Druhá doba pôrodná Otvorené listy

Otvorený list o bolesti po nástrihu adresovaný Dr. Cupaníkovi

Napísal/a Ženské kruhy

Tento otvorený list vznikol ako reakcia na slová doktora Cupaníka v relácii STV 2 Medicína. Podpisy sme zbierali od 3.4.2011 do 15.4.2012. List sme zaslali 16.4.2012 MUDr. Cupaníkovi poštou spolu s publikáciou, ktorú vydala Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek – G. Steffen: Je rutinný, profylaktický nástrih hrádze opodstatnený? Prišlo nám množstvo reakcií, kde popisujete svoje skúsenosti s nástrihom alebo naopak s pôrodom bez nástrihu. Tieto reakcie sme spracovali do článku.

Vážený pán doktor,

v relácii Medicína, ktorá bola odvysielaná dňa 26.3.2012, ste ohľadom bolestí po nástrihu povedali: “…Tie bolesti v priebehu pár mesiacov ustúpia. A nepoznám žiadnu rodičku, alebo ženu, ktorá by si sťažovala, že pred piatimi rokmi bola šitá a v dôsledku toho má nejakú poruchu. Pokiaľ samozrejme… tam nebol iný dôvod….” Táto téma je pre nás veľmi intímna a nie je pre nás jednoduché o nej hovoriť. Zdá sa, že to takto cíti väčšina žien, keďže ani Vy ako gynekológ ste sa s takouto ženou nestretli. Preto sme sa rozhodli, ze je načase túto tému odtabuizovať a týmto listom sa Vám verejne zdôverujeme, že hoci od nástrihu ubehli roky a iný dôvod ako nástrih tam nebol, neustále nám jazva po nástrihu spôsobuje problémy (nielen) v intímnom živote.

Dovoľujeme si Vám taktiež zaslať knižku, ktorú vydala SKSAPA “Je rutinný, profylaktický nástrih hrádze opodstatnený?”. Veľmi by nás zaujímal Váš názor na túto publikáciu.

S pozdravom,

Ing. Zuzana Krišková, PhD. (2009, Bratislava)1

Mgr. Miroslava Kotríková Rašmanová (2009, ČR)

Magdaléna Dudová (2003, Bojnice; 2007 Dolný Kubín)

MUDr. Alexandra Krištofová (2010, Levice)

Lucia z Košíc (2007, Košice)

Ing. Miriam Čepková Jurková (2006, Skalica)

Mgr. Erika Vaľková (2006, 2009 Košice)

Zuzana Šutková, (2005, Nové Zámky)

Jana Jelenčiaková (1983, 1988 Bratislava)

Ing. Ivana Antalová (2000, ČR Zlín)

Ivana Kováčová (2009, Bratislava)

Mgr. Zuzana Lobotková ( 2009, 2011, Bratislava)

Dagmar Bláhová, (2009, Ústí nad Orlicí ČR)

Michaela Hvastová (2011, Poprad)

Silvia Mamoňová Lorencovičová (2010, Banská Štiavnica)

Silvia Veselá (2009, Bratislava)

Mgr. Martina Purdeková (2008, Zvolen)

Tatiana z Bratislavy (1996, 1999 Bratislava)

Katarína Zjavková (2010, Dunajská streda)

Mgr. Ivana Kučerová, (2006, Pisa – Taliansko)

Magdaléna Šipková (2011, Bratislava)

Eva Obušeková (2007, Bratislava)

Andrea Mrvová (1999, Bratislava)

Ivana Župan (2011, Bratislava)

Lucia Poláková (2009, Trnava)

Mgr. Lenka Peterková (2007)

Lucia Stankovičová (2008, Trnava)

Monika Polakovičová (2005, 2010, Trenčín)

Dagmar Hedgerová, (1992, Trnava)

Lucia Sicko (2008, 2011 Bratislava)

Eva zo Sásy (1982, 1986 Krupina)

Mgr. Magdaléna Mináriková (2011, Košice)

Radka Nováková (2008, Trenčín)

Ľubka Šimková (2005, Bratislava)

Katarína Haladová(2008, 2011 Trnava)

Katarína Tóthová (1992, 1996, 2001 Partizánske)

Ing. Dagmar Fuková (2007, Trenčín)

Michaela Chlebanová (1998 , 2001a 2004, Trenčín)

Monika (2010, Ivančice ČR)

MUDr. Veronika Žilinčárová (1997, Bratislava)

Mgr. Lucie Zezulová (2008 Vyškov ČR,2010 Prostějov ČR)

Jana (2000, Košice)

Mgr.Jana Ženišová (2007,Bratislava; 2011 Banská Štiavnica)

Mgr. Veronika Mihaliková (2010, Krompachy)

Zuzana (2006 Banská Štiavnica,2010 Nitra)

Anna Romaňáková (2006, 2009 Trstená)

Silvia Panenková (1998, 2002, Trenčín)

Katarína Božová (1990, Košice)

Viera (1978, Poprad)

Markéta (2005, Ústí nad Labem)

Stehlíková S. (2009, Nitra)

Dagmar Králičeková (1980, Žilina)

Ivana z Banskej Bystrice (2005, Banská Štiavnica)

Kristína Szekelyová (2011,Vilafranca del Penedes, Španielsko)

Andrea (2009, Trenčín)

Tatiana (1997, Žilina)

Zuzana Beňová (2004, Trenčín)

Marta z Bratislavy (1989, Levice)

Ľubica (2010, Bratislava)

Mgr. Dana Ričiová PhD. (2000 Zvolen, 2011 Nitra)

Zuzana Petríková (1999, Nitra)

Gabriela (1967, Topoľčany)

Oľga z Bratislavy (1974, 1976 Bratislava)

Erika (1969, Košice)

Ing. Stanislava Mikušincová, (1998,2000 , Ilava)

Magdaléna (1993, 2007 Bratislava)

Denisa (2005, Košice)

Lucia (2009, Trenčín)

Irena (1985, Galanta)

Dagmar (1992, Trnava)

Denisa Šaľa (1996 Rožňava, 1999 Šaľa)

Vlasta Petrovičová (1983, Žilina)

Mária z Humenného (2010, Humenné)

Katarína (2002, 2003, 2010 Bratislava)

Michaela (2002 Banská Bystrica, 2008 Zvolen)

Martina (2008, Dolný Kubín)

Gitka (1989, Ilava)

Alena (1991, Košice)

Alexandra Trošoková (1996, 1999 Poprad)

Mgr. Gabriela (2006, 2008 Ružomberok)

Zuzana (2008, Ružomberok)

Zdena (1991, Bratislava)

Marcela (2000, Trenčín, 2007 Bratislava)

Lucia Lysáková (2005,2007 Košice)

Mária K (1989,1990, Košice)

Ľudmila (1966, 1969 Bratislava)

Ing. Silvia Kebísková ((1994,1996,1998 Trenčín)

Radka (2008, Trenčín)

Miroslava V. (Nitra 1996, Galanta 2007)

Maja z Bratislavy (2011, Dunajská Streda)

Katarína Bilková (2008, Myjava)

Radka Pavlová (2001, Mělník)

Kateřina Jurášová (2010, Přerov)

Emilia (1987, Bratislava)

P.K.A. (2003 Chomutov, ČR)

Jitka P. (1980, 1983 Brno)

Žena z Olomouce (2005, Olomouc, ČR)

Markéta (2007, Havlíčkův Brod ČR)

Eva z Bratislavy (2001, 2003 Bratislava)

Zuzana (2011, Bratislava)

Mgr. Jana Čižmárová (2006, Košice)

Stehlíková S. (2009, Nitra)

Jana Belanová (2011, Bratislava)

 


1 Rok a miesto pôrodu s nástrihom.

O autorke

Ženské kruhy

Ženské kruhy vykonávajú osvetovú činnosť zameranú na ľudské práva žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Spolupodieľali sa na viacerých výskumoch a advokačných aktivitách v tejto oblasti.

23 komentárov

  • Dobrý den, jmenuji se Milena Dvořáková, jsem porodní asistentka.Nástřih hráze, který jsem absolvovala pře 31 lety ze současného pohledu považuji za zcela zbytečný.Byla jsem a jsem stále sportovně založená. Nástřih mě velmi bolel a trvalo mi až dva roky než jsem si připadala zase jako předtím. Ze své vlastní praxe vím,že nástřih hráze potřebuje pouze malé procento žen.Nástřih, který není potřebný považuji za poškození ženského těla na všech úrovních!

  • Dobrý deň,

    Môj prvý nástrih v roku 2006 bol rozsiahly, ale našťastie, hojila som sa rýchlo. Na moment, keď lekár zastrihol, nikdy nezabudnem. Za najsmutnejšiu časť svojho pôrodu dodnes považujem fázu, keď som namiesto objímania svojho čerstvo narodeného bábätka, v zúfalstve zatínala pery a nechty do manželovej ruky pri zašívaní nástrihu. Sex som pociťovala ako bolestivý ešte 6 mesiacov po pôrode. Pri druhom pôrode som sa preto snažila nástrihu vyhnúť. Žiadala som pôrod v inej ako litotomickej polohe, ktorá predstavuje najvyššie riziko poranenia hrádze, a odmietala som rutinnú epiziotómiu. Lekár však nariadil polohu v polosede. Keď som ju na jeho naliehanie zaujala, bolo pre mňa mimoriadne ťažké bábätko vytlačiť, hoci dovtedy pôrod prebiehal rýchlo a hladko. Lekár po 10 minutách bezvýsledného tlačenia navrhol malú epiziotómiu, nakoľko vyjadril obavy o predošlú jazvu a podozrenie, že miesto po predošlej epiziotómii je príliš tuhé. Už som viac nedokázala vydržať v tejto situácii, s niekoľkými cudzími ľuďmi pozerajúcimi do môjho rozkroku. “Tak to spravte”. Akonáhle lekár strihol, celé bábätko vykĺzlo naraz na svet. Preto veľmi oceňujem túto aktivitu avšak chcem aj dodať, že najlepšou ochranou hrádze pri pôrode je poloha, ktorú žena intuitívne zaujme, pretože cíti, že bude pre bábätko aj pre ňu najjednoduchšia a najbezpečnejšia, a nie tá, ktorú jej nariadi lekár. Svoju druhú jazvu v intímnych partiách vnímam ako zmrzačenie, ktoré by nebolo potrebné, keby lekári chápali a dokázali rešpektovať základné potreby rodiacej ženy.

  • Pozdravujem! Mne “to” urobili pred 8 mesiacmi. Naozaj “ďakujem”! Na krásnu výšivku je radosť sa pozerať. Prvý popôrodný sex bol horší ako prvý sex vôbec. Doteraz mám s tým problém, aj keď sa snažím s tým bojovať. Kegelove cviky cvičím 11 rokov, ale teraz sa mi zdá, že sú úplne zbytočné,keďže svalstvo mám oslabené. Výšivka je zhrubnutá a je to nepríjemné. Sedela som až 3 týždne po pôrode, keďže mi to opuchlo a tak ma poslali domov s 3 decami peroxidu 6% na oplachovanie 🙂 Prvá fáza pôrodu bola fajn, mám dobrý prah bolesti, a preto som sa pýtala, či je nutná “urýchľovacia”infúzia-doktor povedal, či tu chcem byť do večera…..v druhej fáze zistili, že mám úzku panvu, začala som sa trhať a tak “si strihli”. Dcérka sa narodila 14.20 a šili ma do 15.00 aj s mini pôrodom placenty,ten bol malina 🙂 Áno, mala som psychický problém s nástrihom a taktiež mám ešte fyzický problém….nemala som odvahu pozrieť sa “tam dole”, teraz už mám a vždy ,keď to vidím, pochytí ma frustrácia, zlosť a hnev. Nikto sa so mnou o nebavil o priebehu pôrodu, nikto sa ma nepýtal, či to chcem a čo vlastne chcem.

  • Vdaka za svedectvo. Vobec som o tejto moznosti nevedela. Keby sa to stalo mne, tiez by som to chcela takto riesit! Eva

  • Velmi dakujem za zdielanie. Stale myslim na to, ako nase prve dieta skoncilo po kyretazi niekde vo vedre… Obdivuj vasu odvahu ist a hladat aj ine moznosti. Neda mi ine, len zdielat. Nech ste pozehnana dalsim zivotom!

  • Dobrý den, milý pane doktore…to že jste o problémech po nástřihu neslyšel je opravdu nevylučuje.
    Já to mám alespoň takto , od porodu a nástřihu více než rok, stále “to” bolí,citím zhrublou jizvu a sex proběhl dvakrát a bolest u toho byla opravdu zážitek (do té doby byl sex v pořádku a bavil mě…teď při pomyšlení na to natahování jizvy a pociťování bolesti…”děkuji”mnohokrát).

    Jako bonus mi gynekolog při zašívání povytáhl kůži uvnitř,prý abych nebyla poporodu vytahaná….a to bez ptaní.

    Jelikož je vnitřní zadní strana pochvy vytažená neustále mi rupou praskliny u konečníku jak se to stahujestále více nahoru a samozřejmě je to bolestivé….

    Další důvod,proč jste o tom nikdy neslyšel ? Už třetí den po porodu Vám každý mudr tvrdí, že už “to” nemůže bolet, že si to vymýšlíte atp. Proč po takových slovech stále někoho přesvědčovat ??? My víme co se v našem těle děje a co cítíme, ne Vy.
    POciťuji to jako násilný akt a opravdu nemám důvěru v nikoho dalšího kdo byse mi “tam” chtěl hrabat.

    Nechtěla jsem nástřih, chtěla jsem být v jiné poloze než na zádech, ničeho z toho se mi nedostalo. Takovou “péči” bych povinně dopřála každému zdrvotníkovi…možná by se pak tolik nehrnuli do stříhání a respektovali volbu ženy a porodní polohy.

  • dobry den ,od prveho porodu uplynulo 18r ,porod bol v pohode keby nebolo nastrihu,pan,doktor ma sice upozornil že ide urobiť nastrih ja som vtedy myslela že to tak musí byť,dieťa bolo male moja panva je široka,na zašivanie neviem zabudnuť dodnes prosila som aby mi dal injekciu, koli tomu zašivaniu som viac deti nechcela ,rodiť nie je ťažke ale zašivanie mi bolo nočnou morou dodnes,po 15r som ostala nepalnovane tehotna a hadajte čoho som sa bala tak že som chcela isť na potrat?šitia,,pri druhom porode lekar skonštatoval že bez epiziotomie to nepojde ,šiel si lahnuť a ja som sa zdoverila por ,sestre,odrodila som pri nej bez strihania bez natrhnutia ,takže moj nazor je strihate velakrat len pre svoje pohodlie aby sa skor porod ukončil ,nehladiac na to čo to sposobí žene,možno niekedyx je nastriih potrebny ale mal by sa minimalizovať a ked už tak zašivať s riadnym umrtvenim miesta,ne tak že žena ma zničeny porod koli tomu ,rodine raz dva razy za život a vaš neškodny nastrih nam často pokazi život a dojem s celkoveho porodu ,dodnes neviem na to zabudnuť bola to najhoršia bolesť v mojom živote ,,,jana

  • Pekny vecer prajem. Zvlastne je, ze vsetky komentare pisali zienky vzdy v stredu, aj ja pridam ten moj…. som v 8tt, v piatok som mala slabsie krvacanie a spinila som 1den, ked som to zistila, bezala som ihned na kontrolu, kde lekar zistil, ze babatku bije srdiecko… ale po vikende resp. dnes na dalsej kontrole diagnostikovali na sone, ze malickemu uz nebije srdiecko a taktiez ma poslali na kyretaz… vraj by som nebola spokojna so spontannym potratom…ked som sa pytala, ci si s tym moje telo samo neporadi. Samozrejme som preplakala skoro cely den, citala som si rozne pribehy a moznosti, az som nasla tento odkaz. Musim podakovat, lebo az teraz si uvedomujem, ake podobne pocity som mala, navyse tiez kojim synceka (10mes) a ten ma uz 3 dni hnacku, myslela som si, ze to budu zubky, kazdy vecer som sa stazovala na to, ze je mi neskutocna zima, pricom vonku bolo dusno a v noci sa mi prestalo chciet behat stale na toaletu a nemala som pocit hladu, ako predtym. Bola som vsak nadmieru ustata a nervozna, az to vyvrcholilo do partnerskej hadky, co ma velmi mrzi, lebo teraz nemam pri sebe psychicku oporu mojho muza. Tak rada by som skusila pockat na spontanny potrat, ale bojim sa, ze sama na to nebudem stacit. Velmi pekne dakujem za vyssie opisany zazitok, myslim, ze to pomoze vela zenam v rozhodovani sa.

  • Dobrý den,
    jsem rok a půl po porodu a jizva po nástřihu je stále citlivá- první den menstruace mne nepříjemně bolí. Mám obavu, že bude bolestivá při dalším těhotenství při rostoucím tlaku na pánevní dno- a také při porodu.
    Lékař se mne neptal, zda mi nevadí nástřih. Měla jsem následně jizvu až ke konečníku, šití bylo hodně dlouhé. Jsem přesvědčená, že nástřih nebyl nutný- stačil by jiný způsob vedení porodu..
    Druhý den po porodu jsem měla takové bolesti, že jsem se nemohla ani hnout. Neměla jsem proto své dítě u sebe a propásla jsem tak nejdůležitější dobu pro sžití se s dítětem. Toho lituji nejvíce- následující měsíce a celý náš vztah mohl být od začátku úplně o něčem jiném!
    Když jsem si stěžovala na bolest mladému lékaři, zavolal svého staršího kolegu- který se ve mně akorát velice necitelně poštrachal- s výrazem, co si vymýšlím. Napsal mi analgetika- 1 tabletu jsem si nakonec vzala, ale nejvíce mi pomohl led. Kdyby mi ho poskytli na tak velké zranění okamžitě, mohlo to být o něčem jiném. Ale led jim zdravotní pojišťovny asi nezaplatí..

  • Nemozem este pisat, zatial je to velmi cerstve a velmi to boli… Aj ja som mala podobne pocity a som vdacna, ze to niekto otvorene napisal. Aspon viem, ze nie som sama. Nase babo zomrelo v 12. tyzdni, pred par dnami som podstupila kyretaz. Boli to, velmi to boli… len cakam a cakam, kedy to prestane.

  • To je zvlastne, tie pocity som mala aj ja, prestalo mi vecer byvat zle – resp. nezhorsovalo sa to ako pri prvom tehotenstve (tu som tusila, ze to je zvlastne), bola som strasne smadna a bola mi stale zima – toto mi nenapadlo spajat so smrtou babatka. Naopak, unava bola velka, tak ma to trosku “tesilo”, ze je to OK, hoci som mala taky zvlastny pocit, aky som pri prvom tehotenstve nemala – taka zvlastna predtucha.
    Ja som zacala trosicku spinit po malej potrebe v piatok, potom to prestalo. V sobotu rano opat po potrebe (iba na papieri ostal zafarbeny hlien dohneda – trosku), dalsikrat nie. V nemocnici doktor zistil, ze babatku nebije srdiecko a nevidi uzavrety obeh. Bola som asi v 7tt+6 – ale moznost bola aj o 2 tyzdne menej – cim este dal 2 dni sancu na objavenie cinnosti srdiecka. Nadej vsak bola minimalna. Ak by sa do pondelka nic nezmenilo, tiez mi doporucil cistenie. Odisla som domov, ale nad ranom sa spinenie trosku zintenzivnilo, tak sme v nedelu doobedu sli aj s taskou (pre istotu) do nemocnice opat. Iny pan doktor ma tam uz nechal s tym, ze je to zatial len hroziaci potrat – cinnost srdiecka sa sice nezjavila, ale placenta aj zltkovy vak boli v poriadku (zo sobotneho vysetrenia vsak bolo povedane, ze placenta nie je v poriadku). Na izbe som mala cakat do rana. Avsak okolo pol desiatej v noci som pocitila mierne krce podobne kontrakciam, ale naozaj slabe, ako menstruacne bolesti. Isla som na WC – bolo mi treba cikat. Len co som si sadla, trosicku povolila svaly, zrazu len clup a vypadlo zo mna “nieco” asi tak 5 cm velke (len podla pocitu), zaroven za tym aj zrazena krv (ako pri menstruacii strednej). Nedalo sa identifikovat, co to bolo. Sla som opat na sono, pan doktor bol velmi mily, utesoval ma a zaroven mi povedal, ze tento jav nie je vobec neobvykly, ze az 50% tehotenstiev sa konci potratom. Netreba si nic vycitat, ani sa obvinovat. Naozaj mi to v tej chvili velmi pomohlo – pocut taketo slova od empatickeho lekara. Povedal, ze by bolo velmi dobre, keby sa telo vycistilo same, aby nebolo nutne v narkoze docistovat, ale ze niekedy je to potrebne. Na sone zistil, ze v maternici ostali zltkovy vak a placenta. Cize to, co odislo, bolo babatko. Pokusil sa tlakom na maternicu docielit, aby odisiel aj zbytok, ale nepodarilo sa to. Tak som dostala injekciu na vyvolanie kontrakcii. Asi do 2 hodin zacala ucinkovat, ale bolest to nebola velka, iba ako stredne silne menstruacne bolesti. Znovu mi bolo treba ist na malu potrebu (uz som tusila, ze asi sa ide nieco diat), a znovu sa vsetko zopakovalo. Kedze sa nepodarilo identifikovat, co to bolo, cakali sme dalej, ze uvidi sa rano. Toto sa opakovalo este raz, ked posledna odisla asi placenta (myslim si). Uz som to ani nikomu nehovorila. Cakala som do rana. Na sone sa potvrdilo, ze maternica je cista. Dostala som injekciu na zavinutie maternice a po case dalsiu kvoli mojej krvnej skupine. Mohla som odist domov. Pan doktor mi potvrdil, ze je len dobre, ze priroda to takto zariadila, ze nebolo treba dalsi zakrok, navyse v narkoze. Je to predsa len riziko. Navyse, boli sme v izbe s babulou, ktora prechadzala tym istym – tak sme si boli nielen oporou, ale sme si mohli aspon spolu povedat, ako to prebieha – bolo to rovnake. Jej babatko odislo o par hodin skor, takze som priblizne vedela, co konkretne ma caka.
    Este mi velmi pomohlo – mozno to znie paradoxne – ale vedla je hned JIS pre nedonosenych novorodencov. Pracuje mi tam kamaratka. Zo 3x som za nou pocas toho “pobytu” v nemocnici zasla, a ked som videla tie malicke batozky, ako bojuju o svoj zivot, ako aj ten najmensi ukon je pre nich vykon nadludskych rozmerov, dalo mi to silu vediet, ze to zvladneme.
    Rano prisiel po mna manzel s dcerkou (mimochodom, boli v noci prvykrat sami – bez mamy). Je to cerstve, este vcera rano som bola v nemocnici. Vecer som sa konecne vyplakala a rozlucila s babatkom, po cely cas som akosi neverila tomu, ze sa to naozaj stalo. Stale je to zvlastny pocit, obcas sa mi zda, ze to bolo cele len sen, alebo ze sa to stalo pred 100 rokmi. Neviem, co sa bude dalej diat, neviem, ako to budem vnimat neskor. Viem vsak, ze moje dietatko pride opat – ked bude mat zdrave telicko.

  • nechapem ,ked už nemienite upustiť od nastrihu prečo to aspon riadne neumrtvite?alebo ak to bolí šitie,nedate narkozu,ja osobne som rodila 2krat prve som nevedela do čoho idem porod sa da zvladnuť ale to šitie nie,bolo to niečo hrozne 10krat horšie ako porod,pri druhom som sa nebala ničoho len šitia ,odmietla som nastrih a aj ked chcel strihnuť nakoniec nestrihol porodila som bez poranenia a šitia ,ked si žena vytrpí pôrod prečo ešte musí trpieť ovela viac čo sme vam my ženy urobili ?roky prešli odvtedy no mam s toho traumu dodnes,o tom že mi nastrih sposobil prolaps maternice a čaka ma hysterektomia už ani nevravím ,nikdy viac by som nedovolila nastrih nikdy

  • Dobry vecer prajem, tiez zhromazdujem informacie o moznostiach potratov pretoze tym momentalne tiez prechadzam. vas clanok ma zaujal nakolko dost vycerpavajuco popisuje asi vsetko cim zena musi pri jeho priebehu prechadzat. popri celej tej hroze a smutku je naozaj strasne aj to ze clovek je nuteny odsunut to smutenie akosi bokom a riesit moznosti….
    moja skusenost so zdravotnictvom je asi dost odlisna nakolko zijem v anglicku. vyzera to tak ze na slovensku je chirurgicky zakrok asi prva moznost ktoru zene ponuknu, tu je skor standardom vyckavaci pristup, hoci spomenuta mi bola aj moznost zakroku ci uzitie tabletky. celkovo anglicke zdravotnictvo pristupuje k tehotnym zenam uplne inak ako slovenske. prve tri mesiace tu ziadne vysetrenia ani nerobia, ja som si vypytala predcasny scan v 11. tyzdni kedze som mala obavy kvoli slabemu krvacaniu ale hlavne kvoli tomu ze som prestala pocitovat vsetky tehotenske priznaky. bolo to nase prve babatko, takze som v podstate nevedela co cakat a myslela som ze mozno len stresujem a ze v skutocnosti si len moje telo uz zvyklo na tehotenstvo a preto sa mi zda ze uz nic neobvykle nepocitujem. kazdopadne som nakoniec na to prve sono v 11. tyzdni sla a tam mi povedali ze nemozu najst babo, len plodove vajce, co bud znamena ze som si zle spocitala v ktorom tyzdni vlastne som alebo ze to tehotenstvo prestalo napredovat uz niekolko tyzdnov dozadu. do karty mi napisali ze nalez tehotenstva zodpoveda nanajvys siestemu tyzdnu a objednali ma na dalsi scan o dva tyzdne. bolo to uplne hrozne, kedze ja som si bola uplne ista ze datumy mam spravne. na pokraji nervoveho zrutenia som sa snazila pozbierat vsetky sily a zadrzat prival slz ale ked na mna ten idiot doktor vyskocil a vynadal mi za to ze cela nasa polska komunita (rasista-automaticky dosiel k zaveru ze som polka) stresuje okolo skorych tehotenstiev, vyzadujeme skore scany pred koncom tretieho mesiaca a ze to nie je normalne, ze som si urcite zle spocitala tyzdne, to som uz nezvladla a psychicky som sa tam zlozila. dalsie vysetrenie ma cakalo o dva tyzdne ale uz tyzden potom ssom v praci dostala silne krvacanie a uplne som spanikarila, nevedela som co cakat. moj muz mi zavolal sanitku- obaja pracujeme v tom istom hoteli, takze chvalabohu bol pri mne. v nemocnici mi povedali ze telo sa pravdepodobne snazi prirodzene potratit zvysky tehotenstva. inak ked toto cele pisem ja ani vlastne neviem ako do toho zahrnut to moje babo. kde sa vlastne stratilo. citala som si clanky o neembryonalnych tehotenstvach ale ovela mudrejsia nie som. ved predsa ked clovek otehotnie tak vznika nova ludska bytost od prvej chvile- bunky sa mnozia a zarodocek sa vyvija. ale co sa stalo s tym mojim? ako je mozne byt v dvanastom tyzdni, pricom plodove vajce mi stale rastie, nalez na scane zodpoveda 6-7 tyzdnom ale ziadne embryo nevidno. vyzera to tak ze asi uz davnejsie odumrelo a jeho tkanivo sa pravdepodobne roztiahlo do plodovych obalov, ale to je len laicka sumarizacia nejakych pseudoodbornych info co som nasla na webe. kazdopadne z nemocnice ma poslali domov s tym ze mam prist na druhy den na sono. v ten isty vecer sa krvacanie este zhorsilo a zaca;li padat zo mna kusy tkaniva. bolo to uplne hrozne. bola som presvedcena ze to su zostatky z toho co malo byt mojim babatkom. pripadala som si ako silaenec ked som to zabalila do papiera a srdcervuco hladala daku krabicku v ktorej by som to mohla pochovat. bol to strasny pocit ale este horsia bola predstava splachnut to niekde do zachoda, ved to bolo dieta ktore sa vo mne vyvijalo, s ktorym som sa rozpravala, ktore som lubila od prvej chvile….ale predstava ze to zakopem niekde na zahrade nebola tiez velmi upokojujuca. pripadala som si akoby som sa zblaznila a navyse onedlho sa chceme vratit naspat na slovensko a predstava ze tu necham svoje potratene babo zakopane niekde daleko v anglickej zemi mi vela kludu tiez nepriniesla.na druhy den mi na sone povedali ze vsetky moje casti tehotenstva su stale vo vnutri, co vo mne vyvolalo ako prve pocit ulavy. momentalne som par dni na marodke, kedze som zvolila nadalej pokracovat vo vyckavacom rezime, desim sa ak zase zacne zo mna daco padat. co s tym…moja ulava spocivala v tom ze som nic s tym nemusela robit, povedali mi ze to zo mna asi len sliznica a vystelka z maternice padala…kazdopadne tak ako sa toho desim tak na druhej strane nekonecne dufam ze to vyjde konecne samo aby som nemusela ist na zakrok, bo si tiez nemyslim ze je to nieco telu prirodzene a tiez aj myslim ze po psychickej stranke spontanny nechirurgicky potrat je niecim s cim sa dusa skor vyrovna. dnesny den som ale zacala mat strach, lebo sa citim privelmi vyslabnuta a mam neustale zavrate. najblizsie sono mam v stredu a mam uplnu hrozu z toho co mi tam povedia. predpokladam ze vyckavat nemozem donekonecna, ale vsetko ostatne sa mi z celej duse hnusi…dakujem vam tiez vsetkym za svedectva, citat pribehy ludi co prezivaju to iste alebo nieco velmi podobne dava cloveku pocit ze v tom nie je sam. tak vdaka a prajem vsetkym len to naj pri buducich tehotestvach. 😀

  • V Trencine na gynekologicko porodnickej klinike je vyckavaci postup ponukany ako alternativa ku kyretazi, maju moznost sa rozhodnut a precitat si podrobne informacie, funguje to tam asi uz 5 rokov, na odbornom fore rezentovali aj oficialne vysledky pri porovnani uspesnosti medzi kyretazou a vyckavanim

  • Som veľmi potešená, že v Trenčíne majú k taký “osvietený” prístup!
    Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť aký blahodarný a liečivý môže byť vyčkávací prístup. Bola som v podobnej situácií, keď sa naše tehotenstvo skončilo v 8 tt samovoľným potratom. Keďže som mala veľké bolesti a nebola som si istá či naozaj ide o potrat -išla som na pohotovosť, kde lekár potrat potvrdil a samovoľne sa vylúčilo plodové vajce. Alternatíva vyčkávacieho prístupu mi nebola ponúknutá – lekár v službe – v Ružinovskej nemocnici v Bratislave mi bez vysvetlenia a môjho súhlasu, začal vypisovať papiere na príjem do nemocnice na kyretáž. Odmietla som. Po prekonanom potrate som netúžila byť nikde inde ako doma s mojím priateľom…a v kľude si potrat presmútiť. Na to ma lekár začal strašiť, že môžem na následky zápalu zomrieť prípadne nikdy nebudem mať deti, môžem dostať sepsu, vykrvácať… Neviem kde sa vo mne zobrala sila – ale povedala som mu, že rozumiem a odchádzam domov. Na ďalší deň som navštívila moju obvodnú gynekologičku, ktorá mi potvrdila, že musím ísť na kyretáž. Po vyjadrení môjho názoru na mňa začala kričať, že nie sme v stredoveku, že celková narkóza je normálna vec a že zákrok trvá len pár minút. Úplne zdrtená som odišla na konzultáciu s operatérom, ktorý mal zákrok vykonať… Našťastie som na tretí pokus narazila na múdreho lekára, ktorý mi po vyšetrení ultrazvukom dal za pravdu, povedal mi, že si mám sledovať bolesti, krvácanie a teplotu a v prípade že sa mi pohorší mám hneď prísť. Inak sa všetko pekne vyčistí a netreba nič spraviť.
    Celá šťastná som mala konečne silu a priestor smútiť a plakať…. Pila som bylinkové čaje (alchemilku, rebríček a pastiersku kapsičku), brala prírodné antibiotiká z kapucínky -proti prípadnému zápalu a tkanivové minerálne soli( schusslerove soli) – ferrum phosphoricum – proti zápalu a siliceu na podporu vylúčenia zvyškov mŕtveho tkaniva. Maternica sa do dvoch týždňov sama prečistila a po piatich mesiacov od potratu som opäť otehotnela – zatiaľ bez komplikácii: )
    Prajem si, aby bola všetkým ženám poskytnutá možnosť voľby a aby boli bez zastrašovania oboznámené s obidvomi možnosťami. Ďakujem všetkým, ktorí pomáhajú šíriť tieto informácie!

  • Dobrý deň, som rada, že ste napísali tak podrobne o vašej situácii, môže to pomôcť mnohým ženám. Aj ja som si prežila tri potraty. Prvý bol ukončený kyretážou a potom som sa z toho spamätávala celý rok. Ďalšie dva potraty už boli doma, v kľude s partnerom, dokonca prvý z týchto dvoch bol schválený lekárom gynekológom, len mi odporučil aby som bola v prípade nečakanej situácie v spojení s mojím gynekológom alebo aby som išla do nemocnice.
    To mi dodalo odvahu a v pokojnej atmosfére som ,,porodila,, naše mŕtve dieťatko a tak to bolo aj po druhý krát.
    Veľa síl všetkým maminám v podobnej situácii. Paťa

  • Skoda ze som tvoj clanok nenasla skor, mozno by som si tiez radsej zvolila moznost pockat na spontanny potrat..uz ked som lezala v nemocnici par hodin pred kyretazou spustilo sa mi krvacanie…nemala som sil docitat tvoj clanocek dalej, aby mi neprislo luto ze som nepockala….Dakujem ze si zdielala svoju skusenost, moze pomoct zenam ktore sa ocitli v rovnakej situacii. Vela stastia a pohody prajem.

  • Dobry den, chcela by soms spytat, ktore caje teda napopmaha vyoudeniu plodu – momentalne som v tej iste situacii- diagnoza M.A: (missed abortion) plodik odumrel v 5 tyzdni, a zostal v maternici teraz uz skoro 3 tyzdne. V nemocnici mi hned navrhli kyretaz- nikdy som nebola pod narkozou a presne ako autorka clanku, sadla som za pocitac a do 3tej rana som hladala info hlavne v zahranicnych zdrojoch- a presne, moznosti su tri. Najviac som sa ja ai moj partner priklonili k vyckavaciemu pristupu – expectant management. Ibaže by som si chcela pomoct nejakou prirodnou medicinou popri cakani na potrat- krvacam zatial slabo, ani neviem, ci ej to OK alebo ci by to malo byt silnejsie, zacalo to len pred 3 dnami. Ak by ste nektora vedeli, ake bylinky setrne napomozu vypudzovaniu zvyskov z maternice, velmi by som vam bola vdacna.

  • Je to zrejme rôzne od prípadu k prípadu. Ja som mala umožnené počkať, bola som doma, a také krvácanie sa spustilo že sme v poslednej chvíle dobehli do nemocnice, odpadla som na zem hneď na príjme. Kým sa uvoľnila sála, kde boli akurát nejaké operácie, mala som tlak 60 na 40 a už si nič nepamätám … Ak by nebol doma muž v tej chvíli, asi by som už takto nepísala … Takže určite čakať, ale pozorovať sa a byť pripravený aj na prevoz …

  • Môžem poprosiť o kontakt na slovenského lekára, ktorý autorku, alebo Vás ostatné podporil (či aspoň nezastrašoval) počas vyčkávacieho prístupu ? Najlepšie by bolo v Bratislave.

  • prave som objavila tuto stranku a tento “list” a neskutocne vam fandim. Cakam svoje prve babatko a z porodu mam nocne mory….Dovod? Nikdy som sa nebala lekarov, buducich kontrakcii, nicoho – ALE … vypocula som si par smutnych pribehov od sestry /kamaratiek, ktore boli nastrihnute a maju z toho prisernu traumu. Najnovsie len pred par dnami mi blizky kamarat vravel, ze sa so zenou od porodu (8 mesiacov)nemiloval, pretoze po nastrihu to sustavne boli a nakoniec uz na nu prisli aj psychicke problemy, uz sa ani nedokaze uvolnit, citit ako zena. …. Pred par dnami som zistila, ze kvôli zraku (nubudem tu vysvetlovat moju ocnu operaciu) budem rodit cisarskym rezom. a viete co? CHVALABOHU! a nemam vycitky svedomia…precitala som more clankov, snazim sa byt informovana, vypocula mnho reakcii a veru radsej budem mat jazvu na bruchu ako tam dole. Ano, pre mojho maleho je najlepsi prirodzeny porod, ale prepacte, pani lekari, ja sa ho ani nebojim, bojim sa vas a tohto mäsiarstva…skratka si nechcem znicit vzthat a milovanie s mojim muzom iba preto, lebo vy ste stale niekde za opicami. Kamaratka zije v Anglicku, viete ze nejakym zazrakom tam vyse 90% zien porodi bez nastrihu? chcete nam nahovorit, ze iba my Slovenky to nevieme???

Napíšte komentár