Táto fotografia pochádza z výskumu, ktorý robil Harry Harlow s mláďatami opíc. Cieľom výskumu bolo zistiť, s ktorou „atrapou“ náhradnej matky budú mláďatá tráviť viac času: s tou, ktorá poskytuje potravu (železná konštrukcia naľavo) alebo s tou, ktorá je potiahnutá chlpatou látkou a vzbudzuje tak pre mláďa aspoň trochu pocit prítulnosti a bezpečia aj keď mu neposkytuje žiadnu potravu?
Výsledkom výskumu bolo, že mláďatá sa chodili ku drôtenej atrape iba najesť, inak všetok ostatný čas trávili na handrovej atrape.
Harlow vtedy komentoval výsledky výskumu nasledovne: Hoci sme predpokladali, že mláďatá budú vyhľadávať pohodlie a prítulnosť látkovej atrapy, neboli sme pripravení na to, ako u mláďat preváži táto potreba prítulnosti pred potrebou nasýtenia.
Harlow vo svojom výskume zistil ešte aj niečo iné – ak mláďa opice vystrašili (používali na to špeciálne skonštruovaný prístroj, ktorý robil hluk a hýbal sa), vystrašené mláďa nielenže utekalo ku svojej handrovej „matke“. Akonáhle bolo pri tejto handrovej atrape, ukľudnilo sa a dokonca sa pokúšalo prístroj odohnať. To znamená, že handrová „matka“ dávala mláďatu pocit bezpečia a ochrany.
Tieto experimenty boli voči mláďatám opíc necitlivé, pretože museli byť oddelené od svojich skutočných biologických matiek. No na ich základe ale vypracovali Harlow a John Bowlby (detský psychiater) teóriu vzťahovej väzby medzi dieťaťom a matkou (osobou, ktorá mu poskytuje starostlivosť).
Bowlbyho závery boli na tú dobu prevratné: Ak je dieťa počas prvých mesiacov a rokov života so svojou matkou, má to pozitívny vplyv na zdravý vývoj jeho osobnosti a psychiky. Naopak, ak je dieťa počas tohto kritického obdobia od matky oddelené, zažíva stres, ktorý má negatívne dopady na rozvoj jeho osobnosti a zdravý psychický vývoj. V prípadoch, kedy dieťa zažíva takýto extrémny stres dlhodobo, sú tieto dopady celoživotné.
Potreba bezpečia a blízkosti je základná potreba
Táto teória nebola na tú dobu ničím samozrejmým. Deti sa považovali za bezduché bytosti, ktoré potrebujú naplniť iba svoje základné biologické potreby. Výskum Harlowa a Bowlbyho na príklade primátov ukázal, že potreba bezpečia a blízkosti je základná potreba.
Odvtedy uplynulo mnoho desiatok rokov a urobilo sa množstvo výskumov, ktoré potvrdili dôležitosť naplnenia tejto základnej potreby aj u bábätiek. Napriek tomu, ešte aj dnes sa stretávame v pôrodniciach s praxou, ktorá týmto zisteniam odporuje.
Deti na novorodeneckom oddelení oddelené od svojich matiek z kapacitných dôvodov alebo z dôvodov organizácie práce, separácia detí od matiek bezprostredne po narodení, niekoľkotýždňové odlúčenie detí od matiek počas COVID-19 pandémie a podobne.
Takáto prax je škodlivá. Smutné je, že jej odstránenie z pôrodníc neprichádza zo strany zdravotníckeho personálu, ale musí prísť zo strany matiek. Podľa prieskumu podpory dojčenia, ktorý sme robili s občianskym združením Mamila, iba 25 % bábätiek bolo bezprostredne po pôrode v kontakte koža na kožu so svojou matkou.
Ak ste rodili za posledné roky v slovenskej pôrodnici a nevyplnili ste ešte náš dotazník ohľadne podpory dojčenia, môžete tak urobiť v tomto linku:
Pomôžete nám zistiť aký je momentálny stav podpory dojčenia a kontaktu medzi matkami a deťmi.
