Dnes je to rok, čo som priviedla na svet našu vytúženú dcérku. Bol to neskutočne emotívny zážitok, ale udalosti, ktoré tomu predchádzali, ma desia ešte aj dnes.
Celé tehotenstvo som mala v podstate bezproblémové. Ak som mala pochybnosti čo sa týka priebehu, vždy som ich konzultovala s lekárom. Svoje tehotenstvo som si nesmierne vážila a tak som k nemu aj pristupovala. Zodpovedne. Mala som cca tri týždne do termínu pôrodu a objavil sa u mňa opäť výtok. Preto, že som si nebola istá o čo ide, sme pre istotu išli s manželom na pohotovosť, aby sme nič nepodcenili.
Po nahlásení sa na recepcii nás poslali na deviate poschodie na vyšetrenie. Tu sa ma ,,ujala,, pôrodná asistentka. Meno neviem, nepredstavila sa mi. Po úvodnom rozhovore a zapisovaní mi povedala, že ma pozrie ešte kým príde lekár. Spýtala som sa jej, či spravíme Temešváryho test na prítomnosť plodovej vody (pretože som tam prišla s výtokom a teda či sa náhodou nejedná o pomalé odtekanie plodovej vody. Tento test som už absolvovala aj predtým). Pôrodná asistentka na to povedala, že to nebude potrebné.
„Vyšetrenie“ bez jediného slova
Vôbec som netušila, čo bude nasledovať. Ešte teraz sa celá trasiem a nechápem čo sa tam v ten deň odohralo. Keď som sa pripravila, sestrička ma začala ,,vyšetrovať,, cez vagínu a to neskutočne násilným a hrubým spôsobom. Prstami tlačila stále silnejšie a silnejšie, vravela som jej: „Prosím, prestaňte, mňa to strašne bolí! Čo to robíte? Netlačte tak!“ No ona bez slova mi doslova pretrhla plodový obal.
Zacítila som strašný tlak, bolesť a už sa len zo mňa liala voda a krv. Celé to trvalo možno pár sekúnd, ale pre mňa to bola večnosť. Nezmohla som sa ani na slovo, len mi tiekli slzy. Pocítila som neskutočný strach o bábätko, aby bolo hlavne všetko v poriadku. Stále som nechápala čo sa mi to práve stalo. Ako mi toto niekto mohol urobiť?
Po chvíli prišiel lekár. Samozrejme, že som mu cez slzy povedala, čo mi pôrodná asistentka práve urobila. Úplne najhoršie na tom bolo, že sa na seba iba pozreli a ani doktor to neokomentoval. Už iba sucho skonštatoval, že budem rodiť. Keďže bola dcérka otočená koncom panvovým, rozhodlo sa o cisárskom reze.
A pritom všetko mohlo byť inak…
Nemala som žiadne kontrakcie ešte osem hodín potom. Telo a ani moje bábätko nebolo pripravené na pôrod. Všetko mohlo byť inak, moje babuliatko malo ešte dosť času v brušku sa otočiť a mohla som rodiť klasicky a vtedy, keď sa bábätko samé vypýta na tento svet. Nie takto, že úplne cudzia žena, ktorá tam mala byť pre mňa, mi preruší MOJE tehotenstvo. Kto jej dal právo takto so mnou jednať?
Bola som len jedna z mnohých, alebo som len prišla náhodou do rany, pretože nemala svoj deň? Naozaj som sa to snažila počas celého roka vytesniť, ale vždy si ma ,,to,, nájde a zasa je to späť. Snažila som sa sama sebe nahovoriť, že veď je to bežné a ja musím byť silnejšia a proste to hodiť za hlavu, hlavne kvôli dcérke, aby maminku videla šťastnú. Ale to sa nedá, už nikdy nezabudnem.
Niekto rozhodol a prerušil moje tehotenstvo. Bez varovania a s úškľabkom na tvári. S tým sa má človek ako vyrovnať? Ďakujem bohu za môjho úžasného muža, vďaka ktorému je to všetko znesiteľnejšie a za moju úžasnú dcérku, ktorú nadovšetko milujeme.
Ešte by som chcela povedať, že na oddelení šestonedelia a aj počas samotného pôrodu boli ostatní zamestnanci úplne úžasní. Až teda na pani dotyčnú, ktorá mi spôsobila doživotnú traumu. Dcérka je našťastie v poriadku, len som to potrebovala zo seba dostať a možno upozorniť, že aj takéto praktiky sa dejú v našich nemocniciach.
Bella
