Ambulantný pôrod Svedectvá

Nechcela som, aby o mojom tele rozhodovali iní bezo mňa

Napísal/a
Nasledujúce svedectvo je osobnou skúsenosťou a opisuje viaceré porušenia ľudských práv. V tomto príbehu sa nachádza opis situácií, ktoré môžu niektorých čitateľov a čitateľky rozrušiť. Hoci svedectvá o nerešpektujúcom a hrubom zaobchádzaní so ženami počas pôrodu môžu otvoriť staré rany a traumatizovať, je dôležité, aby sme o týchto témach hovorili. Kolektívne prehliadanie a normalizácia týchto praktík vedie k spochybňovaniu ženskej skúsenosti a posilňuje mýtus, že ak je výsledkom pôrodu dýchajúce dieťa a dýchajúca žena, tak sa mohlo počas neho udiať čokoľvek. Bližšie sa ľudským právam žien venujeme v časti Rešpekt a slobodná voľba a predovšetkým v publikácii Ženy-Matky-Telá.

Bola som tehotná s tretím dieťaťom. Po predchádzajúcich dvoch pôrodoch mala celkom jasné predstavy o tom, čo pri pôrode potrebujem, čo si želám a čo si neželám, snažila som sa vyhľadať také zariadenie v okolí môjho bydliska, kde by som sa stretla s podporou mojich požiadaviek. Oslovila som štyri pôrodnice s pôrodným plánom, ku ktorému bolo pripojené krátke vysvetlenie, že to, čo požadujem, mi bolo už raz umožnené pri pôrode v zahraničnom zariadení, takže verím, že ani na Slovensku by to nemal byť problém (moje požiadavky neobsahovali špeciálne vybavenie ako napríklad pôrodnú vaňu alebo inak nadštandardne upravené priestory).

Oslovila som viaceré zariadenia

Zo štyroch zariadení mi prišla odpoveď iba z troch. Z toho jeden návrh na osobné stretnutie a po opakovanej výzve dve písomné zamietavé odpovede. Počas osobnej návštevy tretieho zariadenia boli moje požiadavky tiež zamietnutné. Napríklad aj kontakt koža na kožu s dieťaťom, a to na stene visela plaketa Baby Friendly Hospital. Išlo o tieto požiadavky:

  • Pôrod s pôrodnou asistentkou
  • Voľba polohy počas pôrodu
  • Pôrod bez epiziotómie
  • Nerušený kontakt koža na kožu s dieťaťom aspoň po dobu prvého nadojčenia (vyšetrenie na mojom tele)
  • Ambulatný pôrod

Jednotlivé nemocnice mali rozdielne výhrady k rôznym bodom môjich požiadaviek, ale týchto päť bolo zamietnutých vo všetkých troch zariadeniach. V jednej z oslovených pôrodníc mali problém so svorkovaním pupočníka, v inej podávali štandardne oxytocín na druhú a na tretiu dobu pôrodnú, v ďalšej odmietli spísanie rodinnej anamnézy vopred a nie až počas rozbehnutého pôrodu atď. Obrátila som sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so žiadosťou o okamžitú nápravu, keďže mi bola v dotknutých zariadeniach nútená zdravotná starostlivosť bez môjho informovaného súhlasu a pod nátlakom. Odpovedali mi, že kým som nebola poškodená nesprávnym výkonom zdravotnej starostlivosti, nie je v ich kompetencii konať.

Napísala som sťažnosť na MZ SR, odkiaľ mi prišla odpoveď, že sa mám obrádiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Opätovne som napísala pôrodniciam, že na svojich požiadavkách trvám a že zo zákona mám nárok na zdravotnú starostlivosť poskytnutú s mojim informovaným súhlasom, zo zákona mám nárok zvoliť si k pôrodu pôrodnú asistentku (čo mi potvrdili aj odpoveďou z MZ), voľbu polohy pri pôrode a ďalej nejestvuje právny predpis, ktorý by mi nariaďoval zotrvať po pôrode v pôrodnici určitú dobu aj s dieťaťom. Prišla mi arogantná odpoveď, v ktorej opätovne potvrdili svoje stanovisko a navyše moje požiadavky (konkrétne kontakt koža na kožu s dieťaťom a vôľu opustiť pôrodnicu skôr ako po 72 hodinách) označili za nebezpečné pre život a zdravie dieťaťa a v rozpore s odporúčaniami týkajúcimi sa dojčenia! Zároveň jedným dychom mi však „povolili“ opustiť pôrodnicu bez dieťaťa (chcela by som vedieť, ako je toto v súlade odporúčaniami týkajúcimi sa dojčenia). Zbavili ma mojich rodičovských práv tvrdením, že im predpisy nariaďujú…

Pôrod v zahraničí

Svoje tretie dieťa som porodila v zahraničnej pôrodnici, 15 km od slovensko-rakúskych hraníc, s pôrodnou asistentkou, v polohe, ktorú som počas pôrodu slobodne zaujala, a nerušeným kontaktom koža na kožu. Po šiestich hodinách, v dobrom zdravotnom stave sme išli s mužom a ďaľšími deťmi domov. Na Slovensku som mala dohodnutého pediatra, ktorého sme následne navštívili. Všetky tieto okolnosti stáli našu rodinu nemalé finančné prostriedky, z ktorých poisťovňa odmietla preplatiť čo i len jediný cent s odôvodnením, že ambulatný pôrod na Slovensku nie je v zozname registrovaných zdravotných výkonov.

Ako som sa cítila? Cítila som sa zúfalá a bezmocná. Cítila som sa neslobodná, no nechcela som sa vzdať svojej dôstojnosti. Cítila som hnev, že musím za pôrodom cestovať. Pretože aj napriek tomu, že na papieri – v zákonoch mám ako občianka SR definované svoje práva, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak by som vkročila do pôrodnice na Slovensku, stala by som sa vazalom zvyklostí a interných predpisov konkrétneho zariadenia. Toto je moje svedectvo – svedectvo ženy, matky, ktorá porodila a vychováva tri deti a nechce aby bolo s jej telom počas pôrodu nakladané ako s inventárom inštitúcie, v ktorej sa rozhodne rodiť.

Eva

O autorke

5 komentárov

  • Keby ze sa tak citi len Eva, kebyze su to len pocity a zazitky Evy. Ale co dalej? Nikto nechce pocuvat o co zeny ziadaju, halooooo mozeme kricat nik nechce pocuvat….po porode nemame cas chodit demostrovat nemame sil natahovat sa s hlupimi ludmi, vieme ze su dolezitejsie veci….napiseme svedectva, ale nik z kompetentnych nepocuva….snad ostava len verit….ze mozno raz…..:(

  • V Čechách je to úplně stejné. Překousnu všechno. Jediné co nepřekousnu je chování personálu. Nejsme kus dobytka. Naštěstí tu jsou porodnice kde se chovají slušně.

  • Aj mňa by zaujímalo, konkrétne o ktorú nemocnicu v zahraničí sa jednalo a tiež aj čo to stálo? Bolo by super ísť do hotového, už odskúšaného prostredia.

Napíšte komentár