Približne tri štvrtiny pobytu v pôrodnici tvorí dojčenie a pobyt na oddelení šestonedelia. A predsa sa pri výbere pôrodnice oveľa menej zohľadňuje to, ako vyzerá v danej nemocnici pomoc a podpora pri dojčení.
V spolupráci s občianskym združením MAMILA prinášame prieskum podpory dojčenia a umožňujeme tak získanie informácií o tom, aké podmienky pre úspešné dojčenie vytvárajú jednotlivé nemocnice. Výsledky nášho prieskumu zbierané od roku 2010 sú interaktívne a umožňujú porovnať medzi sebou dve nemocnice alebo vybranú nemocnicu s celoslovenským priemerom.
Ako dopadol prieskum o dojčení v nemocniciach za posledné dva roky?
Viac ako 50 % bábätiek dostalo už v pôrodnici umelé mlieko. Toto je alarmujúce číslo, pretože podanie umelého mlieka v nemocnici podľa štúdií znamená, že dieťa bude vysoko pravdepodobne kŕmené umelým mliekom aj po príchode domov.
Viac ako 25 % bábätiek dostalo v pôrodnici umelé mlieko bez toho, aby s tým matka súhlasila.
Viac ako 20 % žien uviedlo, že na nich bol vyvíjaný tlak, aby dokrmovali umelým mliekom, a približne rovnakému percentu žien nebolo vysvetlené, prečo ich bábätko má dostávať umelé mlieko.
V takmer 90 % prípadov neinformoval personál ženy o tom, že je dôležité, aby s bábätkom strávili čas vo fyzickom kontakte koža na kožu, hoci toto je jeden z dôležitých predpokladov pre úspešné dojčenie.
Viac ako 60 % žien nemalo možnosť byť spolu s bábätkom v rovnakej izbe a v rovnakom percente prípadov nemali možnosť mať bábätko pri sebe v noci.
Až 50 % žien dostalo v nemocnici nesprávnu informáciu, že majú dojčiť len určitý počet minút, hoci bábätko má mať k dojčeniu neobmedzený prístup.
Takmer 80 % žien nedostalo v nemocnici informáciu, kde môžu po odchode z nemocnice získať pomoc s dojčením. Takúto pomoc pritom na celom Slovensku poskytujú profesionálne laktačné poradkyne MAMILY už od roku 2002.
S čím sa stretávajú ženy v nemocniciach
Tu je príbeh jeden ženy, ktorej bábätko sa narodilo pred pár dňami v bratislavskej nemocnici na Antolskej, a ide o príbeh veľmi typický:
„Mám týždňové bábätko a každé papanie je pre nás obe utrpením. Už prvú noc dostala umelé mlieko, keďže neutíchajúco plakala. Moje bradavky sú malé a ploché, jedenkrát mi sestrička ukázala, ako si ju priložiť (priložila mi ju ona s tým, že mi stačila prsník), samozrejme jej pomocou sa to podarilo, hneď ako vyšla z izby, malej prsník vypadol a už sa mi to nepodarilo, lebo nemám 3 ruky. Do dňa odchodu z pôrodnice mi vždy len povedali: Prikladajte si ju a až potom jej dajte umelé mlieko.
Medzitým mi jedna sestrička odporučila dať jej cumlík (ten malá nechce) a zase iná mi vynadala, že ju príliš prekrmujem a zase novorodenecké sestry híkali, že ona je hladná (nonstop plakala). V deň odchodu sa jedna sestra nad nami zľutovala a podujala sa ukázať mi ešte raz to kojenie, samozrejme dopadlo to rovnako ako prvýkrát. Tá mi odporučila a vlastne aj predala klobúčik na dojčenie – že s mojimi bradavkami to určite bude lepšie cez klobúčik.
Cestou z pôrodnice sme kúpili umelé mlieko a odvtedy som ju kojila cez klobúčik a potom dokŕmila z fľašky umelým mliekom. Vždy ale pýta oveľa väčšiu dávku umelého mlieka, ako je odporúčaná na jej vek, k tomu predtým cez klobúčik vypije aj nejaké množstvo materského mlieka. Za tie 4 dni ale postupne začína úplne odmietať prsník (či už s klobúčikom alebo bez), a keďže ja sa snažím jej umelé mlieko vôbec nedávať, celé dni bojujeme a bojujeme, obe plačeme, ja mám mlieka strašne veľa, tečie mi a ona sa neprisaje, iba plače a upokojí sa len s fľaškou.
Veľmi chcem kojiť, viem, aké to je pre dieťa dôležité, na druhej strane malá plače od hladu, kým jej nedám umelé mlieko (a niekedy aj potom). Ďakujem, že som sa mohla vyžalovať.“
Aj v roku 2019 je možné vyplniť prieskum podpory dojčenia a podeliť sa tak so svojou osobnou skúsenosťou s podporou dojčenia počas pobytu v nemocnici.
