Môže pôrod spôsobiť posttraumatickú stresovú poruchu?

Posttraumatická stresová porucha je téma, o ktorej sa v súvislosti s pôrodom hovorí v súčasnosti na Slovensku len veľmi málo. Pripravili sme preto pre vás sériu článkov na túto tému. V prvom článku prinášame informácie o tom ako sa na prepojenie pôrodu a posttraumatickej stresovej poruchy pozerajú zahraniční autori a Americká psychiatrická asociácia.

Pôvodne sa predpokladalo, že traumatická udalosť, ktorá môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche (ďalej už len PTSP) je taká, ktorá by vyvolala symptómy silného stresu takmer u každého človeka a je mimo bežnú ľudskú skúsenosť (1). Patrili sem udalosti ako sú napríklad vojna, znásilnenie, prežitie živelnej pohromy atp. To znamená, že pôrod (ako bežná skúsenosť väčšiny žien) tieto kritéria nespĺňal. Napriek tomu existovalo niekoľko štúdií, ktoré poukazovali na prepojenie pôrodu a vzniku traumy.

Posttraumatická stresová porucha a pôrod. Čo hovoria výskumy?

Prvý takýto výskum uskutočnili už v roku 1978 psychiatričky Bydlowski a Raoul-Duvalová (2).Tie zistili, že bolestivý, ťažký pôrod viedol u niektorých žien k strachu z nasledujúceho pôrodu, úzkosti, nočným morám a flashbackom. Narastá počet výskumov, ktoré dokumentujú symptómy PTSP po udalostiach, ktoré podľa vtedajšieho vnímania nespĺňali kritéria pre traumatickú udalosť. Nejde teda len o katastrofické udalosti, ktoré sa vymykajú skúsenostiam väčšiny ľudí. To viedlo k tomu, že ponímanie traumy sa rozšírilo. V diagnostickom manuáli Americkej psychiatrickej asociácie z roku 1994 (3) sa už počíta s tým, že PTSP môže vyvolať aj udalosť, ktorá nemusí byť ojedinelá, pričom je dôležité ako udalosť vníma konkrétny človek a ako na ňu reaguje. Ak človek vnímal svoj život alebo zdravie, alebo život a zdravie svojich blízkych ako ohrozené, môže sa uňho ochorenie rozvinúť.(4)

Kľúčovým faktorom sa teda stáva vnímanie situácie konkrétnou osobou. Ako príklad môžeme uviesť situáciu keď sa pôrodník snaží ženu motivovať „postrašením kliešťami“, hoci v skutočnosti sa dieťa v ohrození života nenachádza. Táto motivácia strachom môže vyvolať v matke silné presvedčenie, že jej dieťa sa nachádza v ohrození života a jej samotnej hrozí zranenie (asociované s kliešťovým pôrodom). Ďalším príkladom môže byť situácia, keď žene počas rizikového tehotenstva lekár opakovane pripomína, že jej dieťa sa pravdepodobne pôrodu nedožije. Žena tak prežije svoje tehotenstvo v strachu o život a zdravie svojho dieťaťa. Aj keď sa dieťa napokon narodí zdravé, žena môže ostať traumatizovaná a môže sa u nej rozvinúť PTSP.

Pocit ohrozenia ako spúšťač

Ak žena počas pôrodu verí, že je jej život alebo život jej dieťaťa v ohrození, alebo im hrozí vážne zranenie, spĺňa jej zážitok kritéria pre traumatickú udalosť. Ak sa po pôrode u ženy objavia opakované, vtieravé, stresujúce spomienky na traumu, nočné mory spojené s traumou alebo flashbacky, počas ktorých prežíva alebo koná tak, akoby traumatická udalosť práve prebiehala, ak sú prítomné negatívne zmeny nálady a myslenia v súvislosti s traumou, zvýšená vzrušivosť a podráždenosť, vyhýbanie sa situáciam, ktoré pripomínajú traumu, a to dlhšie ako tri dni, trpí postraumatickým stresom. V prípade, že symptómy pretrvávajú aj po mesiaci od traumy, hovoríme už o postraumatickej stresovej poruche.(5) (Bližšie sa budeme venovať týmto symptómom v nasledujúcom článku.)

V roku 2003 prišli výskumníci Bailham a Joseph k záveru, že “v súčasnosti nie sú žiadne pochybnosti o tom, že u niektorých žien môže dôjsť k rozvinutiu PTSP v súvislosti s traumatickou skúsenosťou z pôrodu“ (6).

Napriek tomu, že tehotenstvo a pôrod patria v spoločnosti k bežným skúsenostiam žien a v súčasných podmienkach sú na Slovensku považované za bezpečné, ich priebeh môže byť taký, že ich žena vníma ako ohrozujúce jej život a zdravie a/alebo život a zdravie jej dieťaťa. V takomto prípade je možné, že sa u nej rozvinú symptómy posttraumatického stresu alebo posttraumatickej stresovej poruchy.