Online prieskum občianskych združení MAMILA a Ženské kruhy v období 2018 – 2021 vyplnilo 5082 žien. Prieskum je založený na otázkach, na základe ktorých Svetová zdravotnícka organizácia a UNICEF definovali predpoklady poskytovania štandardnej starostlivosti po pôrode tak, aby nemocnice podporovali dojčenie a mohli sa uchádzať o titul nemocnice priateľskej k deťom (Baby Friendly Hospital Initiative, ďalej len BFHI).

Z prieskumu vyplynulo, že dve tretiny žien nezažili kontakt koža na kožu po pôrode a že táto situácia sa za posledné dva roky nezlepšila. Ženy a bábätká sú v nemocniciach oddeľované: viac ako 80 % žien neinformoval personál o dôležitosti kontaktu koža na kožu a viac ako polovica nemala možnosť byť so svojim bábätkom počas celého pobytu v nemocnici. Každá druhá žena nedostala pomoc s dojčením a až 61 % detí bolo už v nemocnici dokrmovaných umelým mliekom. Dokrmovanie umelým mliekom je pritom najvýznamnejší parameter, v ktorom sa odráža kvalita pomoci s dojčením.

Odpoveď na otázku: Bolo vaše bábätko dokrmované umelým mliekom?

„Percento dokrmovaných bábätiek priamo súvisí s kvalitou podpory a pomoci s dojčením. Za dokrmovaním umelým mliekom sa skrýva nepodporovanie dojčenia, zmätok v informáciách o dojčení, chýbajúca praktická pomoc ženám a neuplatňovanie štandardných postupov na riešenie problémov s dojčením,“ upozorňuje Andrea Poloková z občianskeho združenia MAMILA.

Program BFHI predstavuje minimálny štandard pre popôrodnú starostlivosť, ktorá sa týka dojčenia. Cieľom programu je vytvárať podmienky pre dojčenie, zaistiť prevenciu problémov s dojčením a prinášať účinnú a spoľahlivú pomoc s dojčením. Slovenská republika má záväzok program BFHI implementovať na celonárodnej úrovni.

„Ženy predpokladajú, že im v nemocniciach personál s dojčením pomôže. Náš prieskum zistil, že zostanú sklamané. Hoci prichádzajú do pôrodnice s odhodlaním dojčiť, často ich zaskočí to, že pri bolesti pri dojčení či pri hladnom alebo plačúcom bábätku nedostanú pomoc a ako východisko im je miesto dojčenia ponúkané dokrmovanie umelým mliekom,“ vysvetľuje Andrea Poloková.

Správa nadväzuje na monitoring webových stránok nemocníc, ktoré združenia realizovali v júli 2021 a v ktorom zistili, že 23 nemocníc na stránkach nepravdivo uvádzalo informácie, že sú držiteľmi plakety BFHI alebo iným zavádzajúcim spôsobom informovali o BFHI. Po vydaní správy väčšina nemocníc nepravdivé informácie zo svojich webových stránok odstránila. V súčasnosti ani jedna z nemocníc na Slovensku nie je držiteľom plakety BFHI. Podľa výsledkov prieskumu nemocnice nespĺňajú žiadne zo sledovaných kritérií BFHI ani na 50 %.

„Ministerstvo zdravotníctva už od roku 2019 deklaruje, že v nemocniciach zaviedlo štandardné postupy, iniciovalo kontroly a realizovali sa školenia zdravotníckeho personálu. Z prieskumu vyplýva, že situácia s podporou dojčenia v nemocniciach sa nezlepšila. Aj zo skúseností, ktoré ženy popísali sa ukazuje, že postupy pri podpore dojčenia v nemocniciach nie sú jednotné. Navyše mnohé sú v priamom rozpore s BFHI,“ dodáva Miroslava Rašmanová zo Ženských kruhov.

The post Podpora dojčenia v nemocniciach sa nezlepšuje appeared first on Ženské kruhy.

Je jedným z faktorov, podľa ktorého sa ženy rozhodujú pri výbere pôrodnice. Plaketa BFH pre ženy znamená, že sa môžu na podporu dojčenia v nemocnici spoľahnúť. V súčasnosti na Slovensku ani jedna z nemocníc nemá plaketu BFH. Napriek tomu mnohé nemocnice uvádzali na svojich webových stránkach informácie, ktorými sa snažili vzbudiť dojem, že majú plaketu, prípadne samozvane vyhlasujú, že postupujú v súlade s programom BFH.

Občianske združenia Ženské kruhy a MAMILA v júli 2021 vydali monitorovaciu správu „Baby-Friendly: Na webové stránky nemocníc sa nedá spoľahnúť.“

Z 23 nemocníc, ktoré sme informovali o skutočnosti, že na svojich webových stránkach uvádzajú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie o programe BFH, 14 nemocníc vykonalo nápravu. 9 nemocníc nápravu stále nevykonalo.

Prečítajte si, ktoré to boli v našom blogu.

The post Baby friendly: Prečo 9 nemocníc nevykonalo nápravu? appeared first on Ženské kruhy.

Ministerstvo zdravotníctva SR a samosprávne kraje majú právomoc vykonávať nad nemocnicami dozor. Kontrolujú informácie, ktoré nemocnice uvádzajú na svojich webových stránkach na základe ustanovenia § 79 ods. 1 písm. zj) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Nemocnice majú podľa tohto zákona povinnosť na svojich webových stránkach informovať verejnosť o možnostiach ošetrenia, dostupnosti, kvalite a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti a o cenách zdravotných výkonov, ktoré poskytujú.

V prípade BFHI až 23 nemocníc na svojich webových stránkach uvádzalo nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Preto sme požiadali o nápravu tak nemocnice, ako aj orgány štátnej správy, ktoré majú nad nemocnicami vykonávať dozor.

Na výzvu zareagovali:

Hneď počas nasledujúceho dňa ako prvá zareagovala nemocnica v Liptovskom Mikuláši. Prešovský samosprávny kraj, ktorý prisľúbil, že sa bude podnetom zaoberať.

Žilinský a Banskobystrický samosprávny kraj nám preposlali žiadosti o odstránenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, ktoré poslali dotknutým nemocniciam vo svojej pôsobnosti.

Svoje webové stránky upravili a informovali nás o tom nemocnice: v Ružomberku, Poprade a Nemocnica Prievidza so sídlom v Bojniciach.

Z reportáže RTVS vyplynulo, že Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB), pod ktorú spadajú tri nemocnice s pôrodníckymi oddeleniami (Kramáre, Ružinov, Antolská) tiež vykonala na webových stránkach príslušných nemocníc nápravu. UNB o tomto kroku zatiaľ neinformovala Ženské kruhy.

Ako budeme postupovať ďalej

Priebežne vás budeme informovať o reakciách ďalších dotknutých a zodpovedných subjektov. V priebehu jesene máme v pláne opäť preveriť webové stránky nemocníc a zmonitorovať, v koľkých prípadoch pristúpili k náprave.

The post Na výzvu odstrániť zavádzajúce informácie zareagovalo 7 subjektov appeared first on Ženské kruhy.

Iniciatíva nemocníc baby-friendly (BFHI) sa týka dojčenia a je súčasťou Globálnej stratégie pre výživu dojčiat a detí. Predstavuje súhrn vedecky overených postupov a opatrení, ktorých cieľom je vytvoriť v nemocniciach podmienky pre začiatok dojčenia hneď v prvých dňoch po pôrode a následne vždy, keď sú dojčené dieťa alebo dojčiaca matka v nemocnici. Tento program pripravila pre všetky krajiny Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a zastrešil ho UNICEF. Kritériá BFHI sú definované ako minimálne požiadavky, ktoré by nemocnice mali uplatňovať v oblasti dojčenia a kŕmenia dojčiat a detí. Pre tehotné ženy, ktoré si vyberajú miesto pôrodu, slúži plaketa Nemocnica priateľská k deťom (plaketa BFH) ako jedno z kritérií, na základe ktorých sa rozhodujú pre konkrétnu pôrodnicu, pretože plaketu vnímajú ako záruku, že dostanú pomoc s dojčením.

Na základe monitoringu webových stránok nemocníc občianske združenia Ženské kruhy a MAMILA zistili, že 23 nemocníc na svojich webových stránkach uvádza nepravdivú informáciu, že majú plaketu BFH, prípadne zavádzajú, že postupujú v súlade so štandardmi BFHI. Väčšina týchto nemocníc je v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, z toho 9 v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, 2 nemocnice, ktorých bolo Ministerstvo zdravotníctva SR spoluzakladateľom; 1 nemocnica je v pôsobnosti Ministerstva obrany SR a v 3 prípadoch sú ich zriaďovateľmi samosprávne kraje. Zvyšných 8 nemocníc spravujú súkromné subjekty.

„Takmer polovica nemocníc samozvane deklaruje, že postupujú v súlade so zásadami BFHI, alebo sú priamo držiteľmi plakety BFH. Verejnosť je tak uvádzaná do omylu, že nemocnice podporujú dojčenie v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, a že sa na pomoc s dojčením v nemocniciach môžu ženy po pôrode spoľahnúť. V skutočnosti kvalita poskytovanej starostlivosti v oblasti dojčenia v týchto nemocniciach neprešla riadnou kontrolou a záverečným auditom, takže nevieme, či je poskytovaná v súlade s pravidlami BFHI. Je úlohou MZ SR a príslušných samosprávnych krajov, aby vykonávali dohľad nad informáciami týkajúcimi sa kvality, ktoré nemocnice uvádzajú na svojich weboch, a vykonali nápravu.“ hovorí Miroslava Rašmanová, členka Ženských kruhov a spoluautorka monitorovacej správy.

Slovenská republika sa zaviazala BFHI zaradiť do štandardných ošetrovateľských postupov o matky a deti ešte v roku 1993 pripojením sa k medzinárodnej Deklarácii INNOCENTI. Ciele deklarácie vedú k naplneniu práva detí na najvyšší dosiahnuteľný štandard zdravia, podľa článku 24 Dohovoru o právach dieťaťa.

„Napriek týmto medzinárodným záväzkom, Slovenská republika za viac ako dvadsaťpäť rokov nedokázala zaviesť program BFHI v nemocniciach, a tým zaručiť, že nemocnice budú spĺňať aspoň minimálne kritériá týkajúce sa dojčenia. Výsledkom je, že ani v roku 2021 sa ženy nemôžu spoľahnúť, že v nemocniciach dostanú o dojčení jednotné informácie alebo praktickú pomoc, pretože ani jedna nemocnica na Slovensku nevlastní plaketu BFH,“ poznamenáva Andrea Poloková z občianskeho združenia MAMILA, ktorá sa na vypracovaní správy spolupodieľala.

Pre tehotné ženy, ktoré si vyberajú miesto pôrodu môže slúžiť informácia o udelení plakety BFH ako jedno z kritérií, na základe ktorých sa rozhodujú pre konkrétnu pôrodnicu.

„Z monitoringu vyplynulo, že nemocnice používajú informáciu o vlastníctve plakety Nemocnica priateľská k deťom ako marketingový nástroj. Mnohé o plaketách informujú spôsobom, ktorým sa snažia vzbudiť pocit nadštandardnej služby alebo benefitu. Zaradenie tejto informácie viacerými nemocnicami medzi ocenenia a benefity potvrdzuje predpoklad, že prostredníctvom klamlivých a zavádzajúcich informácií sa nemocnice snažia osloviť budúce rodičky.“
dodala Miroslava Rašmanová.

The post Na webové stránky nemocníc sa nedá spoľahnúť appeared first on Ženské kruhy.

Pôvodne sme odpoveď plánovali zaradiť do analýzy v rámci monitoringu o BFHI. Ministerstvo zdravotníctva SR si však nesplnilo zákonnú povinnosť a v zákonnej lehote 8 pracovných dní nám neodpovedalo. Zákon neumožňuje povinnej osobe a teda Ministerstvu zdravotníctva SR zostať nečinným. Využili sme teda zákonnú možnosť odvolať sa voči fiktívnemu rozhodnutiu nesprístupniť informácie a dňa 3.7.2021 sme poštou poslali písomné odvolanie. Odvolanie je nutné poslať písomne poštou, na rozdiel od podania infožiadosti, ktorú stačí zaslať mailom.

Okrem času, ktorý sme museli venovať štúdiu zákona o prístupe k informáciám, konzultovať či sme to správne pochopili s právničkou (ktorá nám svoj čas venovala bez nároku na honorár), sme museli vynaložiť financie na poštovné. Preto sa aj na tomto mieste chceme poďakovať našim darkyniam. Aj Vaše tri eurá mesačne majú zmysel, vieme nimi uhradiť napríklad náklady na poštovné.

Odpoveď od Ministerstva zdravotníctva SR na našu infožiadosť prišla až 12.7.2021 a teda až po termíne, kedy sme uzavreli našu monitorovaciu správu. Rozhodli sme sa, že ju síce zverejíme v plnom rozsahu, ale jej rozboru sa budeme venovať až v ďalšom kole našich plánovaných analýz (medzi ktoré patrí aj prieskum podpory dojčenia v nemocniciach).

Prečítajte si monitorovaciu správu Baby-friendly: Na webové stránky nemocníc sa nedá spoľahnúť.

Podporiť našu prácu na analýzach môžete jednorázovým alebo pravidelným finančným darom.

The post Odpoveď MZ SR na infožiadosť ohľadom BFHI appeared first on Ženské kruhy.

Andrea Poloková sa venuje podpore dojčenia a pomoci pri dojčení. Prednáša o vplyve pôrodu na dojčenie, kontakte koža na kožu bezprostredne po pôrode a rozmanitých aspektoch dojčenia. Vedie občianske združenie MAMILA. Je autorkou knihy Praktický návod na dojčenie.

Informácie spomínané v podcaste nájdete aj na týchto miestach:

V ochrane pred reklamou štát zlyháva blog, v ktorom sme sa venovali správe Svetovej zdravotníckej organizácie o ochrane dojčiacich žien pred agresívnym marketingom výrobcov umelého mlieka. V blogu nájdete množstvo informácií o histórii vzniku Medzinárodného kódexu WHO. Dočítate sa aj o súčasnej situácii na Slovensku. Dočítate sa tiež, ako marketing vplýva na dojčenie.

Prieskum podpory dojčenia internetový prieskum, ktorý sme v roku 2015 spustili spoločne s občianskym združením MAMILA. Prieskum je zameraný na prax, s ktorou sa ženy stretli v nemocniciach na Slovensku v súvislosti s podporou dojčenia pri pôrode a na oddeleniach šestonedelia. Do prieskumu sa môžete stále zapojiť. Výsledky vyhodnocujeme v pravidelných intervaloch.

Správa Svetovej zdravotníckej organizácie

The post Podcast: Nekalé marketingové praktiky a dojčenie appeared first on Ženské kruhy.

Výsledkom výskumu bolo, že mláďatá sa chodili ku drôtenej atrape iba najesť, inak všetok ostatný čas trávili na handrovej atrape.

Harlow vtedy komentoval výsledky výskumu nasledovne: Hoci sme predpokladali, že mláďatá budú vyhľadávať pohodlie a prítulnosť látkovej atrapy, neboli sme pripravení na to, ako u mláďat preváži táto potreba prítulnosti pred potrebou nasýtenia.

Harlow vo svojom výskume zistil ešte aj niečo iné – ak mláďa opice vystrašili (používali na to špeciálne skonštruovaný prístroj, ktorý robil hluk a hýbal sa), vystrašené mláďa nielenže utekalo ku svojej handrovej „matke“. Akonáhle bolo pri tejto handrovej atrape, ukľudnilo sa a dokonca sa pokúšalo prístroj odohnať. To znamená, že handrová „matka“ dávala mláďatu pocit bezpečia a ochrany.

Tieto experimenty boli voči mláďatám opíc necitlivé, pretože museli byť oddelené od svojich skutočných biologických matiek. No na ich základe ale vypracovali Harlow a John Bowlby (detský psychiater) teóriu vzťahovej väzby medzi dieťaťom a matkou (osobou, ktorá mu poskytuje starostlivosť).

Bowlbyho závery boli na tú dobu prevratné: Ak je dieťa počas prvých mesiacov a rokov života so svojou matkou, má to pozitívny vplyv na zdravý vývoj jeho osobnosti a psychiky. Naopak, ak je dieťa počas tohto kritického obdobia od matky oddelené, zažíva stres, ktorý má negatívne dopady na rozvoj jeho osobnosti a zdravý psychický vývoj. V prípadoch, kedy dieťa zažíva takýto extrémny stres dlhodobo, sú tieto dopady celoživotné.

Potreba bezpečia a blízkosti je základná potreba

Táto teória nebola na tú dobu ničím samozrejmým. Deti sa považovali za bezduché bytosti, ktoré potrebujú naplniť iba svoje základné biologické potreby. Výskum Harlowa a Bowlbyho na príklade primátov ukázal, že potreba bezpečia a blízkosti je základná potreba.

Odvtedy uplynulo mnoho desiatok rokov a urobilo sa množstvo výskumov, ktoré potvrdili dôležitosť naplnenia tejto základnej potreby aj u bábätiek. Napriek tomu, ešte aj dnes sa stretávame v pôrodniciach s praxou, ktorá týmto zisteniam odporuje.

Deti na novorodeneckom oddelení oddelené od svojich matiek z kapacitných dôvodov alebo z dôvodov organizácie práce, separácia detí od matiek bezprostredne po narodení, niekoľkotýždňové odlúčenie detí od matiek počas COVID-19 pandémie a podobne.

Takáto prax je škodlivá. Smutné je, že jej odstránenie z pôrodníc neprichádza zo strany zdravotníckeho personálu, ale musí prísť zo strany matiek. Podľa prieskumu podpory dojčenia, ktorý sme robili s občianskym združením Mamila, iba 25 % bábätiek bolo bezprostredne po pôrode v kontakte koža na kožu so svojou matkou.

Ak ste rodili za posledné roky v slovenskej pôrodnici a nevyplnili ste ešte náš dotazník ohľadne podpory dojčenia, môžete tak urobiť v tomto linku:

Pomôžete nám zistiť aký je momentálny stav podpory dojčenia a kontaktu medzi matkami a deťmi.

The post Kontakt s matkou je pre novorodenca základná potreba appeared first on Ženské kruhy.

V spolupráci s občianskym združením MAMILA prinášame  prieskum podpory dojčenia a umožňujeme tak získanie informácií o tom, aké podmienky pre úspešné dojčenie vytvárajú jednotlivé nemocnice. Výsledky nášho prieskumu zbierané od roku 2010 sú interaktívne a umožňujú porovnať medzi sebou dve nemocnice alebo vybranú nemocnicu s celoslovenským priemerom.

Ako dopadol prieskum o dojčení v nemocniciach za posledné dva roky?

Viac ako 50 % bábätiek dostalo už v pôrodnici umelé mlieko. Toto je alarmujúce číslo, pretože podanie umelého mlieka v nemocnici podľa štúdií znamená, že dieťa bude vysoko pravdepodobne kŕmené umelým mliekom aj po príchode domov.

Viac ako 25 % bábätiek dostalo v pôrodnici umelé mlieko bez toho, aby s tým matka súhlasila.

Viac ako 20 % žien uviedlo, že na nich bol vyvíjaný tlak, aby dokrmovali umelým mliekom, a približne rovnakému percentu žien nebolo vysvetlené, prečo ich bábätko má dostávať umelé mlieko.

V takmer 90 % prípadov neinformoval personál ženy o tom, že je dôležité, aby s bábätkom strávili čas vo fyzickom kontakte koža na kožu, hoci toto je jeden z dôležitých predpokladov pre úspešné dojčenie.

Viac ako 60 % žien nemalo možnosť byť spolu s bábätkom v rovnakej izbe a v rovnakom percente prípadov nemali možnosť mať bábätko pri sebe v noci.

Až 50 % žien dostalo v nemocnici nesprávnu informáciu, že majú dojčiť len určitý počet minút, hoci bábätko má mať k dojčeniu neobmedzený prístup.

Takmer 80 % žien nedostalo v nemocnici informáciu, kde môžu po odchode z nemocnice získať pomoc s dojčením. Takúto pomoc pritom na celom Slovensku poskytujú profesionálne laktačné poradkyne MAMILY už od roku 2002.

S čím sa stretávajú ženy v nemocniciach

Tu je príbeh jeden ženy, ktorej bábätko sa narodilo pred pár dňami v bratislavskej nemocnici na Antolskej, a ide o príbeh veľmi typický:

„Mám týždňové bábätko a každé papanie je pre nás obe utrpením. Už prvú noc dostala umelé mlieko, keďže neutíchajúco plakala. Moje bradavky sú malé a ploché, jedenkrát mi sestrička ukázala, ako si ju priložiť (priložila mi ju ona s tým, že mi stačila prsník), samozrejme jej pomocou sa to podarilo, hneď ako vyšla z izby, malej prsník vypadol a už sa mi to nepodarilo, lebo nemám 3 ruky. Do dňa odchodu z pôrodnice mi vždy len povedali: Prikladajte si ju a až potom jej dajte umelé mlieko.

Medzitým mi jedna sestrička odporučila dať jej cumlík (ten malá nechce) a zase iná mi vynadala, že ju príliš prekrmujem a zase novorodenecké sestry híkali, že ona je hladná (nonstop plakala). V deň odchodu sa jedna sestra nad nami zľutovala a podujala sa ukázať mi ešte raz to kojenie, samozrejme dopadlo to rovnako ako prvýkrát. Tá mi odporučila a vlastne aj predala klobúčik na dojčenie – že s mojimi bradavkami to určite bude lepšie cez klobúčik.

Cestou z pôrodnice sme kúpili umelé mlieko a odvtedy som ju kojila cez klobúčik a potom dokŕmila z fľašky umelým mliekom. Vždy ale pýta oveľa väčšiu dávku umelého mlieka, ako je odporúčaná na jej vek, k tomu predtým cez klobúčik vypije aj nejaké množstvo materského mlieka. Za tie 4 dni ale postupne začína úplne odmietať prsník (či už s klobúčikom alebo bez), a keďže ja sa snažím jej umelé mlieko vôbec nedávať, celé dni bojujeme a bojujeme, obe plačeme, ja mám mlieka strašne veľa, tečie mi a ona sa neprisaje, iba plače a upokojí sa len s fľaškou.

Veľmi chcem kojiť, viem, aké to je pre dieťa dôležité, na druhej strane malá plače od hladu, kým jej nedám umelé mlieko (a niekedy aj potom). Ďakujem, že som sa mohla vyžalovať.“

Aj v roku 2019 je možné vyplniť prieskum podpory dojčenia a podeliť sa tak so svojou osobnou skúsenosťou s podporou dojčenia počas pobytu v nemocnici.

The post Výsledky prieskumu podpory dojčenia na Slovensku v rokoch 2017 – 2018 appeared first on Ženské kruhy.

The post Iniciatíva Baby Friendly Hospital: po 25 rokoch stále na začiatku appeared first on Ženské kruhy.

• V novembri 2017 sme sa zúčastnili na pracovnej porade na pôde ministerstva zdravotníctva, kde sa diskutovalo o vytvorení pracovných skupín pre zlepšenie postupov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rodiacim ženám, ženám po pôrode a novorodencom v pôrodniciach. Tri zúčastnené občianske združenia (Ženské kruhy, O. Z. MAMILA a Občan, demokracia a zodpovednosť) v stanovenom termíne zaslali na žiadosť štátnej tajomníčky MUDr. Kalavskej svoje návrhy na ďalší postup, podnety k procesným postupom, preberaným témam ako aj návrhy, ako môžu byť občianske združenia nápomocné, keďže toto bola úloha, ktorá z porady vyplynula.
• Dostali ste tieto naše návrhy?

Odpoveď:

• Žiadame o zaslanie zápisnice z tohto stretnutia z dňa 10. 11. 2017.

Odpoveď:

• Žiadame o vyjadrenie, ako boli tieto návrhy využité a o odpoveď na navrhované kroky.
• Žiadame o vysvetlenie, prečo sme neboli ďalej prizvané participovať na týchto témach.

Odpoveď:

• Ako plánuje ministerstvo zdravotníctva využiť ponuku občianskych združení na participáciu na týchto témach?

Odpoveď:

• Pôsobia v súčasnosti na ministerstve zdravotníctva pracovné skupiny, ktoré sa zaoberajú situáciou v pôrodníctve, podporou dojčenia, programom nemocnice baby-friendly (BFHI), prípadne nemocnice mother-friendly? Ak áno, kto tvorí ich členov a členky, akým spôsobom boli pracovné skupiny zostavované, aké témy riešia a čo je výsledkom ich doterajšej práce? Na každú otázku prosíme odpovedať samostatne.

Odpoveď:

• Na verejnej diskusii vo februári 2018 zástupcovia ministerstva uviedli, že už je pripravený harmonogram školení personálu pôrodníc o programe baby-friendly (BFHI). Žiadame o jeho poskytnutie spolu s programom a menami školiteľov.

Odpoveď:

• V akom časovom horizonte je plánované vyhodnotenie napĺňania programu BFHI s cieľom udeliť plakety BFHI?

Odpoveď:

• V akom časovom horizonte je plánované odovzdanie prvých plakiet BFHI nemocniciam?

Odpoveď:

• Ministerstvo zdravotníctva rozoslalo dotazníky týkajúce sa súčasného dodržiavania iniciatív baby-friendly a mother-friendly nemocniciam. Aké sú výsledky tohto prieskumu? Akou metodikou boli vypracované? Kto sa na ich vypracovaní podieľal? Akým spôsobom bola zabezpečená participácia žien ako prijímateliek zdravotnej starostlivosti? Na každú otázku prosíme odpovedať samostatne.

Odpoveď:

• Aké opatrenia podniklo ministerstvo zdravotníctva pri ochrane žien a detí pred finančnými záujmami firiem? Akým spôsobom je zabezpečované, aby ľudia, ktorí tvoria systém poskytovania zdravotnej starostlivosti (napríklad: personál pracujúci v nemocniciach, ambulanciách, prednášajúci a prednášajúce, odborní garanti, úradníci a úradníčky ministerstva), neboli v konflikte záujmov? Aké opatrenia plánuje ministerstvo prijať, aby chránili ženy a deti pred finančnými záujmami firiem? Aké opatrenia plánuje ministerstvo prijať, aby ľudia pracujúci a tvoriaci systém starostlivosti o tehotné a rodiace ženy a deti neboli v konflikte záujmov? Disponuje ministerstvo zdravotníctva analýzou tržieb firiem a prepojením týchto firiem na zástupcov a zástupkyne zdravotníckej obce v zmysle Kódexu marketingu náhrad materského mlieka a jeho následných rezolúcií?  Na každú otázku prosíme odpovedať samostatne.

Odpoveď:

• Dňa 8. februára sme sa na verejnej diskusii dozvedeli od pána generálneho riaditeľa sekcie zdravia MUDr. Laššána informáciu, že ministerstvo nakúpilo odsávačky materského mlieka v hodnote 20 000 EUR. Na základe akej analýzy bolo rozhodnuté, že je potrebné urobiť tento nákup a že je tento nákup priorita? Aké sú očakávané výsledky z tejto investície v súvislosti s dojčením? Ktoré nemocnice a v akom počte boli vybavené odsávačkami mlieka? Akým spôsobom bol vybraný dodávateľ odsávačiek? Na každú otázku prosíme odpovedať samostatne aj s doložením príslušných dokumentov.

Odpoveď:

• Aké školenia v súčasnosti ministerstvo plánuje vykonávať alebo už vykonáva? Koho týmito školeniami poverilo? Akým spôsobom je zabezpečené, že výukové materiály zodpovedajú medzinárodným odborným štandardom? Čo je predmetom a obsahom týchto školení? Z akých zdrojov sú tieto školenia zabezpečované? Koľko školení doteraz prebehlo, koľko osôb zdravotníckeho personálu sa ich zatiaľ zúčastnilo a z ktorých boli nemocníc? Na akých pracovných pozíciách (hierarchiách) osoby, ktoré absolvovali školenia, pôsobia? Akým spôsobom je zabezpečené, že organizácie alebo školitelia a školiteľky nie sú v konflikte záujmov? Na každú otázku prosíme odpovedať samostatne.

Odpoveď:

Odpoveď:

• Akým spôsobom plánuje ministerstvo reagovať na šírenie nepravdivých informácií v médiách ohľadom práv žien a detí (napríklad článok publikovaný na portáli najmama.sk (v prílohe tejto infožiadosti).? Pripravuje ministerstvo kampaň zameranú na ľudské práva žien pri pôrode, dobrú prax v súlade s medzinárodnými odbornými zdravotníckymi a ľudskoprávnymi štandardami? Ak áno, aké sú cieľové skupiny, akou formou bude kampaň prebiehať, kto sa podieľa alebo bude podieľať na jej tvorbe a akou formou bude zabezpečená participácia žien? Na všetky otázky prosíme odpovedať samostatne.

Odpoveď:

• Akým spôsobom a v ktorých nemocniciach vykonalo ministerstvo zdravotníctva kontrolu dodržiavania ľudských práv žien a detí, dodržiavanie medzinárodných odborných štandardov a napĺňanie bodov programu baby-friendly? Žiadame o sprístupnenie zápisníc z vykonaných kontrol. Na všetky otázky prosíme odpovedať samostatne.

Odpoveď:

• žene nebola umožnená iná pôrodná poloha ako poloha na chrbte, bol vykonaný nástrih hrádze a následné šitie pôrodných poranení prebehlo bez adekvátneho použitia anestetík;
• po pôrode boli od svojho dieťaťa odlúčené;
• bolo vykonané tlačenie na brucho, avšak o tomto výkone neexistuje zápis v zdravotníckej dokumentácii;
• v dôsledku nesprávne vedeného pôrodu došlo k prasknutiu maternice a bolo nutné vykonať cisársky rez;
• došlo k trvalému a závažnému poškodeniu zdravia dieťaťa alebo ženy.

Odpoveď:

• požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu, ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
• obrátiť sa na orgán príslušný na výkon dozoru, podľa § 81 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 578/2004 Z. z. Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ak predmetom žiadosti je iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

The post Odpoveď ministerstva na našu žiadosť o informácie k BFHI appeared first on Ženské kruhy.