aj popôrodnú starostlivosť. Je to tak ideálne – ak je možná kontinuálna starostlivosť, kedy sa starám o ženu pred pôrodom, počas pôrodu aj po ňom.
Ako funguje popôrodná starostlivosť?
Ak je žena prvorodička, môžeme v rámci popôrodnej starostlivosti vykonať 16 návštev. Ak je to jej druhé dieťa, je to 10 návštev. A počas prvých 10 dní môže PA robiť návštevy dvakrát denne. Ak žena rodila v nemocnici, zvyčajne ju idem navštíviť deň po pôrode. A počas nasledujúcich šiestich týždňov prídem za ňou šestnásť alebo desaťkrát.
Do minulého roku bola popôrodná starostlivosť možná len do desiateho dňa, to je však veľmi málo. Nedávno sa to zmenilo, a tak tieto popôrodné návštevy môžu byť počas šiestich týždňov po pôrode. Často však návštev nebýva toľko, lebo existuje ďalšia nadväzujúca starostlivosť pre ženu a dieťa.
Prečo je podľa teba podpora počas pôrodu dôležitá?
Pretože pre veľa žien je to hraničná skúsenosť a zároveň je to čas, kedy sú veľmi zraniteľné. Ženy sa počas pôrodu správajú úplne inak, ako v každodennom živote. Tiež som zažila veľa žien, ktoré potrebovali podporu, aby mohli zotrvať v koncentrácii na seba. To je pri pôrode veľmi dôležité. Preto pomáha, keď je s ňou niekto, kto jej dôveruje, podporuje ju a uisťuje ju o jej sile. Niekto, kto sa stará sa o to, aby ona aj dieťa boli v poriadku. Pôrodná asistentka popri všetkom poskytuje žene aj pocit bezpečia, lebo stále sleduje, či sa jej aj dieťaťu darí dobre. Je tam, aby rozpoznala prípadné komplikácie. Teda poskytuje profesionálnu aj osobnú podporu.
Aký je pohľad lekárov na domáce pôrody?
Niektorí ho podporujú, ale väčšina nie.
Čo je pre teba najmotivujúcejšie v tvojej práci?
Pre mňa je to možnosť vidieť šťastné tváre rodičov a ich novonarodených detí – môcť ich počas tohto procesu sprevádzať. Je to skoro ako droga. Robí ma to šťastnou.
