Zdravotná dokumentácia ako podklad na výkona dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou výslovne určuje, že podkladom na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia. Práve z nej Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vychádza pri posudzovaní, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne.

Znamená to, že celé posúdenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti stojí a padá na obsahu záznamov, ktoré vyhotovil samotný poskytovateľ. Teda subjekt, ktorého postup je predmetom preverovania. Ak v dokumentácii chýbajú podstatné údaje, ak sú zápisy nečitateľné alebo ak nezodpovedajú reálnemu priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti, úrad nemá k dispozícii iný podklad, z ktorého by mohol vychádzať. Tvrdenia pacienta o tom, čo sa v skutočnosti udialo úrad spravidla do úvahy neberie.

Nerovnováha medzi dohliadaným subjektom a podávateľom podnetu

Počas výkonu dohľadu má dohliadaný subjekt (spravidla poskytovateľ zdravotnej starostlivosti) právo

• oboznámiť sa s obsahom podnetu,
• vyjadriť sa písomne k obsahu podnetu,
• nahliadať do spisovej dokumentácie z výkonu dohľadu,
• podať písomné námietky proti výsledku výkonu dohľadu (uvedenému v protokole a to v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať pracovných dní),
• zúčastniť sa oboznámenia s výsledkom vyhodnotenia písomných námietok proti výsledku dohľadu.

Podávateľ podnetu – teda spravidla pacient, ktorý výkon dohľadu inicioval – naopak žiadne z týchto práv nemá. Nemá právo nahliadať do spisovej dokumentácie z výkonu dohľadu a nemôže podať písomné námietky proti výsledku výkonu dohľadu. Má právo len byť informovaný o začatí výkonu dohľadu, o zastavení výkonu dohľadu vrátane dôvodov zastavenia výkonu dohľadu, o zistených skutočnostiach pri výkone dohľadu a o výsledku výkonu dohľadu.

Nerovnováha sa pritom neprejavuje len v počte priznaných práv, ale aj v ich načasovaní. Poskytovateľ môže do spisovej dokumentácie nahliadať priebežne, teda v čase, keď výkon dohľadu ešte prebieha a jeho zistenia môže ovplyvniť. Podávateľ podnetu sa o zistených skutočnostiach dozvie až vtedy, keď je dohľad ukončený – v momente, kedy už do konania nemá ako zasiahnuť.

S tým súvisí aj ďalší dôsledok. Poskytovateľ má právo oboznámiť sa s obsahom podnetu a písomne sa k nemu vyjadriť. Podávateľ podnetu už však nemá možnosť na toto vyjadrenie reagovať. Nedozvie sa teda, akým spôsobom poskytovateľ jeho tvrdenia rozporoval, ani nemôže predložiť skutočnosti, ktoré by tieto tvrdenia vyvrátili.

V praxi to znamená, že úloha pacienta sa v podstate končí podaním podnetu. Ďalej už nie je aktívnym účastníkom dohľadu, ale len adresátom jeho výsledku – a to výsledku, ku ktorého priebežným zisteniam sa nemal príležitosť vyjadriť.

Pacient ťahá za kratší koniec

Podávateľ podnetu má tak v porovnaní s dohliadaným subjektom výrazne slabšie procesné postavenie. Hoci je to práve on, kto výkon dohľadu inicioval. Toto oslabenie pritom nie je len formálne. Výsledok dohľadu má význam aj pre ďalšie konania, keďže sa spravidla stáva východiskovým podkladom pri uplatňovaní náhrady škody na zdraví či nemajetkovej ujmy, prípadne pri podaní trestného oznámenia. Nerovnováha v procesnom postavení sa tak môže premietnuť aj do neskoršieho vymáhania práv pacienta.