Dobrá prax Druhá doba pôrodná Odborné názory Pôrodná asistencia

Rozhovor s Hannah Dahlen: Nestačí, že intervencia funguje, musí byť pre ženy aj prijateľná

Napísal/a Iva Jančigová

Rozhovor s Hannah Dahlen (18.9.2014) o ochrane hrádze, nástrihu a šití poranení hrádze. Pripravila Iva Jančigová

Môžete, prosím, popísať, čo sa deje s hrádzou počas tehotenstva a pôrodu? Prebiehajú nejaké fyziologické procesy, ktoré pripravujú hrádzu na pôrod?

Áno, samozrejme. Hrádza je oveľa viac prekrvená, preto pysky ohanbia tiež menia farbu. Zmeny v kolagéne spôsobujú, že hrádza je elastickejšia. A veľa ďalších zmien. Hormóny, ktoré sa vylučujú počas tehotenstva ovplyvňujú aj hrádzu. Vagína je tiež omnoho viac zásobená krvou a má hrubšie steny. Takže áno, v tomto období sa deje veľa zmien.

Jedna z dôležitých vecí pri pôrode je ochrana hrádze a zdravia panvového dna počas pôrodu a do budúcnosti. Mohli by ste zhrnúť faktory, ktoré najviac ovplyvňujú to, či dôjde alebo nedôjde k poraneniam hrádze? A mohli by ste ich rozdeliť na tie, ktoré sú vrodené a na tie, ktoré závisia od spôsobu vedenia pôrodu?

Vieme, že cviky panvového dna počas tehotenstva chránia pred následnou inkontinenciou. Dáta poukazujú na to, že tieto cviky znižujú pravdepodobnosť veľmi dlhej druhej pôrodnej doby. To je dobrá správa. Všetkým ženám by sme mali odporúčať, aby robili cviky panvového dna.

Ďalšia vec, o ktorej vieme, a na máme na to dôkazy prvého stupňa (to znamená, že sme spojili veľa randomizovaných kontrolovaných štúdií a urobili metaanalýzu.) Máme spoľahlivé dôkazy o účinku masáže hrádze. Robí sa prstami približne od 34. Týždňa tehotenstva, ak je to možné každý deň a s použitím oleja. Robí si ju buď žena sama alebo s pomocou partnera. Vieme, že takto robená masáž znižuje pravdepodobnosť nástrihu, obzvlášť pre prvorodičky. U viacrodičiek znižuje nepohodlie po pôrode. Takže toto sú opatrenia s ochranným účinkom, ktoré môžeme robiť počas tehotenstva.

Počas samotného pôrodu: vieme, že poloha na chrbte je pre hrádzu najmenej vhodná. Vyvíja na hrádzu obrovskú záťaž a spôsobuje vysokú mieru vážnych poranení. Vieme, že zvislé polohy majú lepšie výsledky, čo sa týka hrádze a sú určite omnoho pohodlnejšie pre rodičku.

K dopadu riadeného tlačenia (viete to je to: “zhlboka sa nadýchnite, zadržte dych, tlačte”) na stav hrádze nemáme dostatok vedeckých dát. Chýbajú nám veľké štúdie.

Ale vieme, že ženy, ktoré reagujú na potreby svojho tela a tlačia vtedy, keď majú nutkanie tlačiť, v menšej miere trpia inkontinenciou tri mesiace po pôrode. Nemali by sme preto odporúčať riadené tlačenie. Mali by sme nechať ženy, aby tlačili podľa svojich potrieb – fyziologicky.

Najviac kvalitných dát máme z randomizovaných štúdií o teplých obkladoch. Na jednej z nich som robila v rámci svojho PhD.

Áno, na to som sa práve chcela opýtať. Je nejaký rozdiel medzi masážou a teplým obkladom?

Čo sa týka teplých obkladov, Vigdis Aasheim[1] vypracovala pre Cochrane systematickú štúdiu a spojila moju randomizovanú kontrolovanú štúdiu s ďalšou randomizovanou kontrolovanou štúdiou, ktorú robila Leah Albers[2]. A zistilo sa, že prikladanie teplých obkladov na hrádzu počas druhej doby pôrodnej je efektívne v znížení najzávažnejších poranení hrádze. Nám sa tak podarilo znížiť mieru poranení tretieho a štvrtého stupňa (čo sú najzávažnejšie poranenia) viac ako o polovicu.

A čo je zaujímavé, keď sa Aasheim pozrela na masáž hrádze počas pôrodu, tak máme dve randomizované kontrolované štúdie, ktorých výsledky sú rozporuplné. Jedna ukázala značné zníženie závažných poranení hrádze a druhá nie. Keď ich spojili, tá prvá prevládla, ale autori takúto masáž priamo počas pôrodu aj tak neodporúčajú a ich zdôvodnenie je nasledovné:

Počas tej štúdii o masáži hrádze sa nikto nespýtal žien: “Je to pre vás prijateľné?”. A čo je zaujímavé, keď sa pozriete na tie štúdie, tak v tejto bola najväčšia miera predčasného ukončenia intervencie. Osobne mám veľké výhrady voči masáži hrádze počas samotného pôrodu. Myslím si, že sa často deje bez súhlasu ženy. Obzvlášť, ak bola predtým sexuálne zneužívaná, to môže vyvolať zlé spomienky. Takže autori systematického prehľadu Cochrane konštatovali, že masáž neodporúčajú jednoducho preto, že nie je dostatočne preukázané, že je akceptovateľná pre ženy a pôrodné asistentky a odporučili teplé obklady. To je jediné, čo odporučili.

V mojej štúdii som vyhodnocovala aj to, ako túto intervenciu (teplý obklad) ženy vnímali. Nezáležalo na tom, či funguje. Ak si ho ženy neželali, tak sa nepoužil. Pýtala som sa žien na pociťovanú bolesť a ako ju hodnotia. Všetky som požiadala o vyplnenie dotazníka ohľadne toho, čo si o teplých obkladoch myslia. Pýtala som sa aj pôrodných asistentiek a kontaktovala som tie ženy 6 týždňov a 3 mesiace po pôrode, aby som zistila, či to bolo alebo nebolo pre ne prijateľné. Nestačí, že to funguje, musí to byť pre ženy prijateľné.

Len na upresnenie: V tej štúdii týkajúcej sa masáže hrádze počas druhej doby pôrodnej teda chýbalo následné sledovanie žien, podobné tomu, aké ste robili vy vo vašej?

Presne. A je úplne neskutočné, aby ste urobili intervenciu a nespýtali sa žien, čo si o nej myslia. Mne sa to zdá veľmi zvláštne. A pritom pri pôrodoch sa takéto veci dejú veľmi často. A to je dôvod, prečo tú masáž neodporúčali a prečo povedali, že môžu odporúčať teplé obklady: Áno, znižujú mieru závažných poranení hrádze a sú prijateľné pre ženy a pôrodné asistentky, takže by mali byť ponúknuté všetkým ženám. Preto také silné tvrdenie o teplých obkladoch. Aj ja som vždy opatrná ohľadom masáže hrádze, lebo ženy hovoria, že to vnímajú veľmi invazívne. Ženy týmto môžu byť značne ovplyvnené a musíme byť opatrní, čo sa týka následkov týchto zásahov na psychiku.

Áno. K tomuto mám dve doplňujúce otázky. Prvá je, že ste hovorili, čo sa dá spraviť počas tehotenstva a počas pôrodu, ale mohli by ste aspoň stručne spomenúť, či sú aj nejaké vrodené predpoklady, ako… inak povedané, je pravda, že niektorým ženám hrozí vyššie riziko poranení hrádze? A sú to vrodené predpoklady alebo je to skôr o tom, čo žena urobí alebo ako je vedený pôrod?

Veľmi dobrá otázka. Týmto som sa aj ja vo veľkej miere zaoberala vo svojom výskume. Nedávno sme napísali článok do Midwifery na túto tému. Určite sú ženy, ktorým hrozí vyššie riziko natrhnutia.

Faktory, ktoré to najviac ovplyvňujú, sú: prvé dieťa, veľké dieťa, dlhý pôrod a kliešte alebo vákuový extraktor. To sú najväčšie riziká, čo sa týka poranení.

Avšak vieme aj to, že niektoré rasy sú náchylnejšie, napríklad Aziatky, obzvlášť Číňanky, Vietnamky, Filipínky. U týchto sa vyskytuje vyššia miera závažných poranení. No ani v týchto prípadoch nástrih nie je riešenie. Vieme, že ak sa nástrih robí rutinne, iba zvyšuje riziko vážnych poranení hrádze a okrem toho zvyšuje mieru bolesti, vedie k viacerým problémom pri hojení. Takže nástrih nie je riešenie. Ale áno, sú skupiny žien, ktoré sú rizikovejšie, čo sa týka poranení hrádze.

K nástrihom sa ešte vrátime, ale tá moja druhá doplňujúca otázka je, že ste (v našej predošlej komunikácii) spomínali, že ste nedávno napísali kapitolu do knihy, ktorá sa týka ochrany hrádze, mohli by ste nám o tom niečo povedať?

Áno, pošlem vám ju. Nie je ešte publikovaná, ale je určená pre učebnicu, ktorú používame v Austrálii a na Novom Zélande pri výučbe pôrodnej asistencie. Je to kapitola týkajúca sa starostlivosti o hrádzu a o šití. V tejto kapitole sumarizujem všetky dostupné poznatky o prevencii, rizikách, ďalej ako maximalizovať mieru hrádzí bez poranenia, ako urobiť nástrih, keď je potrebné ho urobiť, ako šiť, ako podať anestézu pred šitím. Venujem sa tam tiež popôrodnej starostlivosti a sledovaniu. Je to veľmi vyčerpávajúca kapitola vrátane anatómie a fyziológie.

Moja ďalšia otázka sa týka niečoho iného, Hovorili sme o masáži, ale potom je tu jedna vec, ktorá sa niekedy spomína, a to je epi-no. Čo sa o ňom vie? Znižuje pravdepodobnosť poranení hrádze?

Epi-no by bolo potrebné viac preskúmať. Robili sa tri veľmi malé randomizované kontrolované štúdie a zopár nie veľmi spoľahlivých štúdií. Treba k nemu pristupovať veľmi opatrne, pretože táto pomôcka už je dostupná, no nebola ešte dostatočne overená.

Nie je podložené, že by zmierňovalo závažné poranenia hrádze. Je čiastočne podložené, že by mohlo zvýšiť šancu na neporušenú hrádzu a znížiť riziko nástrihu.

Moja najväčšia výhrada je, že nikto následne nesledoval dopad tohto nástroja na močový mechúr a na panvové dno. Dôvod, prečo to spomínam: Pri masáži hrádze vkladáte do vagíny dva prsty a tlačíte smerom nadol. Je to rozdiel oproti vloženiu niečoho, čo sa zväčší až na desať centimetrov. Epi-no vyvíja veľký tlak na močové štruktúry a jeho dopad sa musí sledovať a zistiť, ako sú na tom následne ženy, čo sa týka inkontinencie.

Tak ako sme v našej štúdii sledovali ženy a pýtali sme sa ich na inkontinenciu a zistili sme, že pri použití teplých obkladov sa riziko močovej inkontinencie v troch mesiacoch po pôrode znížilo o polovicu. Kým sa nespraví správne randomizovaná kontrolovaná štúdia zahrňujúca následné sledovanie, mali by sme byť veľmi opatrní, pri odporúčaní epi-no.

Ďalej by som sa ešte na chvíľu chcela vrátiť k polohe pri pôrode, pretože na Slovensku ženy stále rodia zväčša ležiac na chrbte alebo po prípade v polosede. A vy ste sa pomerne jednoznačne vyjadrili ohľadom tejto polohy. Takže, keď si ženy samotné môžu vybrať pôrodnú polohu, akú si najčastejšie vyberajú?

Na toto sme robili etnografickú štúdiu. Prakticky sme sedeli v kúte a sledovali pôrody: doma, v pôrodných domoch a v nemocniciach. Ja som ešte robila jednu veľkú štúdiu v pôrodnom dome, kde som sa pozrela na pôrodné polohy pri pôrodoch za posledných 12 rokov.

A úplne jasne vychádza, že z fyziologického hľadiska je najbežnejšia poloha pre pôrod taká, kedy sa žena vpredu o niečo opiera. Často to prebieha tak, že na začiatku pôrodu sa ženy rukami oprú o pult alebo stôl a kývu sa, krútia bokmi. Ako pôrod postupuje, okolo 7cm, niekedy zhruba vtedy, sa už necítia tak isto na nohách. Často sa dajú do polohy na rukách a na kolenách. V takejto polohe potom buď ostanú, alebo sa dajú do drepu, ale zväčša sú v predklone.

V tej štúdii v pôrodnom dome sme zistili, že 48% žien, ktoré netlačili riadene a nasledovali potreby svojho tela, porodili na rukách a na kolenách. A to dáva zmysel, je to poloha, v ktorej rodí väčšina zvierat. Nič netlačí na bábätko ani na veľkú chrbtovú cievu, predchádza sa abnormalitám tepu, umožňuje pohyb kostrče, aby bol väčší priechod pre bábätko. Ak ženy neriadite a vidíte ich v ich prirodzenom prostredí, určite sa oprú dopredu, potom pôjdu dolu k zemi na ruky a na kolená. Myslím si, že v tom hrá úlohu aj evolučná perspektíva. Príroda ich ťahá k zemi, aby bábätko nespadlo z veľkej výšky.

A keď si potom uvedomíme, čo sa často deje v nemocniciach, že dávame ženy do presne opačnej polohy s nohami hore. (Ja tomu hovorím uviaznutý chrobák.) Presne naopak. Úplne naopak. Bránime fyziológii, to je to, čo robíme.

Spomenuli ste teraz viaceré výhody spontánneho výberu polohy. Mohli by ste nám povedať, či poloha súvisí aj s ochranou hrádze?

Najlepšie výsledky vyplývajúce zo štúdií dosahuje poloha na ľavom boku. Dobré výsledky sú aj vtedy, keď ženy stoja alebo sa vpredu opierajú. Horšie výsledky sú na pôrodnej stoličke, pretože tam je riziko, že hrádza opuchne a tým pádom už nebude taká pružná, alebo že bábätko vyjde príliš rýchlo. Ale najhoršia pozícia v ktorej žena môže rodiť, je poloha na chrbte s nohami v opierkach, alebo keď jej ich niekto drží nohy doširoka roztiahnuté.

Nuž, v slovenských pôrodniciach si ženy polohu vyberať nemôžu. A stáva sa aj to, že v druhej dobe pôrodnej im tlačia na brucho počas riadeného tlačenia. Dokonca ženy bývajú inštruované aby začali tlačiť, aj keď ešte nepociťujú nutkanie na tlačenie. Aký je podľa vás dopad takýchto techník na zdravie žien?

To by nikdy nemali robiť. Tlak na fundus by sa nemal používať. Vieme, že zvyšuje riziko zlomenín. Veď to je nezmysel! Z panvy nič nevyjde, ak na to otvor nie je pripravený. Maternica nefunguje s tlakom, sťahy maternice sú akési zovretia, ktoré prichádzajú vo vlnách. Veď to nedáva zmysel. V Austrálii tlak na fundus nepoužívame. Práve naopak, je to veľmi nebezpečné. V minulosti boli zaznamenané prípady so zlými následkami: zlomené kosti alebo poranenia bábätka. Nie, nepoužívame tlak na fundus. To sa nikdy, nikdy nerobí.

A čo sa týka toho tlačenia predtým, než príde prirodzené nutkanie?

Veď to je šialené. Všetko, čo tým dosiahnete je, že budete mať bábätko v strese, opuchnutý krčok maternice a hrádzu, vyčerpáte matku, zvýšite pravdepodobnosť použitia klieští alebo vákuového extraktora. Teraz je trend nepočítať druhú dobu pôrodnú hneď ako je žena úplne otvorená, ale až keď aktívne tlačí a hlavička je nízko. Dnes sa odporúčajú tri hodiny pre prvorodičku na tlačenie v druhej dobe. Pričom tie tri hodiny začínajú, až keď je hlavička nízko a žena sama tlačí bez toho, aby jej niekto kázal. Tri hodiny pre prvorodičky a dve pre viacnásobné rodičky. Časové limity sú predmetom debát, ale ak nútite ženy tlačiť predtým, ako pociťujú potrebu, riskujete kliešte alebo extraktor.

Povedali ste, že pre prvorodičky to je okolo troch hodín a pre ostatné okolo dvoch. Toto sú priemerné časy alebo sú to rozumné limity? Mali by vôbec byť limity?

Toto sú horné limity. Ak prvorodička neporodila do troch hodín tlačenia, tak to už signalizuje, že sa niečo deje a je čas začať niečo robiť. Typická dĺžka (druhej doby pôrodnej) je pre prvorodičku hodina až hodina a pol. Pre viacnásobné rodičky je to menej, často vidíme aj polhodinu alebo dokonca ešte kratšie. U týchto môže byť aj ťažké povedať, kedy presne vlastne začala.

A mohli by ste popísať fyziologickú druhú dobu pôrodnú a ako by mala byť vedená personálom?

Nepovedala by som, že by mala byť vedená. Žena by mala mať prístup k vode, buď ku sprche alebo vani. Mali by byť použité teplé obklady, ktoré som spomínala, ak si ich žena praje. Samozrejmosťou je voľnosť pohybu. V tomto máme veľmi blízko k zvieratám: ženy vedia, čo majú robiť. Rada hovorím, že zdravotníci by im mali len strážiť priestor, pozorovať, ak si žena nie je istá, pomôcť, ponúknuť podporu, ktorú potrebuje, povzbudenie.

Hannah je profesorkou pôrodnej asistencie na Univerzite v Sydney (University of Western Sydney), tiež bývalou prezidentkou a súčasnou hovorkyňou Austrálskej asociácie pôrodných asistentiek. Má viac ako 20ročnú prax ako pôrodná asistentka, v súčasnosti sa venuje najmä výskumu v tejto oblasti, najviac v týchto dvoch témach: 1/ podpora normálneho pôrodu, kam patria výskumy týkajúce sa pôrodných polôh, ochrany hrádze počas druhej doby pôrodnej, porovnania pôrodných skúseností (aj zdravotníckych ukazovateľov) u žien rodiacich doma a v nemocnici a problematika vaginálneho pôrodu po cisárskom reze. 2/ kvalita poskytovaných zdravotníckych služieb, kam patrí tvorba politík (smerníc) v tejto oblasti, problematika domácich pôrodov a pôrodných centier ale aj analýzy mediálneho zobrazovania pôrodu, práce pôrodných asistentiek a využívania dúl v zdravotníckych službách. Hannah vystupovala aj v austrálskom filme Podoby pôrodu. Jej prieskum o používaní teplých obkladov počas druhej doby pôrodnej ako účinnej prevencii pôrodných poranení je zahrnutý v Cochrane databáze.

 

[1] Aasheim V, Nilsen ABV, Lukasse M, et al. Perineal techniques during the second stage of labour for reducing perineal trauma. Cochrane Database Syst Rev. 2011;(12):Art. No.: CD006672. 2011, doi:10.1002/14651858.CD006672.pub2.

[2] http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1350988/

>> druhá časť

 

O autorke

Iva Jančigová

Učím na univerzite matematické a informatické predmety a robím výskum v oblasti modelovania a simulácií bunkových tokov s aplikáciami v biomedicíne. Moja práca je teda kvantitatívne a analyticky zameraná, ale veľmi sa zaujímam o témy týkajúce sa ľudských práv, zdravotnej starostlivosti a telesnej autonómie. V rámci svojich možností sa snažím prispieť k tomu, aby aj na Slovensku bola zdravotná starostlivosť pri pôrode (ale aj inde) rešpektujúca a evidence-based.

10 komentárov

  • Nadherme, dufam, ze raz to bude realita aj na Slovensku… Dokelu, hlavne ze sme v EU ale pritom sme 100 rokov za opicami…v zdravotnickom stredoveku… A vlastne ani to nie, pretoze “100 rokov za opicami” a aj v “stredoveku” sa rodilo prirodzene, hh, smutna ironia. Clovek ma chut na vsetko sa vykaslat a prestahovat sa hoci aj do Australie. Za zdravy a krasny zaciatok zivota nasich deti to rozhodne stoji! To by nasa vlada pozerala keby to naozaj vsetky mlade rodiny spravili a na Slovensku by sa uz vobec nerodilo…az potom by sa mozno spamatali!!! Pravidelne Vas citam (vzdy ked sa objavi novy clanok)…mate vela vyjadreni zahranicnych doktorov o tom ake sialenosti sa pri porodoch robia na Slovensku a ake to ma nasledky… co takto vybrat tie najlepsie uryvky a poslat to niekomu z vlady (najlepsie viacerym) ??? Kazdopadne Vam velmi drzim palce v uspesnom pokracovani Vasej prace a tesim sa z kazdeho Vasho uspechu. Daniela

  • Mam za sebou dva porody. Obidva hodnotim pozitivne, no na sitie po prvom mam zle spomienky. dietatko malo dost velku hlavicku, nevladala som ju vytlacit, okrem tlacenia sestricky na moje brucho som sa nevyhla ani nastrihu hradze. napriek nastrihu som sa este aj dotrhala a to zvnutra aj zvonku. pri porode som mala epiduralku, pred sitim som mala dostat dalsiu davku, lenze… (tak mi bolo aspon povedane) nevedeli zohnat anesteziologicku a tak ma sili zaziva (asi v duchu toho, ze ked som si zaplatila za epiduralku, tak si snad nebudu minat zasoby ineho anestetika). plakala som, kricala od bolesti, manzel orodoval za to, aby mi nieco od bolesti dali alebo aby sme pockali na anesteziologicku… dockal sa iba odpovede, ci chce, aby som pocas toho cakania vykrvacala… aj moj zufaly plac a krik sestricky / asistentky vyriesili: dali mi do ust cistu vlozku, do ktorej mi kazali zahryznut, “aby som im neplasila ostatne rodicky”… celych sest tyzdnov po porode som si nemohla sadnut a rana po siti ma bolela pri kazdej zmene pocasia ci vacsej namahe este dalsi rok… podotykam, ze som rodila v nemocnici pred styrmi rokmi… no citila som sa ako v stredoveku, ked anestetika neexistovali a ludom dali do ust konarik, do ktoreho mali zahryznut, aby nekricali od bolesti…

  • Dve až tri hodiny, tak to by sa naši páni doktori prepracovali, keby museli čakať tri hodiny, lebo akonáhle je otvorená bránka, zvrieskneme rodíme a už tlačíme a skáčeme po bruchu a po hrudníku, aby to náhodou netrvalo dlhšie ako pár minút.
    Mne ešte aj šupli urýchlovák na dootvorenie bránky, lebo dieťaťu treba pomôcť, my to tu robíme už celé roky, prečo nám neveríte, pani?
    Druhá doba pôrodná trvala pár minút, sestry aktívne skákali po hrudníku a nútili ma tlačiť so zadržaným dychom, takže som sa dusila, hrádza preventívne rozstrihnutá, lebo to sa pri predčasnom pôrode musí…samozrejme len na Slovensku. A väčšina žien o tom ani netuší, dieťa je malé, tak nechápu, že pri predčasnom je nástrih “povinný”….Lebo profesor by si niečo pomyslel….(rozumej Prof. Borovský, prednosta kliniky Antolská) Nuž nevzdelaný Mudr. Martin Petrenko, CsC. si presadil svoje, bez súhlasu pacienta. Po troch rokoch trvalých bolestí nástrihu hrádze som absolvovala perineoplastiku, ale nie na Slovensku, lebo to my tu nerobíme, my čakáme na ďalší pôrod, že sa to znova rozstrihne a snáď zahojí lepšie – čiže zase len mäsiarina miesto precíznej chirurgie . Tak to tu chodí.

    • Nebudem si všímať neslušné vyjadrovanie takzvanej “sabíny” a suverénne tvrdenie o mojej nevzdelanosti (menovaná dáma evidentne nemá na to, aby dokázala posúdiť ani vzdelanie niektorej z našich sanitárok, spôsobom vyjadrovania patrí totiž do tejto kategórie).
      Musím si však všimnúť a opraviť základné nedostatky vo vedomostiach tejto “dámy”, ktoré sú o to nebezpečnejšie, že sa ich pokúša vnútiť rodičkám ako odborné rady. Jeden príklad za všetky – hrádza sa pri predčasnom pôrode strihá preto, lebo hlavička nezrelého novorodenca je krehká a fragilná a nástrih je prevenciou poškodenia mozgu plodu. A robí sa to všade, kde sa rodia predčasné pôrody.Takéto súvislosti tejto “sabíne” asi nedochádzajú.
      Ešte mi dosť vadí pejoratívne vyjadrovanie o slovenskom pôrodníctve. Mám vlastnú dlhoročnú prax doma i vonku i kratšie pobyty na klinikách v zahraničí, mám podrobné perinatologické štatistiky a z tohoto všetkého vyplýva, že pôrodnícka starostlivosť o matku a dieťa v SR je jednou z najlepších v Európe a dokonca vo svete. Tento fakt sa dá ľahko overiť na serióznych štatistikách. Toto všetko však táto dáma, ktorá evidentne číta len populárne a reklamné články, nemôže vedieť ani náhodou.
      Takže jednoznačne svojimi pseudopoznatkami škodí verejnosti a bolo by asi dobre, keby naozaj začala študovať riadnu lekársku literatúru, alebo ešte radšej sa nemiešala do vecí, ktoré nedokáže svojou obmedzenou mentálnou kapacitou spracovať.

      • Pán primár, nemáte pravdu. Iné seriózne štatistiky zasa uvádzajú Slovensko, ako jednu s krajím, kde majú ženy viac popôrodných rán a zdravotných následkov ako npr. na “západe”. Ako príčiny zvyčajne uvádzajú kombináciu faktorov ako vytláčanie dieťaťa (v mnohých krajinách zakázané), nešetrné nastrihávanie a urýchľovanie pôrodu oxitocínom. Vzdelaním som PhD., takže v odpovedi nemusíte urážať moju inteligenciu, ale uvítala by som nejaký odkaz na štatistiky, ktoré uvádzajú slovenské pôrodníctvo ako jedno z najlepších v Európe. Ďakujem.

      • Aby som doplnila svoje zdroje informacii, pre pana primara z Antolskej aj ostane zeny. Ja si hladam informacie z praxe, z dobrej praxe u nas a v zahranici. Hladam a pocuvam. A tieto informacie som mala aj pri porode, bohuzial, a boli vytrvalo ignorovane a popierane. Nuz necitam len popularne clanky, ale naopak, vzdy si hladam priame zdroje od studovanych lekarov a porodnych asistentiek. Bohuzial ine nazory najdeme len na pokrokovych pracoviskach, ako je napr. Trencin, kde sa pouzivaju postupy v sulade s najnovsimi postupmi v zahranici / napr. podporuju porod koncom panvovym, co na Antolskej rozhodne nie. Mam potvrdene, od lekara z Trencina, ze pri predcasnom porode sa nastrih hradze v Trencine nerobil, alebo aspon to celkom urcite nerobil dotycny lekar, pretoze ako sam povedal, najprv to robil tak, ako sa naucil v skole a potom sa dalej vzdelaval a zistil, ze nastrih ako nutnost pri predcasnom porode uz davno inde ako na Slovensku neplati. Tento pan doktor, ktory hladel aj na zdravie zien, to vsak musel robit so suhlasom primara Kascaka, lebo ako vieme, na kazdom pracovisku sa vsetci riadia veducim pracovnikom. Z toho vyplyva, ze to co plati na Antolskej, neplati v Trencine a musim z toho usudzovat, ze na Slovensku su aj pokrokovejsie pracoviska ako Antolska a aj lekari, ktori su vo vzdelani niekde inde. Nejde o ziadne pejorativne vyjadrenia, su to jednoduche fakty. Staci pzoiret, co je mozne v Trencine a nemozne na Antolskej.
        Rovnako to mam povrdene od porodnej asistentky posobiacej v Nemecku, ze ani tam sa nerobi nastrih hradze pri predcasnom porode rutinne, ale jedine vtedy, ked je dieta v tiesni. Takisto to mam potvrdene aj od porodnej asistentky z Rakuska, ktora mi ukazala najnovsie anglicke ucebnice porodnictva a tam sa nastrih hradze pri predcasnom porode neuvadza. Sama povedala, ze sa to sice ako rutinnu povinnost ucila pred 30 rokmi, ale dnes je to niekde inde.
        A este raz znova to mam potvrdene od nasho pediatra, ktory posobil v zahranici, za oceanom, na klinike urcenej vylucne pre predcasne porody, a ani tam sa nerobia natrihy preventivne, ale jedene v pripade, ze je dieta v tiesni. Takze asi tolko, k mojej udanej nerozhladenosti a nedostatku informacii, jednoducho v zahranici sa vyhodnocuje aj dopad na zdravie zien a preto sa od nastrihov ustupilo, nielen pri donosenom, ale aj predcasnom porode. Tam sa hodnoti realita, vyvodzuju sa dosledky a menia sa postupy, ktore sa neosvedcili.
        Mimochodom aj v porodnickej prirucke z CSSR z 80. rokov je Kristellova expresia kontraindikovana pri predcasnom porode / hoci nastrih je tam uvadzany ako nutny. Takze na Antolskej neberu do uvahy ani odporucanie prirucky, ktorou sa v inych veciach riadia, prirucky starej takmer 30 rokov. Neznie to ani velmi logicky / nasilne tlacenie hlavy dietata cez porodne cesty je v poriadku, ale hradza je strasny problem. doteraz ma hrozu z toho, co sa dietatu pri tom nasilnom tlaceni mohlo stat. A to nehovorim o polohe, v ktorej su porodne cesty o 30% uzsie, ale to sa tu na Slvoensku nebude menit….
        Mimochodom moja kamaratka rodila predcasne na Antolskej este po mne a tu rozstrihli so slovami, ze by sa roztrhla az po zadok ??? Co z toho usudzovat?, jedine to, ze dovod sa vzdy najde….

      • Dobrý deň či večer pán doktor.
        Medicína má aj isté právne, ľudské a humanitárne rozmery. Vzdelaný lekár ich ovláda, rešpektuje a aj chápe, že ich dodržiavaním zľahčuje prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a zachraňuje tým životy. Preto všade vo svete vedia, že pacient má vždy rozhodujúce a hlavné slovo a každý lekár ( vzdelaný lekár vie) že slovo NIE, znamená NIE! Viete to aj Vy ak niekoho obviňujete z nevzdelanosti?
        Aha.
        Tak ste teda vzdelaný. A prezraďte v ktorom roku ste odviedol svoj prvý pôrod v prítomnosti manžela? Vzdelaný lekár vtedy, keď dosiahol úroveň samostatného pôrodníka. Ale tak to nebolo, tak asi ste moc vzdelaný nebol, lebo nepredpokladám že to bolo skoršie ako v r. 1995 a aj to som Vás asi precenil.
        A nebolo to tak že Vás dovzdelali odvážnejšie manželské páry, verejnosť a médiá? Prečo bolo Vaše vzdelanie za znalosťami verejnosti a doteraz stále je? Mimochodom, šarlatánov z Martina dovzdelala moja 19 ročná manželka v r. 1988.. povolaním krajčírka. Tak to bola riadna hanba a doteraz zostala:)) Tam boli .. a stále sú unikátni vzdelanci:)
        .
        Ale skúsim inak.
        Pani Sabina bola asi Vaša pacientka však. Nemyslíte si, že je veľmi neprofesionálne z lekárskeho a grobianske z mužského hľadiska ju urážať z hľadiska Vášho postavenia?
        Ak nebola s Vami spokojná, dali ste jej šancu povedať Vám v pokoji čo ste jej urobili? A ak áno, mali ste silu poučiť sa a veci zmeniť? A zmenili ste? Či ste tvrdošijne odmietali…
        Ak áno iba malá otázka. Ešte stále vnucujete pod nátlakom univerzálne zmluvy na Vašom oddelení a to pod nátlakom ? Ale to vzdelaní lekári nerobia.. ste teda vzdelaný Vy a aj Vaši podriadení?
        .
        Pán Petrenko ak chcete zabrániť pejoratívnemu hodnoteniu slovenského pôrodníctva, musíte vytvoriť také podmienky pre rodičky aby pejoratívne hodnotenie nevznikalo. Totiž v demokratickej spoločnosti nemáte šancu presadzovať svoj názory proti skutočnej realite. Ako bývalý súdruh k tomu máte sklony, ale skúste už pochopiť realitu a aj fakt, že si každý môže o Vás myslieť čo chce. Dokonca si dovolím tvrdiť, že by Vás okamžite mali zbaviť funkcie aj diplomu, lebo hrubým a systematickým spôsobom porušujete právny systém a ľudské práva pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
        .
        Nuž, ale zdravotná starostlivosť nie sú iba štatistlky, aj keď tie slovenské sú jednoducho hrozné. Skúste porovnať štatistiky nástrihov vo Vašej pôrodnici napríklad s nejakou švajčiarskou, či dánskou pôrodnicou. To bude asi rozdiel. Povedzte aký.
        Alebo skúste ( to v štatistikách nie je a asi tomu ani nebudete vedieť porozumieť) či by si v týchto krajinách dovolil pôrodník vstúpiť do slobodného rozhodnutia rodičky napríklad vtedy, ak chce mať manžela pri pôrode za každých okolností. Viete že ani slovenský právny systém Vám nedovoľuje odmietať takéto rozhodnutie pacientky?
        Ste teda odborník?
        .
        Na záver :
        Hodnotiť Vašu odbornosť, ale aj empatiu, právne vedomie, vnímavosť a vôbec pochopenie môže hodnotiť každá pacientka čo sa s Vami stretla a je na to svojou ženskosťou prirodzene kompetentná. Ak vzniesla kritiku, skúste si položiť otázku, kde ste zlyhali a veci naprávať.
        .
        Ak sa Vám môj komentár nepáčil, reagujte, ak máte trochu odvahy a sily:)
        Daniel Jankech

  • Elasticita hradze nie je vrodena.Rodila som 2x.Pri prvom porode s nastrihom a strasnym potrhanim sa,preto lebo som trpela mykozami a boli liecene cipkami,ktore sami osebe poskodzuju elasticitu posvy.Hoci dieta malo len 3kg.
    Pred druhym porodom som poctivo cvicila s epi-nom a porodila som 3650g dieta len s tromi povrchovymi stehmi.Nepocikavam sa a nemam z toho cvicenia ziadne neziaduce ucinky.

  • Kedze toto bol rozhovor s porodnou asistentkou z Australie, tak by som doplnila, ze nas pediater posobil v Australii na klinike pre rpedcasne porody, takze je mozne usudit, ze kde je autralske porodnictvo a asistencia, aj pediatria. Kedze ako dovod na Antolskej bolo aj to, ze “si to zelaju pediatri”. Je vhodne si povsimnut, ze ani pani Hannah Dahlen, odobornicka na nastrihy, neuvadza predcasny porod ako dovod. Takze myslim, ze informacie, fakty a argumenty su jasne.

Napíšte komentár