Tento príbeh sa odohral už pred 10 rokmi a celé tie roky si uvedomujem, že samotný cisársky rez nebol problém. Problémom bolo (je) všetko ostatné, čo sa udialo okolo neho.
Nespochybňujem nutnosť cisárskeho rezu
Vôbec nespochybňujem nutnosť vykonať cisársky rez. V mojom prípade išlo o predčasne sa odlučujúcu placentu. Chápala som nevyhnutnosť cisárskeho rezu v záujme života a zdravia mňa aj bábätka. Spolupracovala som a riadila sa pokynmi personálu. Napriek tomu ma celá situácia traumatizovala a s odstupom času som si uvedomila, že to nebolo samotným cisárskym rezom.
(Ne)komunikácia
Komunikácia úplne zlyhala. Nikto mi neodpovedal na moje otázky. Pýtala som sa, aké lieky a z akého dôvodu mi podávajú. Pýtala som sa, čo sa deje. Odpoveď “nič sa nedeje” ma neupokojila, keď som videla, ako sa lekárke trasú ruky. Nebol tam nikto, aby mi vysvetlil situáciu, upokojil ma, povzbudil. Aj po operácii by som uvítala rozhovor o tom, čo a prečo sa stalo, a tiež informácie, ako sa starať o jazvu, ako sa rozpohybovať.
Samota
Úplne najhoršie som znášala ukrutnú samotu po samotnom cisárskom reze. Ostala som sama s prázdnym bruchom, s prázdnou náručou… Spoločníčkou mi bola len pálivá bolesť. Niekoľko hodín som doslova žobrala o to, aby mi priniesli dcéru. Nakoniec mi dali niečo do infúzie na upokojenie a spanie. Nemala som pri sebe telefón, aby som mohla zavolať manželovi, rodine, kamarátom. Svoje prvorodené dieťa som nevidela takmer 9 hodín.
Kde je moja dôstojnosť?
V 21. storočí stále nemáme v pôrodniciach dôstojné sociálne zariadenia. Keď som sa postavila na nohy, šuchtala som sa aj s vreckom moču, ktoré mi viselo z intímnych partií po chodbe do sprchy. Dvere na chodbu ostali dokorán, rovno do ďalšej chodby, kde práve prebiehali návštevy, a v tomto mojom zúboženom stave ma tak videlo množstvo cudzích ľudí. Cítila som sa strašne. Mala som len nočnú košeľu zašpinenú nejakou operačnou dezinfekciou a medzi nohami hrubú popôrodnú vložku, a samozrejme to vrecko s močom.
Ste precitlivená
Ďalšou nepríjemnou skúsenosťou bolo zľahčovanie môjho prežívania. Sťažovala som sa na silné bolesti v oblasti jazvy. Takisto som sa sťažovala na ťažkosti so vstávaním z postele, s chôdzou. Ich odpoveď “to prejde, ste len veľmi precitlivená.” mi nepomohla. Po 3 dňoch CRP testy ukázali silný zápal a nutnosť antibiotickej liečby. Podobne sa správali aj k ďalšej žene na izbe. Sťažovala sa na bolesť chrbta v oblasti vpichu spinálnej anestézy, bolesť hlavy aj nôh. Aj jej prežívanie a bolesti zľahčovali, že si to len namýšľa. Keď skolabovala, konečne išla na vyšetrenia.
Ťažkosti s dojčením
Dlhá separácia bábätka po pôrode, silné bolesti aj sťažené možnosti pohybu spôsobili problémy s dojčením. Samozrejme, znova mi nikto nepomohol. Zdravotné sestry mi dávali protichodné rady a odporúčania. Aj keď som sa na dojčenie pripravovala, realita ma prekvapila. Dojčenie som rozbehla až doma vďaka laktačnej poradkyni.
Niečo ako záver
Cisársky rez vnímam ako skvelý pokrok medicíny a som zaň veľmi vďačná. Len mi je ľúto, že sa môj pôrod zúžil len na “prežitie” mňa a dcéry. Chýbali mi informácie, chýbala mi podpora, chýbala mi dcéra, chýbala mi blízka osoba, chýbala mi dôstojnosť, chýbalo mi rešpekt k môjmu prežívaniu… Toto ma trápilo (aj trápi) oveľa viac ako samotný cisársky rez.
Veronika
V Ženských kruhoch už viac ako 14 rokov poskytujeme podporu ženám a vytvárame pre ne bezpečný priestor na zdieľanie svojich skúseností. Pomôžte nám pomáhať aj naďalej.
