Príbehy

Kašli na banány a šupuj domov!

Napísal/a Ženské kruhy
Nasledujúci príbeh je osobnou skúsenosťou a zdravotnícke postupy či správanie, ktoré v ňom sú popísané nemusia byť v súlade s dobrou praxou. Autorka príbehu nemusela tieto porušenie alebo zlú prax priamo identifikovať, či ju dokonca môže považovať za dobrú. Nie je našim cieľom komentovať jednotlivé časti príbehu, navyše v čase kedy sme príbeh uverejnili sme ani my samé mali množstvo praktík normalizovaných. Dobrú prax nájdete na našom webe spracovanú v množstve článkov, ako aj v publikáciách Ženy-Matky-Telá a Bonding, matkina náruč po pôrode.  

Streda, 18. decembra, 11 hodín ráno. Vykotúľam tehotné brucho z postele a idem na záchod. Ahaho, hnačka. “Haha, zlato, mám hnačku, to určite znamená, že idem rodiť”, hovorím manželovi a spolu sa smejeme. Na našom Haribo adventnom kalendári, ktorý odpočítava dni do termínu, je ešte 12 políčok neotvorených a pôrod sa v tejto domácnosti neočakáva, kým sa neodhalí, čo sa ukrýva pod číslom 24 (inak, strúhadlo na ceruzky… ani zjesť sa nedá!).

Manžel ide do práce na stretnutie a ja si spravím raňajky, keď tu zrazu pocítim divnú bolesť v podbrušku. Snažím sa ju ignorovať, ale čím viac si ju nevšímam, tým viac sa snaží na seba upozorniť a celkom úspešne mi začína brániť v dojedení raňajok. Príde mi to veľmi zvláštne. Znovu idem na záchod. Ružovkastý hustý hlien. Fúha. Píšem manželovi správu, že mi odišla hlienová zátka. Netuším ale, čo to znamená vzhľadom na blízkosť pôrodu, a tak sa pýtam Googlu. “Po odchode hlienovej zátky môžete porodiť hneď, ale aj o dva týžne.” Uvedomím si, že pravdepodobne ani manžel netuší, čo to znamená, a prestavujem si, ako uprostred dôležitého stretnutia v polke šéfovej vety vyhlási: “Chlapi, končím, žena mi rodí!”, schmatne najbližší kabát z vešiaku (zrovna šéfov) a v prezuvkách beží domov hlava-nehlava. Vydesená predstavou, že by si manželovi kolegovia ešte dlho pamätali, ako raz jeden ich kolega bežal domov zo stretnutia, lebo mu žena o dva týždne rodí (a že by šéfovi mohol chýbať kabát), píšem manželovi druhú správu “… takže do dvoch týždnov porodíme.”

Bolesti sú čím ďalej, tým silnejšie, častejšie a pravidelnejšie. Cítiť ich v podbrušku a v mojich naivných predstavách cítiť kontrakciu hore na bruchu, takže som presvedčená, že kontrakcie to ešte nemôžu byť. Čo to ale teda je? Vyzerá, že ani vševedúci Google nepozná odpoveď, a to je už fakt podozrivé. Je 12:17. Volám do pôrodnice. “Dobrý deň. O dva týždne mám termín a dnes mám v podbrušku také zvláštne pravidelné bolestivé kŕče, neviete, čo to je?” “Ako často od seba?” “Každých 4 – 5 minút.” “Tak ešte počkajte a keď budú kontrakcie 2 minúty od seba, potom znova zavolajte.” “Ale vy mi nerozumiete, to nie sú kontrakcie, mňa to predsa bolí dole v podbrušku, nie v bruchu!” “Hovoríte, že bolesť je pravidelná a silná? Mysím, že sú to kontrakcie.” Zložím a cítim sa nepochopená. Až s príchodom ďalšieho kŕča, ktorý sa už neobíde bez zvukového doprovodu, mi to konečne “docvakne”. Teta samozrejme vedela, o čom hovorí, a ja som totálny blbec. A rodím!!!

Začínam si zapisovať trvanie a rozostupy kontrakcií. 30 – 60 sekúnd každých 4 – 5 minút. Píšem manželovi: “Kúp banány a poď domov.” O 15 minút sú bolesti oveľa väčšie. Toto už vyzerá vážne. Píšem manželovi: “Kašli na banány a šupuj domov!” Chvíľu na to zvoní telefón. Vystrašený manžel sa pýta, či stihne ísť ešte na záchod 🙂

Kým je manžel na ceste, kontrakcie sú už dosť silné a bolestivé. Spomeniem si, že pôrodnica má na svojej stránke video s rôznymi možnými polohami počas kontrakcií. Pustím si ho a každú kontrakciu skúšam predýchať v inej polohe. V podrepe – celé zle. V stoji – ešte horšie. Na štyroch – au, au, au. Na pôrodnej stoličke – úplne najhoršie, keďže žiadnu nemám. Na fit lopte – áááách, to je úľava! Nekonečnekrát menšia bolesť. Nerozumiem tomu. Čakala som, že je rozdiel v polohách, ale netušila som, že taký obrovský. Fit lopta je výrazne lepšia ako čokoľvek iné.

O jednej už sú kontrakcie každé dve minúty, a tak opäť volám do pôrodnice, kde mi oznámia, že nás čakajú, môžeme prísť. Vzápätí príde domov manžel a pri pohľade na skuvíňajúcu manželku mu kričí z tváre nemá otázka “čo sa ti to stalo, veď ešte pred dvomi hodinami si sa usmievala a všetko bolo v najlepšom poriadku… ” Bez ďalších slov volá taxík a ja sa snažím prezliecť z pyžamy do verejne akceptovateľnejšieho oblečenia. Počas celého procesu striedavo vzdychám od bolesti a nadávam, že sa nohavice nedajú obliecť počas sedenia na lopte, a že prečo som sa, dokelu, ráno preventívne neprezliekla. A potom si všimnem schody a uvedomím si, že z toho prvého poschodia budem niekedy musieť aj zliezť a rozmýšľam (tak, ako sa len medzi kontrakciami rozmýšľať dá), ako sa to dá skĺbiť so sedením na lopte.

Schody stihnem medzi dvoma kontrakciami a cestu k taxíku iba s jednou. Pri nastupovaní do auta hovorím taxikárovi, nech sa nezľakne, ked začnem kričať. Svojou pakistanskou angličtinou mávne rukou v štýle, že on už zažil všeličo a nemám si robiť starosti. 10 minútová cesta, 5 kontrakcií. V spätnom zrkadle vidím jeho vydesený pohľad. Pri vystupovaní sa ho pýtame, koľko tehotných už viezol do pôrodnice. Vraj dosť, ale takú, čo kričala ako ja, ešte nezažil 🙂 Ja len nechápem, ako sa dá kričať menej, a cítim sa ukrivdene, že som jediná tehotná na svete, ktorá toto tajomstvo nepozná.

Pôrod v Nórsku

Prijatie do pôrodnice prebieha veľmi hladko. Pýtajú si iba tehotenskú knižku a už nás oboch vedú do prijímacej miestnosti. Veľmi oceňujem, že sa ma nikto nepýta žiadne administratívne otázky. Všetko, čo potrebujú vedieť, majú napísané v tehotenskej knižke a sú spokojní. Opýtajú sa ma iba jedinú otázku, a síce, kedy mi odtiekla plodová voda, a aj na tú mám problém odpovedať. Nakoniec im odpovedá manžel, že odteká priebežne celý čas, lebo pochopí, že nemám vôbec chuť odpovedať na otázky.

Veľmi milá a usmievavá jordmor (pôrodná asistentka po nórsky) mi podáva ruku, predstavuje sa, a keďže to robí počas kontrakcie, nezapamätám si jej meno (ktoré by som si inak určite zapamätala!). Dreveným lievikom popočúva bábätku srdiečko. Ponúkne mi klystýr. Hovorím, že som ráno mala hnačku, a tak verím, že som vyprázdnená, no klystýr i tak odporúča pre prípad, že by som sa rozhodla rodiť do vody. Keďže si túto možnosť chcem nechať otvorenú, pristúpim. Prekvapí ma, aké príjemné je úplne sa vyprázdniť. Akoby bábo malo zrazu viac miesta. A možno to je iba tým, že poloha v sede na WC je sama osebe príjemná na zvládanie kontrakcií. Otvorená som na 2 cm. Poteším sa, že tá bolesť doteraz nebola zbytočná.

V bergenskej pôrodnici sú dve oddelenia – Storken (voľný preklad Bocianareň) a Føden (voľný preklad Rodiareň). Bocianareň je určená pre zdravé ženy s tehotenstvom bez komplikácií, ktoré chcú porodiť prirodzene. Izby sú príjemne zariadené, s manželskou posteľou, veľkou vaňou, rôznymi pomôckami na rôzne polohy. Nutné prístroje a lieky sú v skriniach, takže izba pôsobí skôr ako hotelová než nemocničná. Ak sa vyskytnú problémy a je potrebný nejaký zásah, ženu prenesú do Rodiarne, ktorá vyzerá stále pekne, ale posteľ už nie je manželská, je tam viac prístrojov a monitorov a človek skôr uverí, že je v nemocnici. Tu rodia aj ženy, ktoré si prajú epidurál alebo majú rizikové tehotenstvo.

Jordmor hlási, že v Bocianarni práve skončil pôrod a potrebujú pol hodinu na prípravu izby. Poteším sa, že majú pre mňa miesto v Bocianarni. Kým čakáme, ponúknu mi, že mi napustia vaňu s teplou vodou, ak chcem. Čoby som nechcela. Prevezú ma do vedľajšej miestnosti a ja len zíram – tlmené svetlo, sviečky, veľká vaňa… K dokonalosti tomu chýba už iba fit lopta. O chvíľu mám i tú. Skúšam ísť do vane, ale je mi v nej príliš teplo a kontrakcie sú v nej oveľa bolestivejšie ako na lopte. Tým sa moje pokusy o zmenu polohy končia. Fit lopta funguje, nemám dôvod nič ďalšie skúšať. Manžel mi ponúka hroznový cukor, ale vôbec mi nechutí. O pár kontrakcií neskôr prichádza jordmor s vozíkom. Ide sa do Bocianarne!

Dostávame izbu s krásnym výhľadom na nočný Bergen. Aj v tých bolestiach to dokážem oceniť. Rýchlo zaujmem svoju odskúšanú polohu na lopte, keďže je fakt bolestivé na nej nesedieť. Nestačím sa diviť, aký je to zázrak a úprimne nechápem, ako mohli ženy stáročia rodiť bez fit lôpt. Manžel ma utiera studeným uterákom a v pravidelných intervaloch ponúka sirupovú vodu. Je ušetrený od masírovania, keďže kríže ma nebolia. Som veľmi rada, že je tam, a neviem si predstaviť, že by nebol. V izbe sme sami, sem-tam nás príde skontrolovať jordmor, či je všetko v poriadku, lievikom popočúva srdiečko, prípadne prinesie nový džbán so sirupovou vodou. Pri jednej z takýchto návštev navrhne, či nechcem vyskúšať akupunktúru. Pozriem sa na ňu so zdvihnutým obočím. Akupunktúru? To mám akože teraz uveriť, že niečo také mi zázračne zmierni bolesť?

Odmietnem. Jordmor však vysvetlí, že bolesť ostane rovnaká, akurát kontrakcie budú efektívnejšie, keďže telo bude viac uvoľnené. To znie zrazu zaujímavo a hovorím si, že to vyskúšam, horšie to snáď nebude. Jordmor mi napichá ihly do rúk, do nôh a do hlavy a odíde. Od toho okamihu akoby ma vymenili. Z manželovho pohľadu som zrazu zahybernovala a nevie rozoznať, kedy mám kontrakciu a kedy nie. Jednoducho ich prežívam úplne uvoľnená a navyše som pochopila, že ani zvukový prejav nie je potrebný. Po istom čase sa manžel nesmelo pýta, či si môže zapnúť počítač a pracovať, keďže sa nič nedeje a ja spím. Z predošlých skúseností vedel, že sa ma počas kontrakcie nemá nič pýtať, ale touto otázkou sa zrovna do jednej trafil. Neodpovedám mu, tak svoju otázku zopakuje, lebo si myslí, že mu neodpovedám preto, lebo spím 🙂 Stredným prstom vyjadrím svoj postoj k zaujímavému nápadu s počítačom a dobre robím, lebo pôrod už nie je ďaleko.

Pri najbližšej návšteve jordmor sa jej poďakujem za akupunktúru, že zjavne zabrala. Poteší sa. O nejaký čas neskôr hovorím jordmor, že mám nutkanie tlačiť, ale že to sa mi asi iba zdá, lebo veď ešte je určite skoro. Jordmor navrhne, že ma vyšetrí, aby zistila, v akom štádiu je pôrod. Vstať z fit lopty ma však neuveriteľne bolí a po niekoľkých pokusoch to vzdám a opýtam sa, či je to fakt nutné. Jordmor odpovie, že ak nechcem teraz, môže ma vyšetriť aj neskôr. S radosťou túto ponuku prijímam.

O chvíľu sa mi však znovu zdá, že mám nutkanie tlačiť, a tak sa vyšetreniu už nevyhnem. Ležanie na chrbte na posteli je neskutočne bolestivé aj bez kontrakcie a ja sa nestačím čudovať, ako môže byť toto najbežnejšia poloha na pôrod. Nedokážem ležať na chrbte už ani sekundu navyše a kričím na jordmor, nech prestane, lebo to nevydržím. Jordmor na moje prekvapenie iba oznámi: 10 centimetrov, môžeme tlačiť! Nič krajšie nemohla povedať – 10? Už? To je ono? Už som si to odrobila? A v tom momente mám fakt silné nutkanie tlačiť. Tá sila ma fascinuje. Jordmor navrhne polohu na štyroch na zemi, oprierajúc sa vrchnou časťou tela o posteľ. Súhlasím, znie to ako dobrý nápad. Chvíľu na to oznámi, že ide niekoho zavolať na pomoc, aby tam boli dve. Počujem iba prvú časť, že niekam ide, a zakričím “kam ideš, nikam nechoď, ostaň tu so mnou!”. Jordmor sa zasmeje a vysvetlí, že samozrejme nejde preč, iba stlačiť gombík. Z vedľajších miestností sa podchvíľou ozve krik iných rodičiek, tak sa pridám a schuti si zakričím, veď čo by to bol za pôrod bez riadneho revu. Je mi ľúto, že sa nedá rodiť na fit lopte, bolí to predsa len o čosi viac, odkedy som z nej zliezla, ale, na druhú stranu, je to iný druh bolesti, čo je istý druh úľavy. Prekvapuje ma, že medzi kontrakciami to nebolí. To dieťa je zaseknuté niekde na pol ceste v kanáli x-krát užšom, a ono to nebolí?

Jordmor ma povzbudzujú k tomu, aby som počúvala svoje telo a tlačila, keď sa mi žiada, a medzi kontrakciami si dobre oddýchla. Asi po 40 minútach tlačenia, ktoré sa mi subjektívne zdajú ako 10 minút, vyjde von hlavička a spustí krik. Obe jordmor sa na tom bavia a chvália životaschopné bábätko, a ja sa v duchu tiež bavím na absurdnom obraze plačúcej hlavičky v rozkroku. Moje telo mi zjavne chce dopriať tento pocit čo najdlhšie, lebo posledná kontrakcia, nutná na vytlačenie telíčka, nie a nie prísť. Jordmor mi začne masírovať brucho, a keď to nepomáha, navrhne zmeniť polohu, keď v tom príde posledná kontrakcia a o 18:47, necelých 5 hodín po príchode do pôrodnice, je bábätko vonku. Jordmor mi pomôžu ľahnúť si na posteľ a položia mi bábätko na hruď. Je celé od krvi a mne sa páči, že sa ju nesnažili najprv poutierať, je to také autentické.

Po pôrode

Prekvapuje ma, že bábätko nie je modré, dokonca ani na ručičkách a nožičkách, hoci to dáva zmysel, keďže už nejaký ten čas dýchalo. Jordmor hovorí, že treba ešte vypudiť placentu, nech zakašlem. Myslela som si, že vypudenie placenty znamená ďalšiu bolestivú kontrakciu, a preto sa trochu čudujem a zároveň bavím na pokyne “zakašli”. Zakašlem a placenta je vonku. Hotovo. Všetká bolesť je zrazu preč. Neuveriteľné. Cítim iba únavu a teším sa na zaslúžený oddych. Poďakujem sa obom jordmor. Usmejú sa. V miestnosti je príjemná nálada. Cítim silný pocit vďaky. Vďaky k prírode, k svojmu telu, k šikovnému bábätku, k manželovi, k vynálezcovi fit lopty a k celému personálu pôrodnice za ich prístup k prirodzeným pôrodom. Nemám pocit, že som ja urobila niečo fantastické, ale že sa mi niečo fantastické stalo.

Po dotepaní pupočníka nechajú čerstvého otecka prestrihnúť šnúru a vzápätí nám poukazujú placentu a vysvetlia, že vyzerá veľmi dobre. Jordmor mi ponúkne hroznový cukor, ktorý mi teraz chutí výrazne viac. Keďže som sa mierne roztrhla, nasleduje šitie. Pýtam sa jordmor, či ma bude musieť pred tým oholiť. Zasmeje sa, že samozrejme to vie zašiť aj takto, veď má prax. A dodá: “Ale predstav si, keď som bola mladá, rutinne sa holili skoro všetky ženy! Zbytočne sa tak zvyšovala šanca infekcie,” a pokrúti hlavou. Zašívanie nebolí. Keď je jordmor hotová, opýta sa, či sme hladní, že nám prinesie jedlo. Jedlooo! Blažene súhlasíme.

O chvíľu prinesie tácku s ovocím, chlebíkom, všakovakými prílohami a nám hrozne chutí. Na tácke je položená nórska vlajka, čo sa nám zdá veľmi milé, lebo to interpretujeme ako “Nórsko ťa víta na svete, milé bábätko!”. Jordmor nám pomôže prisať bábätko na prsník a na dve hodiny nás nechajú osamote užívať si prvé chvíle v trojici. Prihovárame sa bábätku: “Ahoj, bábätko, my sme tí, ktorí ti o 15 rokov budú strašne liezť na nervy”. Skypujeme domov a ukazujeme bábo ako Simbu v Levom kráľovi. Dve hodiny prejdú ako nič a opäť je s nami jordmor a pýta sa, či môže bábätko zmerať a odvážiť. Robí to, samozrejme, v rovnakej miestnosti. Pýtam sa, kedy ju umyjú. Jordmor odpovie, že o dva dni. Hovorím si, aký zmysel pre humor má tá moja jordmor, ale keď vysvetlí, že to robia preto, aby zbytočne nezmývali z bábätka ochranný maz, tak sa asi po milióntykrát cítim vďačná za to, že mám to šťastie rodiť práve v Nórsku. Jordmor prinesie čisté oblečenie pre mňa aj pre bábo a pomôže nám prejsť do inej izby, kde všetci traja strávime najbližích pár dní. A moje bezprostredné pocity sú: Bolo to super!

O autorke

Ženské kruhy

Ženské kruhy vykonávajú osvetovú činnosť zameranú na ľudské práva žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Spolupodieľali sa na viacerých výskumoch a advokačných aktivitách v tejto oblasti.

15 komentárov

  • Dakujem za úžasný blog. Ako muž, ktorý podobnú skúsenosť nikdy mať nebude som s Vami prežil úžasný príbeh narodenia. Veľmi ste ma aj pobavili, vaším dobre dávkovaným humorom. Mrzí ma, že neviem, kto je autorkou tohto článku, ale prajem celej Vašej rodine všetko dobré. Vdaka

  • takže idem rodiť do Norska, alebo niekde inde ale doma nie. Krásny príbeh a páčila sa mi ta starostlivosť sestry a všetkých. Gratulujem k zdravemu dieťatku.

  • Krasne napisane, mne sa tu ludia, zeny, zaradom vysmievaju, ze “vymyslam” a inde je to normalne, bezne a prirodzene. Dakujem za clanok.
    Vybrala som si nakoniec porodnicu v Brne, pretoze na slovensku som naozaj nenasla nic podobne, s moznostami a toleranciou.

  • Je velmi tazke odstahovat sa do Norska?…. Ja tam chcem rodit! Hrozne ma pobavila laska k fit lopte, a myslim ze celkovo velmi podareny blog!

  • Krasny pribeh, ja som tiez rodila v Norsku 2x v dvoch roznych porodniciach a mam ten isty pocit, bola som stastna ze som mohla rodit tam. Teraz som uz na SK, cakame tretie dieta a este naozaj netusim kde ho porodim lebo hladam nieco podobne ako som mala v Norsku…… neviete poradit? Dakujem

    • Ivana, zial, podla nasich skusenosti na Slovensku nie je momentalne porodnica, kde by sa dalo rodit naozaj prirodzene (aj s vlastnym vyberom polohy). Najviac sa k tomu asi priblizuje porodnica Koch v Bratislave, ktora je vsak sukromna a dost draha. Vela zien z okola Bratislavy voli porod v Rakuskom Hainburgu nad Dunajom (hned za hranicami), kde sa da zazit velmi pekny porod, mame tu na webstranku z Hainburgu publikovanych vela peknych pribehov. Hainburg si vsak tiez musite zaplatit sama, poistovne mozu cast preplatit. Potom je este moznost rodit v niektorych vybranych Ceskych porodniciach, odkial maju zeny dobre skusenosti. Ak chcete blizsie informacie, mozete sa spytat na fb stranke Zenske Kruhy, tam vam urcite rady poradia zeny, ktore maju skusenosti s porodom zo Slovenska do Ciech alebo Rakuska.

      • Dobry den, mozete mi prosim odporucit aj nejaku inu porodnicu – v inej casti Slovenska? Som nebratislavska rodicka a skor prichadza do uvahy stredne Slovensko-sme v strede stred. Slovenska, takze snad cele 🙂 pripadne este Spis. Takisto aj financne je Koch pomerne narocna porodnica… Som druhorodicka a viem, ze na Slovensku ideal nenajdem, ale nemam moznost ist rodit do zahranicia, ci na sukromnu kliniku. A aj vzdialenost hra istu rolu, myslim, ze uz nad dve hodiny je to trochu moc… No rada by som mala zabezpeceny aspon nejaky zaklad-dietatko od zaciatku co najviac pri sebe (aj v pripade cisarskeho rezu, kedze mam urcite zdravotne komplikacie, tak zial hrozi aj ten… 🙁 a hrozim sa predstavy, ze by som v tom pripade mala vidiet dieta po troch dnoch!!! :((((( ), polozenie na brusko po porode, samoprisatie… manzela pri nas a v idealnom pripade aj mala dcerka. Viem, ze su take veci mozne aj na Slovensku, ale nedari sa mi najst nejaky “rebricek” porovnavajuci, ako to v realite, nielen sluboch porodnic, vyzera.

  • Super pribeh..a este aky krasny,konciaci happyendom !!
    pravdupovediac som cirou nahodou vdaka zdielaniu znamej na socialnej sieti objavila tuto stranku a clanocek hore 🙂
    napriek faktu,ze niesom mamina (hadam zatial) aie v dohladnej dobe takuto zmenu ani neplanujem,tak ma tento pribeh neskutocne zaujal.vyrazne dopomohol originalny a vtipny nazov 🙂
    uprimne..s velkou chutou som sa donho zacitala,napriek tomu,ze sa teme porodov skor vyhybam,kedze castejsie je pocut skor tie negativa,ci uz na podmienky v porodniciach, lekarov,bolest samotnu.
    ale toto bolo o inom, pozitivna skusenost …konecne!!
    a tak by to malo byt vzdy,lebo ide asi o jeden z najkrajsich okamihov v zivote zeny.

    takze damy, buduce mamicky takyto silny, pozitivny a krasny zazitok prajem kazdej z nas!

    pozdravujem autorku,dakujem jej za vtipne podanie a zelam vsetko dobre aj jej rodinke 😉
    a este k tomu podana svojskym vtipnym stylom autorky.

  • My sme rodili nasu prvu princeznu v Kosickej fakultnej.Je sice pravda ze sme mali priplateny nadstandard ale bolo to velmi podobne tomuto clanku.Po prijati nas uviedli do izby s fit loptou,sprchou a vanou, kreslom a postelou takze si manzelka mohla vybrat naj polohu.Personal nas chodil kontrolovat kazdych 10min.Potom na previedli do modernej novej porodnej saly a nonstop az do porodu monitorovali babo v brusku.A po porode sme boli sice na izbe ktora bola nemocnicna ale bola utulna.Sestricky nam ukazovali vsetko kedze bola manzelka prvorodicka.Pravidelne niekolkokrat do dna chodila laktacna sestra a ukazovala ako spravne kojit, okupat, prebalit atd. A mohli sme si aj vybrat ci ostane Karolinka na izbe alebo ju vezmu aby si mohla manzelka pospat a oddychnut.Velmi prijemny a profesionalny personal P.S porodnik sa dorozumel v 4 jazykoch 😀

  • Když jsem to začala číst, říkala jsem si jen WTF, co to probůh je(?!), následovalo několik vln hlasitého smíchu a zakončeno to bylo silnou touhou rodit v Norsku…!

  • Napriek tomu ako tu vsetci pisu, aky bol clanok vtipny a ponaty s humorom (co naozaj bol, klobuk dolu, autorka vie naozzaj dobre a zaujimavo pisat)… ja som sa pri citani clanku nesmiala ale plakala, kedze som len pred rokom (a mne sa to zda vdaka negativnej skusenosti iba ako vcera) porodila sposobom, ktory je po vsetkych strankach uplnym opakom tohto clanku (rodila som v Bratislave, mala som platenu doktorku!! v porodnici, ktora je vraj Baby friendly (Antolska)…a okrem vaznych nasledkov, z ktorych som sa dlho dostavala som mala aj problemy s dojcenim, sestry doslova neboli ochotne alebo nevedeli pomoct…)…takze tento nadherny clanok ma naozaj dojal k slzam a uznavam (ako aj ine pisatelky tuto), ze kvoli takemuto niecomu by bol clovek naozaj ochotny aj odstahovat sa do Norska. P.S.: tiez este neviem kde budem rodit najblizsie – ci v CR alebo v Rakusku…ale urcite viem ze NIE na Slovensku!!! Vsetkym maminam (a aj Zenskym kruhom) zelam vela vela uspechov.

  • Uzasny clanok!!! Manzel po par minutach prisiel za mnou, co sa tak hlasno smejem, a ked som mu povedala, ze citam o porode, tak len neveriaco pozrel (a pripisal to asi mojmu stavu a hormonom, som v 7. mesiaci 🙂 .Klobuk dolu pred schopnostou autorky tato krasne pisat. A gratulujem! 😉

Napíšte komentár