Pôrod je jedným z najintenzívnejších fyzických a emocionálnych zážitkov, aké môže žena zažiť. Napriek tomu sú skúsenosti žien spojené s pôrodom často bagatelizované, zľahčované alebo dokonca popierané. Tento jav hlboko súvisí so stereotypmi, štruktúrou zdravotníckeho systému a celkovým postojom spoločnosti k ženám a ich telám.
Koreň problému: Stereotypy o ženách a materstve
Spoločnosť dlhodobo vníma ženy ako „prirodzené rodičky“, ktoré by mali pôrod znášať bez otázok a pochybností. Tento stereotyp zľahčuje realitu pôrodu a vytvára očakávanie, že ženy majú v tichosti zvládať všetko, čo tento proces prináša. Bolesti, komplikácie či negatívne skúsenosti sú často odbité frázami ako „takto to jednoducho je“ alebo „veď iné to zvládli“. Takýto postoj ignoruje individuálne prežívanie žien a ich emocionálne a fyzické potreby.
Zdravotnícky systém a hierarchia autorít
Problém bagatelizácie často pramení aj zo štruktúry zdravotníckeho systému. V mnohých prípadoch ľudia vnímajú zdravotnícky personál ako neomylnú autoritu. Nepovažujú za vhodné, aby žena laička spochybňovala rozhodnutia, ktoré spraví niekto so zdravotníckym vzdelaním. Ženy sú tak tlačené do pozície pasívnych pacientok. Navonok, majú síce právo klásť otázky, vyjadrovať obavy alebo mať konkrétne požiadavky (napríklad vo forme pôrodného plánu), ale personál to často vníma negatívne. Ak niektorá žena kritizuje spôsob, akým bol vedený jej pôrod, alebo upozorní na necitlivé správanie personálu, reakcia spoločnosti často smeruje k bagatelizovaniu jej skúseností. Výroky typu „buď vďačná, že máš zdravé dieťa“ podvedome naznačujú, že jej pocity a skúsenosti sú druhoradé.
Kultúrne normy a tabuizácia bolesti
V mnohých kultúrach je bolesť žien počas pôrodu vnímaná ako niečo „normálne“ alebo očakávané. Rodiacu žena, ktorá sa sťažuje na bolesť alebo požaduje zmenu v prístupe, môže personál často označiť za precitlivenú, náročnú, či nespolupracujúcu rodičku. Tento postoj nielenže ignoruje jej prežívanie, ale znižuje aj tlak na systém, aby zabezpečil lepšie podmienky pri pôrodoch. V roku 2025 máme stále na Slovensku pôrodnice, ktoré za farmakologické tíšenie bolesti (napríklad epidurálnu analgéziu) požadujú od žien zvlášť platbu. Rovnako mnohé pôrodnice nemajú vytvorené podmienky na nefarmakologické tíšenie bolesti – teplá voda, slobodná voľba pohybu, prítomnosť blízkej osoby, ktorá využíva masáže a iné techniky. Žiaľ, aj tu musíme konštatovať, že mnohé nemocnice stále vyberajú poplatok za prítomnosť blízkej osoby pri pôrode.
Tým sa udržiava status quo – systém je zameraný na potreby personálu, nie na potreby žien. Tento prístup učí ženy svoje negatívne skúsenosti zamlčiavať a neprikladať im význam.
Nedostatok priestoru pre príbehy žien
Jedným z dôvodov bagatelizácie je aj nedostatočný verejný diskurz o pôrodoch. Počas nášho pôsobenia vznikli na Slovensku dva filmy o pôrodoch (Medzi nami a Neviditeľná). V Ženských kruhoch sme sa podieľali na viacerých výskumných správach o skúsenostiach žien pri pôrode. Pôrodom sa vo svojej správe Hovorme otvorene o pôrodoch venovala aj verejná ochrankyňa práv. No spoločnosť stále odsúva skúsenosti žien na okraj. Vyjadrenia žien alebo ľudskoprávnych expertiek v médiách bývajú vyvažované vyjadrením experta – muža, lekára. No naopak to neplatí. Ženy, ktoré prežili traumatické pôrody, často nevystupujú verejne zo strachu, že ich skúsenosť bude spochybnená alebo zosmiešnená.
Dôsledky popierania skúseností
Bagatelizácia a popieranie skúseností žien s pôrodom má vážne následky. Mnohé ženy si nesú traumy, ktoré ovplyvňujú ich psychické zdravie, partnerské vzťahy a postoj k materstvu. Ak spoločnosť neuznáva ich prežívanie, ženám sa neposkytuje priestor na spracovanie týchto zážitkov. Navyše, ignorovanie negatívnych skúseností brzdí zmeny v zdravotníckom systéme, ktoré by mohli viesť k rešpektujúcemu prístupu počas pôrodov.
Potrebujeme zmenu prístupu
Ak chceme prelomiť tento začarovaný kruh, potrebujeme zmeniť spôsob, akým spoločnosť vníma pôrody a skúsenosti spojené s nimi. Potrebujeme vytvárať priestor, kde budú ženy vypočuté a rešpektované. Zlepšenie prístupu zahŕňa aj vzdelávanie zdravotníckeho personálu o dôležitosti empatie, rešpektujúcej komunikácie a skutočného informovaného súhlasu.
Hovorme vo verejnom diskurze o potrebách žien (a detí), ako o základe, a nie ako o nadštandarde. Či už sa to týka súkromia, tíšenia bolesti, prítomnosti blízkej osoby alebo nepretržitého kontaktu koža na kožu po pôrode s bábätkom, tieto požiadavky musíme vnímať rovnako ako požiadavku na sterilné nástroje. Nie za príplatok, ale automaticky.
Zároveň, ak podporujeme ženy, ktoré otvorene hovoria o svojich skúsenostiach, môžeme spochybniť stereotypy o obetavých matkách, ktoré všetko vydržia a vytvoriť tlak na zmenu systému.
Rešpekt ako základný princíp
Skúsenosti žien s pôrodom sú autentické, jedinečné a dôležité. Rešpektovanie ich prežívania nie je len otázkou empatie, ale aj základným právom každej ženy. Potrebu rešpektovania telesnej a duševnej integrity zdôrazňuje aj Charta základných práv Európskej únie v článku 3:
- Každý má právo na rešpektovanie svojej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti.
- V oblastiach medicíny a biológie sa musí rešpektovať najmä:
a) slobodný a informovaný súhlas dotknutej osoby za podmienok vymedzených zákonom; […]
Ak chceme budovať spoločnosť, ktorá podporuje ženy a ich rodiny, musíme prestať ignorovať ich hlasy a začať ich počúvať nielen zo súcitu, ale aj preto, že nám ukazujú, kde systém zlyháva. Zmena začína uznaním toho, čo ženy zažívajú, a ochotou spoločnosti tieto skúsenosti prijať a poučiť sa z nich.
V Ženských kruhoch nám záleží, aby sme pre ženy vytvárali bezpečný priestor. Každoročne otvárame podpornú skupinu, pre ženy s traumatickým pôrodom. Taktiež vytvárame na našom webe priestor na zdieľanie príbehov aj svedectviev o skúsenostiach žien nielen s pôrodmi. Okrem zdieľania skúseností pomáhame tiež ženám pri domáhaní sa nápravy. O pôrodoch nielen hovoríme, ale aj aktívne konáme. Ak by ste chceli zverejniť svoj príbeh, alebo potrebujete pomoc s napísaním sťažnosti, napíšte nám na zenskekruhy@zenskekruhy.sk. Sme tu pre vás.
Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú výlučne názormi autorského kolektívu a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru. Európska únia ani poskytovateľ finančných prostriedkov nenesú žiadnu zodpovednosť za tieto názory a postoje.
