Chcem sa podeliť o svoj pôrodný príbeh. Možno niekomu pomôže.
Porodila som cisárskym rezom, o ktorý som nakoniec sama prosila…
Tehotenstvo bolo bezproblémové
Začnem asi tak, že som veľmi túžila po spontánnom a prirodzenom pôrode. Tehotenstvo bolo bezproblémové a jednoduché. Na poslednej poradni ma hospitalizovali kvôli patologickému ctg. Večer mi povedali, že ma pustia do 24 hodín, pretože všetky ostatné CTG boli v poriadku.
Stal sa však opak
… a ocitla som sa v kruhu otázok. Nikto mi od presunu na izbu nepovedal, čo bude ďalej. Na moje otázky, že či ma teda pustia domov, nevedel nikto odpovedať niekoľko dní. Bola som presne v termíne pôrodu a nechápala som, prečo si ma tam nechávajú. Deň pred vyvolaním pôrodu som mala tvrdnutie brucha. Prvýkrát za celé tehotenstvo. Trvalo to celú noc, nemohla som kvôli tomu spať a ani by mi nenapadlo, že ma ráno čaká vyvolávanie, o ktorom som ako prvorodička nevedela, že to pôrod nenakopne, ale rovno ho celý skomplikuje. Dôverovala som lekárom, veď predsa vedia, čo robia.
Pôrod nepostupoval
Kontrakcie boli šialené a horko ťažko som sa dostala vôbec do polovice. Epidurál mi napichli zle, o čom som sa dozvedela až po sekcii. Vôbec neprišla úľava. Pôrod chceli najprv utlmiť tabletkou, keď videli, že to nejde. Povedali, že si oddýchnem, vyspím sa. Po tabletke to bolo ešte horšie. Nakoniec, úplne vyčerpaná a demotivovaná som žiadala o sekciu. Pred očami som mala len jediný scenár, že už nevládzem dýchať, keďže kontrakcie prichádzali od začiatku veľmi prudké a časté. Predstavila som si, ako dieťa nevytlačím, zasekne sa, nastane panika. Chcela som mať manžela pri pôrode. Najprv ho poslali preč a keď už som ho mohla zavolať, tak som nemala už ani silu rozmýšľať a povedať, že zavolajte mu. Len som mávla rukou, kedže poslednú informáciu mal o mne, že pôrod zastavia a idem spať.
Absolútne nič nebolo prirodzené
Sekcia bola úľava. Celý čas som počúvala, ako na ňu nie je dôvod, ale pôrod nepostupoval a ja som už nevládala. Nakoniec mi vyhoveli. Ale nezaobišlo sa to bez poznámok: vy sa vzdávate, to je pôrod, čo ste čakali.
Sekcia bola pre mňa úplne jednoduchá a mám na to, koniec koncov, dobré spomienky, kedže to dopadlo dobre. Zostal však vo mne pocit, neschopnosti a zbabelosti, že nie som schopná porodiť vlastné dieťa, keď nastali komplikácie.
Až neskôr som pochopila, že to takto byť nemuselo
Stále si predstavujem, aké by to bolo kebyže sa pôrod spustí sám. Podľa mňa by sa aj spustil, že by som to zvládla. Verila som si.
Až neskôr som pochopila, že to takto byť nemuselo. Že vyvolávanie pôrodov je nejaká rutina a nie indikácia. Mal to byť môj jediný pôrodný zážitok, ktorý som chcela prežiť spontánne alebo aspoň s rešpektom, že keď to nejde tak personál navrhne sekciu sám. A nie, že si vypočujem, že som vlastne slaboch a iné ženy to zvládli. Doteraz po roku sa snažím prijať svoje rozhodnutie a zmieriť sa s tým, že to inak už nezažijem. Motivovať sa tým, že podstatné je zdravie. Aj tak to však zanechalo stopu. Pocit, že mi vzali šancu, prežiť to inak. Bezdôvodne zasahovať do pôrodu a využiť nevedomosť mladej prvorodičky.
Ivana
V Ženských kruhoch už viac ako 14 rokov poskytujeme podporu ženám a vytvárame pre ne bezpečný priestor na zdieľanie svojich skúseností. Pomôžte nám pomáhať aj naďalej.
