Druhá doba pôrodná Otvorené listy Svedectvá

Reakcie na otvorený list o bolesti po nástrihu adresovaný Dr. Cupaníkovi

Napísala Ženské kruhy
Nasledujúce svedectvo je osobnou skúsenosťou a opisuje viaceré porušenia ľudských práv. V tomto príbehu sa nachádza opis situácií, ktoré môžu niektorých čitateľov a čitateľky rozrušiť. Hoci svedectvá o nerešpektujúcom a hrubom zaobchádzaní so ženami počas pôrodu môžu otvoriť staré rany a traumatizovať, je dôležité, aby sme o týchto témach hovorili. Kolektívne prehliadanie a normalizácia týchto praktík vedie k spochybňovaniu ženskej skúsenosti a posilňuje mýtus, že ak je výsledkom pôrodu dýchajúce dieťa a dýchajúca žena, tak sa mohlo počas neho udiať čokoľvek. Bližšie sa ľudským právam žien venujeme v časti Rešpekt a slobodná voľba a predovšetkým v publikácii Ženy-Matky-Telá.

Nástrih hrádze je najčastejšie vykonávaný chirurgický zákrok pri pôrode. Je preto načase začať sa zaoberať otázkami o užitočnosti tohto zákroku. V Nórsku je percento nástrihov hrádze 16%1, v Dánsku 9.7%2 vo Veľkej Británii 8%3. Na Slovensku bolo v roku 2010 percento nástrihov 69%, najviac v Nitrianskom kraji (84%), najmenej v Prešovskom a Košickom kraji (zhodne 59%).4

Mnohí slovenskí lekári uvádzajú, že nástrih hrádze slúži na ochranu zvieračov konečníka a uzáverový aparát močového mechúra. Avšak Cochrane analýza o nástrihu hrádze5 z r. 2009, ktorá sumarizuje výsledky doterajších randomizovaných štúdií na túto tému, hovorí jasne: obmedzené používanie nástrihov vedie k nižšiemu riziku vážnych poranení hrádze oproti rutinnému používaniu nástrihov.

Aj Svetová zdravotnícka organizácia zaradila rutinný nástrih hrádze k praktikám, ktoré sa často používajú nevhodne a uvádza: „Neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že rutinne prevádzaná epiziotómia má priaznivé účinky, existujú však jasné dôkazy o tom, že môže spôsobiť škodu. Percento epiziotómií, ktoré bolo dosiahnuté v anglickom pokuse (10%), bez poškodenia matky, alebo dieťata (Sleep a kol. 1984), by malo byť cieľom“.6

Nikto nespochybňuje užitočnosť nástrihu v prípade, keď je dieťa v ohrození zdravia, alebo života.  Percento nástrihov v slovenských pôrodniciach je však v úplnom protiklade s 10% odporúčanými WHO.

Na náš otvorený list o bolesti po nástrihu, ktorý bol adresovaný MUDr. Vladimírovi Cupaníkovi, nám prišli desiatky reakcií. Pod list sme podpísali len ženy, ktoré majú dlhodobý problém s nástrihom, ale aj ostatné reakcie boli veľmi zaujímavé. Ponúkame Vám niektoré z nich, rozdelené do viacerých kategórií. Máte možnosť si prečítať reakcie:

  • odbornej verejnosti z oblasti pôrodnej asistencie, gynekológie a psychológie
  • žien, ktoré po nástrihu dlhodobo trpeli/trpia fyzickými, či psychickými následkami
  • žien, ktoré porovnávajú pôrod s nástrihom hrádze a pôrod s natrhnutím
  • žien, ktoré porodili iba s natrhnutím, alebo bez poranení
  • sympatizantiek a sympatizantov, ktorí vyjadrujú podporu našej iniciatíve

 

Reakcie odbornej verejnosti z oblasti pôrodnej asistencie, gynekológie a psychológie

Prečo je nástrih hrádze rozšírený v tzv. priemyselných krajinách? Pretože človek všeobecne si myslí, že to, čo je rýchle a umelo vytvorené, je aj dobré. Stále viac a viac sa staviame proti prírode a jej zákonitostiam. Ak si však uvedomíme, že pôrod je vždy len pôrodom, bez ohľadu na to, kde sa odohráva – či vo vyspelej kultúre, alebo v zaostalých oblastiach, dokážeme pochopiť, že má stále rovnaké zákonitosti – potreba pocitu bezpečia, blízkej osoby, viera vo vlastné sily a v neposlednom rade dostatok času. Všetko ostatné je len dôsledok doby, v ktorej žijeme. A práve čas je to, čo nám dnes všetkým chýba. Nástrih hrádze je iba dôsledkom nedostatku času na rodičku, ktorý sa realizuje mnohokrát bez reálneho dôvodu a stal sa zaužívaným postupom.

Málo sa hovorí o dôsledkoch nástrihu hrádze na ďalší život ženy a málo sa hovorí o tom, že neodôvodnený nástrih hrádze ženy je vlastne poškodenie pacienta v súvislosti s priebehom poskytovania zdravotnej starostlivosti. Generácie žien tento fenomén ticho trpia vo viere, že to tak musí byť a okrem traumy zo separácie od dieťatka a spomienky na pôrodnú bolesť im zostáva ešte aj pocit celoživotnej traumy zo „znetvorenia tela „. Tragédiou našej doby je, že opodstatnenosť určitých postupov sa mnohokrát nedokazuje, alebo neoveruje na základe skúseností, ale na základe toho, že mienkotvorní ľudia majú určitý názor a ten sa prevezme ako všeobecné pravidlo.

Mgr. Iveta Lazorová, hlavná odborníčka MZSR pre pôrodnú asistenciu, viceprezident SKSaPA

Poskytovala jsem terapii mnoha ženám, které trpěli problémy spojené s episiotomií (nástřihem hráze). Část z nich trpěla obtížemi spíše posttraumatického charakteru, tedy řešitelné psychterapeuticky. Např. jednu mou pacientku trápily dlouhodobě noční můry, kdy se jí opakovaně zdálo, že ji muž v bílém rozřezává kuchyňským nožem rodidla. Některé pacientky měly objektivní obtíže vyplývající ze špatně provedené sutury, nedostatčné adaptace okrajů, rozpadu sutury následkem infekce. Jedna z nich se odhodlala k plastice hráze po takovéto „episiotomia male sanata“ a její více jak roční utrpení tím bylo vyřešeno, opravný zákrok si velmi pochvalovala.

Rutinní provádění episiotomie nedoporučuje ani Světová zdravotnická organisace a její plošná indikace patří k obsolentním postupům v porodnictví. Z výsledků studií průběžně zpracovávaných pro server Efektivní postupy v perinatologii vyplývá, že riziko porodních poranění není preventivními episiotomiemi zmírněno tak, jak se původně předpokládalo. Základem je respektovat tempo vypuzovacích kontrakcí a vyhýbat se akcelerovaným forsírovaným porodům. Své místo má i preventivní příprava hráze, což porodní asistentka může naučit těhotnou v průběhu těhotenství.

MUDr.Helena Máslová, Centrum psychosomatické péče, ČR

Veřejné ohražení se vůči páchané agresi na jedinci a pojmenování agrese je pro jedince první krok k léčbě traumatu, u epidemie nástřihu hráze je to také krok k léčbě kolektivního traumatu. Máte mou plnou odbornou i lidskou podporu. V ordinaci léčím velké množství žen, které mají trauma po epiziotomii – psychické i fyzické, žádná z nich se se svými pocity svému gynekologovi nesvěřila. Z psychologického hlediska lze konstatovat, že nástřih hráze, který byl proveden bez souhlasu, resp. proti vůli (vědomé či neuvědomované) ženy, může mít negativní psychické následky. Nevyžádaná intervence – nástřih hráze – splňuje kriteria nevyžádané intervence, snížení míry kontroly nad porodním procesem a snížení možné spokojenosti s porodem s doplněním, že nástřih hráze je pro prožitek ženy jako nevyžádaná intervence možno z psychologického hlediska popsat jako narušení osobnostní a sexuální integrity ženy.

S osobnostní integritou úzce souvisí fyzická a hlavně sexuální vnímavost k vlastnímu tělu. Jsou-li rodidla nastřižena proti vůli rodící ženy, či bez jejího souhlasu, či s manipulativně vyžádaným souhlasem, či se souhlasem bez plného poučení o následcích, je vysoce pravděpodobné, že mohou následovat negativní následky v prožívání ženy. Negativní následky prožitku mohou rozvinout akutní reakci na stres, která může vyvinout poruchu přizpůsobení či posttraumatickou stresovou poruchu dle mezinárodní klasifikace nemocí psychiatrických MKN-10. Největší vliv na prožitek porodu má právě kontrola nad tím, co dělají zdravotníci za zákroky u porodu (zkoumali různé aspekty kontroly např. nad kontrakcemi, nad osobním chováním rodičky, nad zdravotnickými zákroky – tedy i nástřihem hráze) spokojenost korelovala s vysokou mírou kontroly a nízká míra kontroly s pospartální depresí7. Epiziotomie – nástřih hráze dle výzkumu koreluje s častějším výskytem bolesti, problémů v sexuální sféře a inkontinence po porodu.8, 9, 10, 11

Michaela Mrowetz – klinická psychologička, psychoterapeutka, soudna znalkyňa, ČR

Nástřih hráze, který jsem absolvovala pře 31 lety ze současného pohledu považuji za zcela zbytečný. Byla jsem a jsem stále sportovně založená. Nástřih mě velmi bolel a trvalo mi až dva roky než jsem si připadala zase jako předtím.Ze své vlastní praxe vím, že nástřih hráze potřebuje pouze malé procento žen. Nástřih, který není potřebný považuji za poškození ženského těla na všech úrovních!

Milena Dvořáková, porodní asistentka, ČR

Vyjadrenia žien, ktoré po nástrihu dlhodobo trpeli/trpia fyzickými, či psychickými následkami

Posielam Vám svoj odkaz pre pána doktora na tému rutinných nástrihov. Pri nástrihu začala striekať krv, podľa pôrodnej asistentky nebola hrádza pod tlakom. Môj muž pôrodníka upozornil, že si nástrih neželám. Pôrod prebiehal normálne, šitie bolo bolestivé a veľmi rýchle, po pôrode mi nekontrolovateľne unikala stolica. Primár oddelenia odmietal spojitosť úniku stolice s pôrodom. Lekárka v jeho prítomnosti ma vyšetrila a povedala, že mi nemôže pomôcť, nech sa po návrate domov obrátim na svojho gynekológa. Gynekológ mi po bolestivom vaginálnom vyšetrení v šestonedelí povedal, že také zranenia sú po pôrode normálne. Stratila som motiváciu sa na lekára s problémom obracať. Oblasť som si ožarovala biolampou. Prevádzala som rehabilitačné cviky na obnovu panvového dna. Tretí mesiac po pôrode mi stále unikala spontánne stolica. Osem mesiacov po pôrode som mala medzi nohami stále veľké bolesti, nebola som schopná pohlavného styku.

Začalo sa mi rozpadať manželstvo. Potom som sa obrátila na lekárku vo fakultnej nemocnici z vedľajšieho kraja s prosbou o vyšetrenie. Ponúkla mi niekoľko rád, podporu a prípadne operatívne znovu nástrih a znovu zošiť. Biolampa, rehabilitácie na panvové dno, masáže hrádze.

Psychoterapeutická liečba posttraumatického šoku z pôrodu, nástrih som vnímala ako znásilnenie zo strany pôrodníka. Homeopatia, mediácie, joga.Dvadsať mesiacov po pôrode som prekrížila nohy a zlomila si pravú časť panvy. Pri banálnom pohybe som zapojila svaly, ktoré najskôr, podľa vyjadrenia lekára, boli prišité po nástrihu bohvie k čomu, skrátené a vytvorili ohromný tlak na panvovú lopatu, ktorá sa vpáčila dovnútra panvového dna. Tridsať mesiacov od pôrodu som schopná pohlavného styku, pocitovo vnímam iba v oblasti klitorisu a hlboko v pošve. Všetko ostatné, čo bolo rutinne nastrihnuté a zošité po pôrode, je bez citu. Jazva ku konečníku je veľmi dobre zahojená. Keď sa rozbehnem, spontánne mi uniká moč (čo ale vraj súvisí skôr s tým, že mi pôrodná asistentka pri pôrode „pre istotu“ trikrát skočila na rodiace brucho). Nedarí sa mi znovu otehotnieť. Vážený pán doktor, prestaňte prevádzať nástrihy, je šialené, čo to znamená pre ženy. Pôrodník Michael Odent vo svojich knihách píše o ochrane hrádze, o niekoľkých spôsoboch, ako sa to dá urobiť. Prosím, aby tieto poznatky boli zavádzané do praxe.

Pôrod som mala veľmi dobrý a rýchly, nebyť nástrihu, všetko by bolo priam ideálne. Až na tretí deň si zazmluvnená pôrodníčka všimla, že sa mi rana po nástrihu zapálila… Nariadila infúzne antibiotiká s tým, že ma o dva dni pozrie. Toho som sa však už nedočkala, lebo ma iná lekárka na ďalší deň prepustila, napriek mojim námietkam. Doma som však dostala horúčku, nakoniec sa mi celé to šitie rozpadlo, mala som tam hnusnú obrovskú dieru do živého mäsa. Kvôli oslabenej hrádzi som mala neskutočné tlaky na konečník ešte ďalší týždeň po rozpadnutí šitia. Preplakala som strašne veľa sĺz. Musela som si tú otvorenú ranu niekoľkokrát denne sama ošetrovať a chodiť na ošetrovanie do nemocnice. Hojilo sa mi to viac ako 3 týždne. A následok? Mám skrátenú hrádzu a široký pošvový vchod. Môj gynekológ mi povedal, že sa to dá napraviť na plastike. To, aká som dole široká cítim aj pri bežných činnostiach, dokonca aj pri chôdzi to cítim. Nebyť rutinného nastrihávania, veľa vecí by bolo u mňa inak. Nie je to len o zmene mojej fyzickej stránky, ale ostali mi stopy aj na psychike.

Pred pôrodom som toho o nástrihu čítala veľa, ale mám na mysli skôr ženské fóra, kde nejedna žena namietala, že nástrih chce odmietnuť a podobne. Vtedy som si v duchu hovorila, prečo to tie ženy robia, však či ich nastrihnú, či nie, je to asi jedno, pôrodné bolesti to nezmierni a keď im to má pomôcť „ľahšie“ porodiť… ale bola to len moja neskúsenosť. Teraz už chápem, prečo sa tie ženy k tomu tak stavali. Sama na sebe som si vyskúšala, že nebyť nástrihu, moje hojenie po pôrode by bolo úplne iné a omnoho krajšie.

Tri mesiace po nástrihu som si nemohla sadnúť a o problémoch v intímnom živote radšej ani nebudem hovoriť. Ubehlo už päť rokov a stále nemôžem čupieť dlhšie, ako cca 1 minútu, pretože cítim neznesiteľnú bolesť. Dieťa, pri ktorého pôrode ma nastrihli, malo 2900g. Ja len dúfam, že sa niečo zmení. K lepšiemu. Že ženy prestanú byť materiálom, s ktorým si osoby s diplomom v bielych plášťoch robia, čo sa im zachce. Že sa k nim ZOHNÚ aspoň na tú chvíľu a nebudú to brať ako ponižujúce, ale práve naopak, že budú adekvátne hrdí. Lebo, povedzme si pravdu, nástrih je len a len následkom neochoty zohnúť sa k žene, ktorá rodí.
I keď mám už 24 rokov po pôrode, mám problémy v intímnej oblasti, niektoré sexuálne polohy nemôžem pre bolesť vykonávať, čo narušuje naše spoločné chvíle s manželom a niekedy mám pocit, že mi to neverí. Myslí si, že si vymýšľam, veď predsa nie je možné, aby po toľkých rokoch…V mojom prípade si myslím, že nástrih nebol potrebný, pretože pôrod bol normálny, hlavička bola už takmer vonku, keď ma nastrihli. Môžem povedať, že to bola najväčšia bolesť, pamätám si to doteraz a potom to šitie bez umŕtvenia. Samotný pôrod bol oproti tomu malina. Spýtala som sa pôrodníka, načo ma nastrihával, na čo mi odpovedal: „Ženská, nestarajte sa.“
Vďaka arogantnému lekárovi, ktorý ma zašíval a podráždene vyzýval, aby som sa uvoľnila, pričom sa ma zmocnila po pôrode neovládateľná triaška a vďaka tomu, že ma zašívanie bolelo oveľa viac, ako pôrod, mám spomienku na inak pomerne ľahký a rýchly pôrod výrazne zlú. Plus to hojenie potom. A na otázku, či to nemohlo byť bez nástrihu som dostala odpoveď: „Určite nie!“ Ja si však myslím, že to mohlo byť aj bez toho, bábätko malo 2900g, ja som bola v psychickej pohode, všetko šlo pomerne hladko a rýchlo.
Dodnes, ešte dodnes, po 12 rokoch, vnímam šitie po pôrodoch ako najbolestivejší „zážitok“. Naozaj je potrebné kvôli ani neviem čomu cvakať čo to dá? Choďte prosím na skusy len tu neďaleko do štátnej nemocnice, áno, štátnej pôrodnice v Rakúsku. Ženám masíruje sestra hrádzu, aby sa cielene vyhla nástrihu.
Tri roky po pôrode som mala zlú náladu, neodbytné myšlienky každý deň o bezmocnosti, o nástrihu, ktorý bol vykonaný bez môjho vedomia a súhlasu, o druhej dobe pôrodnej na stole s vyviazanými nohami a polohou v ľahu na chrbte, ktorá mi spôsobila psychickú paniku, úzkosť a mdloby. Nedovolili mi rodiť v polohe v ktorej som cítila, že porodím, vyrušili ma a kázali mi ľahnúť na stôl, nohy hore. Sny o nástrihu, pocit traumy a nočné mory. Ako to ovplyvnilo moju kondíciu starať sa o dieťa, žiť spoločenský život, asi nemusím hovoriť.
Chcem Vám vyjadriť veľkú podporu a vďaku. Čo sa týka mojich skúseností s nástrihom, bol to pre mňa najhorší zážitok z pôrodu. Zašívanie trvalo asi pol hodinu, hojenie bolo pomalé a veľmi bolestivé, následne som mala problémy a obavy z intímneho styku. Problémy po čase odzneli, avšak nepríjemné pocity, veľmi zlé spomienky mi stále prekážajú a strašia ma. O dva mesiace ma čaká druhý pôrod, mojou prioritou je nerodiť v polohe na chrbte, najradšej by som do vody… jednoducho mám pocit, že štandardná nemocničná poloha je na nástrih „najnáchylnejšia“ a pre pôrod bez nástrihu najnevhodnejšia.
Žiaľ, nástrih ako vyvrcholenie nepotrebného zasahovania a urýchľovania pôrodu zanechal spolu s ruptúrou 3. stupňa tak psychické, ako aj fyzické rany. Hojenie trvalo niekoľko mesiacov a ešte stále sa rana „ozýva“ a pobolieva, k tomu neveselé problémy s inkontinenciou stolice, o psychike radšej pomlčím.
Nástrih a následné šitie hodnotím spätne ako najbolestivejšiu časť pôrodu a to som nemala epidurálnu analegéziu. Nástrih sa mi rozšíril a došlo k ruptúre steny pošvy po epiziotómii. Nasledovalo veľmi bolestivé dvojmesačné hojenie, bolesti pretrvávajúce aj po piatich mesiacoch, bolestivý pohlavný styk, tuhá jazva. Horšie, bolestivejšie, náročnejšie šestonedelie, než po sekcii (prvé dieťa). Depresie, nástrih hodnotím ako zbytočné poškodenie môjho zdravia s trvalými následkami
Mám bolesti a problémy v intímnom živote, jedna lekárka mi dokonca navrhla plastiku kvôli tomu.
Mám bolesť v mieste jazvy pri menštruácii a zmene počasia, pocit omínania pri pohlavnom styku a v hlave traumu ako po znásilnení.
Bolesti po nástrihu odzneli po mesiaci, problém som mala skôr psycho-sexuálneho charakteru. Pošvový vchod „zdobí“ vypuklé kožné tkanivo, na pohmat, aj pohľad, pripomínajúce malého slimáka (toho dlhého bez ulity), čo je vlastne jazva po nástrihu a šití. Nie je to pekný pohľad, nič príjemného na dotyk, obmedzuje ma to pri sexe.
Vážne problémy síce nemám, zdeptaná z toho nie som, lebo som to očakávala a aj nad tým mávla rukou, lebo – keď to musí byť. Ale šťastnejšia by som bola bez nástrihu. Ak môžem byť úprimná, bolestivý pohlavný styk mi veru nie je nijako príjemný.
Nech si je pán doktor istý, že mi nástrihy strpčujú život už 30 rokov 🙁 Ďakujem, že ste. 😉
Veľmi dlho som nebola schopná chodiť, jazva ma bolí pri zmene počasia, takisto vzniklo veľmi oslabené miesto na mojom tele.
S nástrihom problém mám. Jazva aj neodborné zašitie praktikantkou je vidieť, po pohlavnom styku býva toto miesto citlivé, nie je to vyslovená bolesť, ale je to cítiť. Teraz, pri mojom druhom tehotenstve, som v 23tt, cítim jazvu veľmi často. Predpokladám, že je to spôsobené vačším prekrvením a rozťahovaním svalov.
Problémy stále mám. Nie je to nič „dramatické“, ale keďže je to na celý život, tak by sa páni doktori mali naozaj zamyslieť, či je to až taká nutná procedúra. Som rada, že vyvíjate túto aktivitu a rada vás podporím. Nesadla som si ešte asi tri mesiace po pôrode, o intímnom styku radšej ani nehovorím a doteraz je jazva občas bolestivá a stále veľmi citlivá. Je mi nepríjemný každý dotyk na tom mieste, takže aj náš intímny život určite utrpel. A je jasné, že ženy o tomto pred svojimi lekármi radšej nehovoria a potom vzniká dojem, že nástrih problémy nespôsobuje.
Problémy pretrvávajú. Minimálne 9 mesiacov po pôrode som nemohla mať styk kvôli bolesti a ešte teraz mám bolesti a problémy pri pohlavnom styku. Mimochodom, mala som v pôrodnom pláne vyslovene, že si neželám nástrih. Ešte by som k tomu možno pridala problémy s miernou inkontinenciou. Myslím, že ju tiež môžem pripísať epiziotómii.
Niekoľko rokov som prežívala nepríjemnosti pri intímnom styku, v staršom veku inkontinencia moču a stolice v dôsledku predčasne ochabnutých panvových svalov. Prajem Vám úspech vo Vašom počínaní.
Podpísala som sa pod váš list, lebo súhlasím s tým o čo sa snažíte. V mojom prípade bol nástrih nutný, malý sa už dusil a bolo treba konať, nebol to rutinný zákrok. Takže problémy, ktoré mám, beriem inak – ako nutné zlo v rámci záchrany malého. Veľa žien by však tieto problémy mať nemuselo, a veľmi ma hnevá slepota lekárov voči niektorým veciam a tomu, čo ženy potrebujú.

Reakcie žien, ktoré porovnávajú pôrod s nástrihom hrádze a pôrod s natrhnutím

Počas prvého pôrodu som rodila s mladučkou doktorkou, ktorá mi urobila veľký nástrih, k čomu ju podľa mňa neviedol žiadny objektívny dôvod (dieťa malo 3,5 kg, pôrod bol v termíne). Následné šitie bolo tisíckrát bolestnejšie ako pôrod. Asi po polhodine nešikovného šitia sestrička radšej zavolala skúsenejšieho lekára, ktorý, keď ma videl, vyhlásil, že doktorka ma zašíva nakrivo, má to rozstrihať a začať odznova!!! Opäť sa do toho pustila zle, tak to ten lekár opäť rozstrihal a zašil ma sám. Trvalo to 55 minút a ku koncu sme ich už obaja s mužom prosili o viac anestézy, ale márne. Moje bolesti boli neznesiteľné, každý vpich ihly som na 100% cítila, nikomu tú bolesť neprajem! Sestrička len súcitne gúľala očami, ale nemohla spraviť nič. Dokopy som mala okolo 50 štichov, vytvoril sa mi tam obrovský opuch a modrina. Lekári si ma chodili „obzerať“ každý deň, podľa sestričiek sa také čosi nevidí často. Na vizite, keď ma opäť navštívil lekár, ktorý mi prvé zašívanie opravoval, nenápadne podotkol: „No vidíte, mamička, keby sme sa boli vopred „dohodli“, nedopadli by ste takto zle…“ Bolo zrejmé, že sa mu nepáčilo, že ako jediná na oddelení som v tom čase nemala podplateného žiadneho lekára. Prvýkrát som si sadla po 3 týždňoch, aj to len „nabok“. Jazva sa mi hojila asi 2 mesiace a negatívne ovplyvnila kvalitu môjho života (vylučovanie, sexuálny život, radosť z príchodu dieťatka atď.). Vďaka tomu, že si na mne lekárka robila kurz šitia, som prežívala ukrutné bolesti.

Pri pôrode druhého dieťaťa som natrafila na omnoho trpezlivejšiu a milšiu doktorku, ktorá (berúc ohľad na moju traumu z prvého pôrodu) ma nenastrihla vôbec. Zrejme som sa trochu natrhla, lebo bolo treba urobiť 2 štichy, ale nemala problém poslať sestričku po najtenšie ihly o poschodie nižšie, len aby ma ušetrila bolesti. Stačí povedať, že zo sály   som odchádzala na vlastných nohách a od prvého dňa som sedela/chodila normálne a bez akejkoľvek bolesti. Kebyže neprežijem obe situácie, tak tomu neverím. Zastavte, prosím, toto barbarstvo páchané na ženách!

Ak to lekár podá tak, ako to povedal Dr. Cupaník, vraj je to absurdné trvať za každú cenu na neporušení hrádze, lebo sa zastavuje prívod kyslíka dieťatku pri každom tlaku, tlačí sa na hlavičku a predlžuje sa vypudzovacia doba, takže mamička podľa neho vedome ohrozuje dieťa, a ak by dieťatko bolo poškodené, tak v podstate aj vinou matky, ktorá odmietla nástrih. Keď to takto žene lekár podá, tak by som s nástrihom tiež bez rečí súhlasila, máloktorá mamička by vedome chcela ohroziť svoje dieťatko. Mám pocit, že naši lekári nikdy nepripustia, že existuje aj iná cesta.

Som zvedavá, ako by páni lekári vysvetlili, že som porodila dieťa, ktoré malo 54 cm a 4360 gramov, úplne prirodzene, bez nástrihu, bez roztrhania, bez predchádzajúcej masáže hrádze a cvičení. Pritom dcérka bola menšia, rodila som ju na Slovensku a nastrihnutá som bola. Určite to bolo vďaka tomu, že pôrodná asistentka (žiadny lekár okrem nej, mňa a manžela pri pôrode nikto druhý nebol) nechala všetkému voľný priebeh, nič neurýchľovala, nedostala som žiadne lieky, mohla som si vybrať polohu, v akej budem rodiť, synčeka som dostala na holé telo hneď ako bol vonku, ešte sme boli spojení pupočnou šnúrou. A žiadne polohy typu – na chrbát a nohy hore, tam to typické gynekologické ležadlo ani nemali. Veľmi sa mi páčilo, že ma pôrodná asistentka oslovovala krstným menom (žiadna pani XY, pani inžinierka ako pri dcére ) a nikdy nezabudnem na jej vetu: „Uvoľni sa, poriadni si zakrič, si na pôrodnej sále, nie v kancelárii sem ten krik patrí, pomôže ti to.“

Pri prvom pôrode som bola nastrihnutá bez súhlasu. Rana ma bolela, dlhé týždne som si nesadla. To miesto stále cítim ako pri milovaní, tak aj pri veľkej potrebe. Pri druhom pôrode som sa prirodzene natrhla – do hviezdice. Len jeden štich šiel do svalu, ostatné boli kožné poranenia. Pár hodín po pôrode som sedela na tvrdej stoličke a veselo večerala. Nikdy ma to nebolelo, fungovala som, akoby som ani nerodila.
Mám za sebou dva pôrody. Prvý s nástrihom , jazva sa veľmi dlho hojila, s čím boli spojené dlhodobé bolesti, návrat do „normálu“ trval skoro rok, mala som niekedy problém so stresovou inkontinenciou. Druhý pôrod bol na moje vyslovené prianie už bez nástihu a môžem potvrdiť, že prirodzené natrhnutie sa v porovnaní s nástrihom až neuveriteľne rýchlo zahojilo. Pri nástrihu ma tá jazva neskutočne dlho bolela, dlho po pôrode som si nevedela normálne sadnúť, len s popôrodným vankúšom. V intímnom živote som mala aj 6 mesiacov po pôrode stále pocit, že som úplne zašitá a pre bolesti som odmietala intímnosti. Menej tolerantný chlap by už podal žiadosť o rozvod a našiel by si frajerku, lebo na šestonedelie sú pripravení, ale na 6-12 mesačné obdobie nie.

Prirodzené natrhnutie sa zahojilo naozaj veľmi rýchlo a hojenie od samotného pôrodu prebiehalo takmer bezbolestne. Nepotrebovala som ani vankúš na sedenie a na moje veľké prekvapenie dokonca „zmizla“ aj občasná stresová inkontinencia. Bála som sa, že sa to zhorší a ono sa to zlepšilo.

Mala som dva nástrihy, jeden pred 7 a druhý pred 2 rokmi. Dodnes tam mám jazvu, ktorá mi vadí v intímnom živote. Veľmi dlho sa mi hojila prvá jazva. A picháva ma v nej dodnes. Tretí pôrod bol bez nástrihu, aj keď dieťa bolo najväčšie. Síce som sa roztrhla na nejaké 2 stehy, ale hneď po pôrode som mohla sedieť, čo sa pri prvých dvoch nedalo. Prečo sa to pri treťom pôrode dalo a pri prvých dvoch som musela mať nástrih?
Neustále jazvu cítim, pričom po druhom pôrode, keď som rodila bez nástrihu, na moje výslovné požiadanie, aj keď som sa natrhla, nemám žiadne problémy, nepríjemné pocity. Vážený pán doktor, doba sa mení a s vedením pôrodov „po doktorsky“ mohli byť spokojné akurát naše mamy. Pre zdravé ženy je to, čo robíte, vyslovené trápenie.
Po prvom pôrode v roku 2008 som mala bolesti niekoľko rokov !!! Komplikovane sa mi hojilo natrhnutie 3. stupňa. Druhý pôrod v roku 2011 v tej istej nemocnici bol bez nástrihu (vyžiadala som ti to v pôrodnom pláne) a bez následných bolestí.
Nemám žiaden problém s nástrihom a to som bola nastrihnutá a zošitá smerom dolu , (3 stehy) a smerom hore natrhnutá a zošitá ( 3 stehy). Nástrih sa mi hojil horšie, ako natrhnutie
Nemám výrazné ťažkosti, ale nemám to dobre zrastené, takže jazvu si cítim aj po rokoch. Som človek, ktorý si nesnaží pamätať zlé, takže najhoršie bolo pri šití a po pôrode. Najviac som si to uvedomila teraz po druhom pôrode, bez nástrihu. Síce som sa trochu natrhla ( 2 stehy), ale ten pocit bol úžasný.
Mňa nastrihli pri prvých dvoch pôrodoch, tretí pôrod bol bez nástrihu. A to bol rozdiel, mohla som hneď sedieť, žiadna bolesť navyše. Nástrih doteraz vnímam veľmi negatívne. Po prvom pôrode zo mňa urobil kaliku na pár týždňov. Nasledovali problémy v sexuálnej oblasti, ktoré sa podarilo prekonať až po pol roku. Dlhodobé problémy chvalabohu nemám.

Reakcie žien, ktoré porodili iba s natrhnutím, alebo bez poranení

Rodila som pred ôsmymi mesiacmi, prvorodička, bez nástrihu. Na druhý deň som ani nevedela, že som rodila. Počas tehotenstva som hľadala spôsoby, ako rodiť bez nástrihu narazila som na Epi-no. Zaobstarala som si ho a cvičila, za to že som rodila bez nástrihu vďačím tomu.
Našťastie som nastrihnutá nebola, ale som sa roztrhla a nenechala to zašiť. Moje poranenie som vôbec necítila a ani doteraz, po troch rokoch, nepociťujem žiaden problém. Moja gynekologička mi na kontrole po šestonedelí povedala, že to vôbec nie je poznať. O problémoch po nástrihu som len počula, známu zošili tak veľmi, že jej nenechali priestor pre pohlavný orgán manžela, musela ísť na plastiku.
Rutinný nástrih hrádze som pri pôrode nepodstúpila vzhľadom na to, že som sa vopred s pôrodníkom dohodla na dodržiavaní pôrodného plánu vychádzajúceho z odporúčaní pre fyziologický pôrod nízkorizikovej rodičky vypracovaných Svetovou zdravotníckou organizáciou v prípade, že sa nevyskytnú komplikácie. Vďaka rešpektovaniu môjho tempa pôrodu a absencii rutinných a preventívnych zásahov sa skutočne komplikácie nevyskytli a pôrod bol veľmi príjemný, rýchly a prakticky bez bolestí. V závere 2. doby pôrodnej napriek tomu pôrodník spanikáril a snažil sa mi riadiť tlačenie, následkom čoho som sa prestala sústrediť a vytlačila som hlavičku proti svojim pocitom, že mám spomaliť.

Došlo k natrhnutiu hrádze, ktoré som pri pôrode necítila, ale po pôrode si vyžadovalo jeden steh. Po pôrode som sa cítila fyzicky absolútne bez problémov, plná energie, schopná postarať sa o svoje dieťa, schopná sedieť, chodiť, po dodržaní šestonedelia schopná pohlavného styku bez bolesti a dodnes nemám žiadne problémy. Všetky ostatné mamičky v pôrodnici neboli schopné sadnúť si a sedieť bez bolestí, čo im sťažovalo okrem iných činností napríklad aj dojčenie.

Reakcie sympatizantiek a sympatizantov, ktorí vyjadrujú podporu našej iniciatíve

Ja som síce chlap ale podporujem vás 🙂
Dobrý večer, ja som mala nástrih, ale nemala som problémy s nástrihom, len Vás chcem podporiť. Podporujem všetko to čo je prirodzené. Pri pôrode som užívala homeopatiu a pravdepodobne aj vďaka tomu som asi nemala problém.
Mali by sme robiť všetko preto, aby ďalšie generácie nemuseli podstupovať túto tortúru a mohli priviesť svoje deti na svet so všetkou úctou, ktorá mamám i deťom prináleží. Som veľmi rada, že takáto organizácia existuje!
Je mi veľmi ľúto, že Vás svojim podpisom nemôžem podporiť, ale ohromne Vám fandím.

 

Stiahnite si náš e-book o nástrihoch

Gabika Janovičová a Zuzka Lafférsová

 

Referencie

(1) Medisinsk fødselsregisters statistikkbank 

(2) V r.2004, EURO-PERISTAT Project, with SCPE, EUROCAT, EURONEOSTAT. European Perinatal Health Report. 2008. (Data z r. 2004)

(3) UK Hospital episode statistics, Maretnity data 2009-10

(4) Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2010 / Miroslav Korbeľ …[et al.]. Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis. ISSN 1336-3425. Roč. 9, č. 2 (2011), s. 95-102

(5) Episiotomy for vaginal birth (Review), Copyright © 2009 The Cochrane Collaboration. Published by JohnWiley & Sons, Ltd.

(6) Care in normal birth, WHO, Department of Reproductive Health and Research,

(7) JOSEPHINE M. GREEN, BA(Hons), PhD, AFBPsS, CPsychol, and Helen A. Baston, BA(Hons), RN, RM, ADM, MMedSci, PGDipEd Feeling in Control During Labor: Concepts, Correlates, and Consequences BIRTH 30:4 December 2003, s. 235-247

(8) GOER, H., LESLIE, M. S., & ROMANO, A. (2007). The Coalition for Improving Maternity Services: Evidence basis for the ten steps of mother-friendly care. Step 6: Does not routinely employ practices, procedures unsupported by scientific evidence. The Journal of Perinatal Education, 16(Suppl. 1), 32S–64S in Lamaze – Institute for Normal birth

(9) HARTMANN, K., VISWANATHAN, M., PALMIERI, R., GARTLEHNER, G., THORP, J., & LOHR, K. (2005). Outcomes of routine episiotomy: A systematic review. Journal of the American Medical Association, 293(17), 2141–2148. In Lamaze – Institute for Normal birth

(10) KLEIN, M. C. (2006). Epidural analgesia: Does it or doesn’t it? Birth, 33(1), 74–76. In Lamaze – Institute for Normal birth

(11) RENFREW, M., HANNAH, W., ALBERS, L., & FLOYD, E. (1998). Practices that minimize trauma to the genital tract in childbirth: A systematic review of the literature. Birth, 25(3), 143–160. In Lamaze – Institute for Normal birth

 

 

O autorke

Ženské kruhy

Ženské kruhy vykonávajú osvetovú činnosť zameranú na ľudské práva žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Spolupodieľali sa na viacerých výskumoch a advokačných aktivitách v tejto oblasti.

17 komentárov

  • Chcela by som tiež vyjadriť podporu. Pracujem ako pôrodná asistentka a kedže nestrihám pri pôrode hrádzu, môžem z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že sa dá krásne rodiť bez nástrihu. Zhruba tretina až polovica žien nemá žiadne alebo len minimálne poranenia (ktoré netreba šiť). Ani ostatné poranenia nie sú po zašití také bolestivé ako pri nástrihu. Pri natrhnutí je aj strata krvi zvyčajne oveľa menšia a hojenie je lepšie ako pri nástrihu. Ženy pri zašívaných natrhnutiach môžu väčšinou na druhý až piaty deň po pôrode bez problémov normálne sedieť.

  • Tú reláciu som si pozrela v archíve a nemohla som chvíľami veriť vlastným ušiam. Pracujem v organizácii, ktorá na Slovensku vydávala knihu od Gisele Steffen, Je rutinný profilaktický nástrih hrádze oprávnený? Hneď ako som ju dostala do rúk, materiál som preštudovala a nechápem, že napriek toľkým výskumom vo svete, tieto informácie alebo „dobrá prax“ sa do nemocníc vôbec nedostala. Je to neuveriteľné.
    Som veľmi rada, že ste dali dokopy zážitky a názory žien, určite to mnohým z budúcich mamičiek veľmi pomôže. Odviedli ste kus dobrej roboty! Priznám sa, že som mala slzy v očiach po celý čas.. Čítala som prednedávnom knihu „Prečo muži nenávidia ženy“, ten názov knihy mi k tomuto počínaniu celkom pasuje…
    Držím Vám veľmi palce v ďalších aktivitách!

  • Dobrý deň, môj pôrod bol dokonale naplánovaný – bola som prvorodička, neriziková, dieťatko malo 3050g. Vybrala som si pôrodnicu, v ktorej mi prisľúbili rešpektovať moje požiadavky (pôrodný plán). Išla som kvôli tomu až na sever ČR. Všetko išlo dobre, 3 dni pred termínom som začala rodiť, lekári mi povedali, že sa mám zdržiavať stále v okolí mesta a prísť keď budú kontrakcie okolo 2-1 minúty (teda na poslednú chvíľu), čím zabezpečili to, že na mňa nikto nebude naliehať kvôli nedostatku času. Prišla som, v priebehu 3,5 hodiny som porodila. Pri konci som sa natrhla – práve vo chvíli, keď som prestala vnímať svoje potreby a poslúchla „príkaz“ aby som zatlačila… Natrhla som sa len málo, pán lekár povedal, že ma majú zašiť, no po mojom odmietnutí ma skontroloval a potvrdil, že je to malé natrhnutie, ktoré sa pravdepodobne zhojí dobre i bez šitia. Mala som samozrejme bolesti – ako pri akomkoľvek inom poranení, no mohla som si sadnúť takmer bez bolestí a spokojne sa starať o dieťatko od prvého okamihu, na izbu som odchádzala, samozrejme, po vlastných. Nikdy by som nedovolila, aby ma niekto nastrihol bez objektívnych dôvodov (ohrozenie zdravia/života mňa alebo dieťatka). V prípade fyziologického pôrodu je to zbytočný zásah, ktorý naviac vie len málokto urobiť adekvátne potrebám (nenastrihnúť príliš alebo primálo, nezasiahnúť svaly, viesť rez tam, kde je najmenej cievne zásobené tkanivo). Každý lekár vie, že anatómia je len vodítko, každý človek môže mať anatomické odchýlky – a takmer každý ich aj má. Páni doktori, vážené panie doktorky, PROSÍM – nerobte zbytočné zásahy tam, kde nie je ohrozenie zdravia ani života. Nechajte niektoré veci na prírodu. Nehovorte mamičkám, kedy tlačiť, vy necítite návaly hormónov, ktoré cíti ona! Nestresujte rodičky, predlžujete tým pôrod. Vykonávajte, prosím, svoju profesiu s ohľadom na potreby svojich klientov a s rešpektom voči ich potrebám a právam. Ďakujem!

  • Dobry den,
    chcem vyjadrit podakovanie a podporu za skvelu iniciativu, ktoru vyvijate. Sama som este porod neabsolvovala, o danu problematiku sa vsak ako zena, ktora ma vo vseobecnosti zodpovedny pristup k svojmu telu, intenzivne zaujimam. Bolo nacase upozornit na genericke zaobchadzanie so zenami v porodniciach, bez respektovania ich individuality, potrieb a zelani. Dviha sa mi zaludok a naplna ma zlost nad tym, ako si bezmocne rodicky za „ludsky pristup“ v porodnici, ktoreho sa im castokrat aj tak nedostane, musia zaplatit. Z nevole nieco na tomto systeme zmenit. Z nerespektovania porodnych zelani. Z dezinformacii dookola servirovanych verejnosti, stigmatizujucich porod, ktore zeny pripravuju na to, aby sa k hororu na porodnej sale stavali ako k nutnemu zlu. Z uplnej kontroly nad zenou, ktora je v celkom novej zivotnej situacii, a teda zranitelna, ochotna sa zverit do ruk „odbornikov“, ktori vo svojich postupoch zamrzli a snad nic a nikto ich neprinuti ich praktiky inovovat. Mrazi ma pri predstave, ze napriek vyslovnemu NIE nastrihu ma pri porode bez mojho suhlasu nastrihnu, tak, ako sa to bezne deje. Treba to posunut dalej…. Zelam si, aby ked budem rodit, mohla som rodit v prostredi nemocnice, ktora na mna nebude tlacit a porod urychlovat, v ktorej sa nebudem bat, ze surovo porusia moje ludske prava. V takejto nemocnici nebudem napospas pokrytcom, ktori ma nastrihnu ako prevenciu roztrhnutia, pricom moje nepripravene a neroztiahnute telo budu vedome dopovat oxytocinom, aby sa tak urcite v polohe na chrbte stalo. Je cas povedat stop a zacat napriklad tym, ze rodicky budu prichadzat do nemocnice az v urcitom case, ked sa kontrakcie odstupnuju, aby ich nikto nemusel do nicoho surit. Pani doktori, vo svojej pyche ste celkom uverili, ze sa vyznate lepsie, nez sama matka priroda.

  • Ja mam strasne spomienky na svoj prvy porod, v Novej nemocnici v Kosiciach. Moj porodnik ma nastrihol, aj ked dietatko malo iba 2700g. Pri siti sa ponahlal, ved bol v piatok vecer. O hodinu zistili, ze stale krvacam, tak zavolali dalsieho gynekologa aby to dokoncil. Odmietol mi dat akekolvek analgetika, vraj ‚nic nebudem citit‘!!! Bola to pol hodina strasnej bolesti. Ale fakt strasnej. Nam sa narodilo mrtve babatko, ale ja som sa mesiac po porode psychicky vorovnavala so sitim nie so stratou babatka. 5 tyzdnov som nesedela vobec, iba na plavacom kole! Doteraz to citim po kazdej toalete pri utierani, tuzime po dalsom babatku ale ja sa milovania bojim. Boli to, je to citlive, som uzsia ako predtym, jednoducho to pretrpim so zatatymi zubami. Nemocnici som poslala staznost na daneho lekara, samozrejme mi prisla odpoved o ‚odbornej dokonalosti daneho lekara‘- a moj podnet bol vyhodnoteny ako neopodstatneny.
    Zeny, prosim nedovolte to! Naozaj porod zvladnete bez nastrihu a naslednej traumy. Naozaj to zvladnete!

    • Zvladneme to. Urcite ano. Nie vsak pri lekaroch, ktory nastrih zene spravia aj proti jej voli, nech krici NIE akokolvek hlasno. A toto je ten najvacsi problem, nerespektovanie zien a ich rozhodnuti pocas porodu.

  • pri prvom pôrode som nevedela že nastrih hradze nemusí byť,nastrihol ma porod trval pol hodinky,male važilo 2.60 bol by to krasny zažitok keby ma nešil bez lokalneho umrtvenia vraj ked som tak ľahko zvladla porod toto vydržim,bolo to 45minutove šitie mučenie ,,telo sa mi triaslo od bolesti prosilasom nech mi niečo dá že to velmi bolí,nedal ,druhe dieťa som dlho nechcela iba koli nastrihu hradze ,mala soms toho traumu dodnes mi to pride že som porod nezvladla sama ale niekto mi ukradol pozitivnu spomienku ,,druhy porod ,mala som hrozny strach s nastrihu,službukonajuci lekar mi dopredu povedal že sa tomu nevyhnem,,,štastie bolo že si šiel ľahnuť a ja porodila bez nastrihu a poranenia ovela vačšie dieťa a pri pôr asistentke ktora nebola zastancom nastrihu ,sama mi povedala že lekari strihaju či treba či nie,,,ANO PORODILA SOM BEZ NASTRIHU A POTRHANIA AJ KED LEKAR PRED PORODOM VYHLASIL ZE TO NEPOJDE ,o tom ako somsa citila a že som ani nevedela že som prave rodila nemusim

  • prečo ak už musite strihať to poriadne nenapichate,ženy si pri pôrode dosť vytrpia aj bez toho,sama roky po pôrode na to spominam ako na najhoršiu traumu v živote,pôrod bol nič proti šitiu,,dokedy budete takto ženy trestať??????pôrod by nemal byť trestom za to že donesieme život

  • Dobry den. Vcera v noci, ked moja rocna dcerka konecne zaspala a ja som zaplatila ucty cez inernet, vyskusala som, ci nahodou nenajdem dobre rady o takej citlivej veci, akou je nekontrolovatelny unik stolice po porode. Priznam sa ze som ani neverila ze najdem co len zmienku a uz vobec som netusila ake suvislosti objavim. Inernet je uzasny v tom, ze mnozstvo ludi sa v anonymite svojho pocitaca (aj ked sa priznam ze som bola rozhodnuta vymazat aj historiu vyhladavania, hoci je to nas domaci pocitac a manzel o mojom probleme vie 😉 lahsie zdoveri anonymnemu publiku. Ja som nedokazala o tom hovorit ani s najlepsou kamaratkou, ktorej zvyknem porozpravat asi vsetko. Ani k svojmu gynekologovi, ktory bol mojim porodnikom, sa neviem po porode objednat a povedat mu o tom. Netusila som a ani som sa nad tym nezamyslala, ze unik stolice moze co len suvisiet s nastrihom hradze. Moje vlastne vysvetlenie bolo, ze to sa asi stava a asi som prilis vela a hlavne nespravne pri porode tlacila na konecnik, takze je to moja chyba a tak mi treba. Teraz mi dava zmysel, ze nahle prerusenie vnutorneho napatia vyvola reakciu. Mozno by pomohlo, keby studium lekarskej fakulty bolo obohatene o jeden semester statiky. Som presvedcena ze bez umeleho zasahu by sa vsetko napate tkanivo aj v okoli konecnika neporusene vratilo do povodneho stavu. Nedali mu sancu. Po precitani Vasho Otvoreneho listu som sa zacala citit znova ako v stredoveku, ked informovanost a osveta nepatrili do spolocnosti. Osveta chyba. Zaspavala som s pocitmi zuflastva a pretoze tuzim po dalsich detoch, jedinym riesenim, na ktore som v noci prisla, bol porod v zahranici, napriek mojej slabej jazykovej zdatnosti nie prave rodnej reci (to bol jediny dovod preco som odmietla ponukany porod v Hainburgu). No aj tak som si zase potisku poplakala. Mozno preto, ze dnes je krasny slnecny den, som prisla na to, ze jedine vychodisko je prestat zufat, pretoze uz sa stalo a s tym nic neurobim a tento fakt musim prijat. Znova sa mi vsak potvrdilo, ze poznanie a hladanie pravdy je nevyhnutne k tomu aby sme rovnaku chybu neopakovali. Moja mama pri oboch porodoch zazivala to iste. Ja nebudem, aj keby to bolo zase na Kramaroch. Pred prvym porodom som bola odhodlana pripravit si porodny plan a trvat na jeho dodrziavani, ale neurobila som to. Nechcela som „robit problemy“, vsak doktori a zdravotne sestry predsa len vedia toho viac ako ja a teda vedia najlepsie, co treba robit. Som zbabelec, ale bola som odhodlana poziadat o to najdolezitejsie priamo na porodnej sale, teda aby pupocnu snuru nestrihali hned ale pockali aspon par sekund. Navzdy ma bude mrziet, ze som po deviatich hodinach nedokazala ani ceknut a nechala som si dieta vziat, pretoze sa „to tu tak robi a sa to musi“. Obdivujem zeny, ktore dokazali ziadat, co ma byt samozrejme a len vdaka nim som mohla mat dcerku pri sebe a kojit ju kedy potrebovala. To moja mama nezazila. Dakujem preto aj Vam a verim, ze sa podari presadit aj v nasej krajine prod bez bolesti. Myslim tym bez bolesti pri a po siti. Porodne bolesti vlastne ani neviem popisat, viem ze to bolo chvilami tazke, ale prestali existovat, ked som uvidela nase babetko. Sitie po porode bolo presne to, co mi vsetku radost vzalo a popisat by som vedela dokonale kazdy vpich ihly, kedy som sa este aj citila previnilo, ze reagujem na bolest tak hlasno, …cudne, vsak? Uvedomujem si, ze moje mlcanie prispieva k tomu, ze sa nic nemeni a personal porodnice (tak ako na Slovensku personal potravin ci hocktoreho uradu) si neuvedomuje, ze je na svojej pozicii v sluzbe. Preto ak by som mohla, podporim Vasu iniciativu. Osravedlnujem sa za slohovu pracu, ja neviem byt strucna. Ale som naozaj stastna ze tu ste a pomahate. Dakujem.

  • Dnes po štyroch rokoch porodu som povedala svojmu gyn o mojom probléme. mala som hnusný neludský porod!!!! narýchlo, po výmene nočného personálu, vysilená vákuovou pumpou, moj gyn povedal,že ma mali radšej odrodiť cisárskym lebo tá pumpa narobý strašný “ neporiadok“. Mám problém mať styk s mužom po sexe minimálne 3 dni. Vraj som sa vo vnutry potrhala, a tak nešťastne ma nastihli a zošili,že sa mi hrádza skrátila na jeden a pol cm. Neviem či mam navštíviť aj iného odborníka. ten moj povedal, že ani plastika to nenapraví, že už mala aj iné pacientky. mama chce aby som šla do BA k jej gyn na vyšetrenie. neviem čo mám robiť. svojho muža aj milovanie s ním som mala rada a aj chcem mať rada…..

  • Mila Edita, ano urcite vyhladajte aj ineho odbornika/odbornicku. S pribehov co pocuvame, vieme, ze plastika hradze mnohym zenam pomohla. V CR je specializovane pracovisko, kde sa venuju plastike hradze. Ak chcete vediet viac, napiste nam cez kontaktny formular, a ja Vam poslem kontakt na pani, ktora ma osobnu skusenost s plastikou hradze.

  • Mila Micheala, ano su to velmi citlive veci o ktorych sa malo hovori. Som Vam vdacna, ze ste sa podelili o svoju skusenost. Rady by sme do buducna pripravili aj clanky o tom, co robit, ked uz ma zena problemy po nastrihu. Prosim nevycitajte si, ze ste pri porode zlyhali, alebo robili nieco nespravne. NIE JE TO VASA CHYBA.

  • Prečítala som si skúsenosti mamičiek s nástrihmi a je mi z toho veľmi smutno 🙁 Toľko zbytočného utrpenia a pritom to ide aj inak, stačí aby doktori zmenili svoj prístup. Možná že im moja skúsenosť pomôže rozšíriť si obzory, aby vedeli, že to ide aj inak a žena nemusí byť zákonite na celý život zmrzačená len preto, že mala dieťa.
    Rodila som v ČR, prvé dieťa pred 10 rokmi a druhé pred 8 rokmi. Obe mali nad tri kilá a obe som rodila bez nástrihu. Pri prvom pôrode som sedela na pôrodnej stoličke a povrchovo som sa natrhla asi 2 cm, ale pôrodná asistentka mi tam dala pár stehov, aby sa to rýchlejšie zhojilo. Už na piaty deň som bola úplne v pohode a veselo som trajdala s kočíkom vonku. Nejaké popôrodné bolesti som vôbec neriešila a mohla som sa naplno venovať dieťatku. Druhého pôrodu som sa už ani trochu nebála, zase bol bez nástrihu a už v ten deň čo som porodila, som úplne normálne sedela aj chodila. Na pôrody nemám zlé spomienky, aj keď oba trvali 11 hodín, nemala som epidurál a kontrakcie som cítila. Ale bolo veľmi zaujímavé cítiť, ako sa cez moju hrádzu prediera to telíčko, pripadalo mi to také neskutočné a keď bola malá vonku, dívala som sa na ňu a vravela som si, aké je to zvláštne, že zrazu je tu nový človek. A veľmi intenzívne som si uvedomovala, že som žena a že sa mi stalo niečo, čo žiadny muž nikdy nemôže zažiť 🙂
    Keď som mala rodiť druhý krát, tak doktor, ktorý ma prímal ani nechcel veriť, že už som rodila 🙂 Asi som vypadala úplne „nedotčeně“ 😀
    Všetkým nastávajúcim maminkám z celého srdca prajem, aby aj ony mohli rodi prirodzene a bez zbytočných nástrihov

  • Bezdôvodná epizotómia je podobné barbarstvo ako ženská/mužská bezdôvodná obriezka. Je to niečo čo patrí do stredoveku a nie do modernej spoločnosti. Povinnosťou muža je brániť svoju partnerku. Keď jej nejaký šialený lekár bezdôvodne ublíži, je povinnosťou muža ju pomstiť. Krv za krv. Vendeta je jediná cesta ako to týmto šialencom vymlátiť z hlavy. Žena je živý tvor, človek korý má vlastnú vôľu a vlastný názor. Keď s tým nesúhlasia, nech idú tam niekde do arabských krajín. Lekár je povinný jej názor rešpektovať. Keď nie, tak za to musí niesť osobnú zodpovednosť. Ale nie papierovú/finančnú, ale osobnú. Takže keď on bezdôvodne rozstrihne ženu na najcitlivejšom mieste, tak povinnosťou jej muža je tohto smrada odchytiť, zviazať, rozrezať mu scrotum a znova zošiť a to všetko bez anestézie. Európska civilizácia to vo svojej tolerancii tak preháňam že stratila pud sebazáchovy, stratila schopnosť hájiť svoje záujmy. To je cesta k zániku.celej civilizácie, nieje to problém len nejakého zákroku.

  • Veľmi si vážim, že bojujete proti rutinnému vykonávaniu epizotómií na Slovensku. Po prečítaní tohto článku som však mala pocit, že reakcie na pôrod bez nástrihu boli kúsok jednostranné. Všetky mamičky si pochvaľovali ako mohli hneď po pôrode sedieť a mali len jeden alebo dva stehy. Ja som rodila bez nástrihu a veľmi som sa dotrhala, keďže dcérka mala údajne jednu ručičku zdvihnutú. Neviem presne koľko som mala stehov, ale rozhodne aspoň 10, po pôrode som ešte aspoň mesiac a pol sedela na vankúšoch a jazva ma pri pokuse o sex príšrne pálila, takže som sex nemohla mať zhruba 9 mesiacov. Týmto komentárom chcem len povedať, že pôrod bez nástrihu nemusí byť nutne taký bezproblémový ako to popisuju komentáre v tomto článku.

  • Ulrika Lejnarová, ďakujeme za váš komentár. V článku sme použili citácie z korešpondencie, ktorú sme od žien dostali bezprostredne po zverejnení otvoreného listu MUDr. Cupaníkovi . Reakciu so skúsenosťou podobnej vašej sme v tom čase neobdržali, v opačnom prípade by sme ju do článku pridali.