Odborné názory

Lekárka Nika Gašparovičová: Vo Švajčiarsku hrá pôrodná asistentka prím

Nika Gašparovičová vyštudovala medicínu v Bratislave a jej neskorším zameraním sa stala gynekológia a pôrodníctvo. Počas doktorandského štúdia sa zúčastnila päťmesačnej stáže v Ženeve a jej aktuálne cesty ju zaviedli do švajčiarskeho mesta Neuchâtel. V rozhovore vám prinášame pohľad mladej doktorky na systém pôrodov vo Švajčiarsku.

Na úvod by som sa rada spýtala, ako viedli tvoje cesty z Bratislavy sem, do Neuchâtelu.

Štúdium medicíny som skončila na Lekárskej fakulte UK Bratislave v júni 2011. V septembri som nastúpila na miesto doktorandky na klinike II. Gynekologicko- pôrodníckej klinike LFUK v Ružinove. Vždy som sa zaujímala o zahraničné pobyty a skúsenosti. Vybrala som si, aj kvôli mojej znalosti francúzštiny, Švajčiarsko. Podarilo sa a ja som sa dostala na päťmesačnú stáž do Univerzitnej nemocnice v Ženeve. Pamätám si, že som bola neuveriteľne prekvapená z inej úrovne zdravotníctva, systému (aj keď našli sa aj veci, ktoré by som mohla kritizovať). Motyka vystrelila a mne sa dostalo na poslednú chvíľu miesto na oddelení gynekológie v nemocnici vo švajčiarskom Fribourgu (bilingválne mesto s prevahou francúzštiny). Nástup vlastne ihneď. Neskôr som získala miesto v nemocnici v Neuchâteli a aj keď začiatky boli ťažké, rozhodla som sa dokončiť celú špecializáciu z gynekológie a pôrodníctva vo Švajčiarsku, čo trvá minimálne 5 rokov. Už mám ukončené tri roky.

Aká je veľká nemocnica, v ktorej aktuálne pracuješ? Koľko pôrodov ročne máte?

Ide o kantonálnu nemocnicu (región so 176 000 obyvateľmi), patria pod ňu viaceré menšie nemocnice v kantóne, ktoré sú viac-menej špecializované (rehabilitácia, rádioterapia, paliatívna starostlivosť). Ale v Neuchâteli je jediné pôrodnícke oddelenie v kantóne. Odvedie sa tu približne 1500 pôrodov ročne. Máme neonatologické oddelenie pre predčasne narodené deti od 32. týždňa gravidity. V Neuchâteli sídli aj pôrodné centrum pre pôrody s pôrodnou asistentkou bez lekárskeho dohľadu.

Keď si prišla zo Slovenska na stáž do Švajčiarska, čo ťa najviac prekvapilo alebo čo bolo pre teba takou najväčšou zmenou?

Prekvapil ma najmä spôsob komunikácie s pacientkou. Zistila som, že je tu oveľa viac času vyhradeného na rodičky, na diskusiu. Sú aj iné rozdiely. Napríklad sa nepodáva rutinne klystír ani sa neholí, rodiť sa dá v rôznych polohách a aj do vody, samozrejme pokiaľ to zdravotný stav ženy dovoľuje a ak ide o fyziologický pôrod.
Na väčšinu situácií a problémov sú v rámci oddelenia vypracované postupy, schválené vedením oddelenia. Tieto smernice sa pravidelne aktualizujú podľa posledných zistení tzv. „evidence based medicine“ čiže výsledkov kvalitných klinických štúdií. Ako jedna z prvých vecí ma uchvátilo aj vybavenie, čistota, zrekonštruované, alebo aspoň opravené a udržiavané priestory a vybavenie. Bezpečnosť a pohodlie pacienta.

Akým spôsobom sa prenášajú poznatky z výskumu do praxe? Ako to prebieha a kto je za to zodpovedný?

Všetko sa neustále vyvíja. V medicíne nemôžeme nikdy poznať celú pravdu a možno veľa aktuálnych prístupov nie je správnych, je však dôležité, aby sme postupovali, ako sa najlepšie dá, teda podľa najnovších, objektívne overených vedomostí.

Preto máme pravidelné stretnutia, kde sa prezentujú najnovšie výsledky literatúry a zhodnocujú sa naše doterajšie interné postupy. Napríklad ak sa vyskytne určitý komplikovaný alebo zaujímavý prípad a nastane otázka, ako lepšie predísť komplikáciám v budúcnosti. Naposledy sa prepracovávali postupy pre popôrodné krvácanie spolu s anestéziológmi, ktorí sú pri takýchto urgentných stavoch dôležití. Okrem medicínskych tém ako kliešťový pôrod, vákuumextraktor, riziká alebo kontraindikácie sa často na stretnutiach hovorí aj o otázkach komunikácie a dobrej organizácie práce. Diagnostiku mimomaternicového tehotenstva a rôzne možnosti liečby spracovala kolegyňa z Cochrane reviews[fusion_builder_container hundred_percent=”yes” overflow=”visible”][fusion_builder_row][fusion_builder_column type=”1_1″ background_position=”left top” background_color=”” border_size=”” border_color=”” border_style=”solid” spacing=”yes” background_image=”” background_repeat=”no-repeat” padding=”” margin_top=”0px” margin_bottom=”0px” class=”” id=”” animation_type=”” animation_speed=”0.3″ animation_direction=”left” hide_on_mobile=”no” center_content=”no” min_height=”none”][1] a už aj máme nové guidelines, práve preto, že aj keď sú jasné určité všeobecné zásady, v praxi má každý svoj názor na ten ktorý prípad.

Už si hovorila o tom, čo ťa najviac prekvapilo. Keby si to mala zhrnúť, čo sú podľa teba najväčšie rozdiely medzi slovenským a švajčiarskym systémom?

Niekedy mám pocit, aj keď nemôžem zovšeobecňovať, že niektoré veci, ktoré sa ešte robia na Slovensku, sú už vo Švajčiarsku zastaralé. Napríklad nástrihy u prvorodičiek. Nástrih, teda epiziotómia, nemá ochranný vplyv pred poškodením hrádze ani výhodu pri hojení šitia. Pokiaľ má žena dostatočný čas na to, aby sa hlavička pomaly „prerezala“ teda porodenie hlavičky, väčšina prvorodičiek porodí s určite menšími poraneniami, ako je epiziotómia. Samozrejme, sú situácie, kedy je ten nástrih dôležitý.

Ďalším príkladom je krvácanie v prvom trimestri. Veľmi časté, väčšinou bez zistenej príčiny. Môže byť banálne, ale môže skončiť aj potratom. Vieme však, že oddych na lôžku (vo väčšine prípadov) nezmení prognózu a keďže nemôže tomuto prirodzenému vývoju zabrániť, hospitalizácia pacientky je zbytočná. Samozrejme toto jej treba najprv vysvetliť, aby nedošlo k nepochopeniu a traumatizácii.

Je niečo, čo by si zmenila?

Áno, zredukovala by som ich prehnanú byrokraciu a administratívu. Je to síce celosvetový problém dnešného zdravotníctva, na druhej strane je to neefektívne zorganizované. Čo nemocnica, to iný systém. Prechod z papierovej formy do elektronickej znamená v praxi dvojnásobnú prácu a menšiu prehľadnosť. Dúfam, že je to len otázka vývoja a časom sa to zlepší.

Niekedy aj časté menenie zmien personálu, nepravidelné zmeny, čiže veľa rôznych ľudí starajúcich sa o pacientov zbytočne zhoršuje komunikáciu a vzťah s pacientmi, spomaľuje sa posun informácií, čo spôsobuje zmätok. V tomto mám pocit, že si to na Slovensku menej komplikujeme.

Už si spomínala, koľko detí sa u vás ročne narodí. Koľko máte lôžok a koľko máte personálu v jednej službe?

Na pôrodnici je päť pôrodných sál väčšinou s troma-štyrmi pôrodnými asistentkami, ktoré majú na starosti pôrody aj konzultácie. Na pôrodníckom oddelení máme okolo tridsať lôžok. Cez deň majú službu dvaja neatestovaní lekári a jeden atestovaný na celé pôrodnícke oddelenie.

Čiže na tých päť pôrodných sál máte jedného lekára a pôrodné asistentky?

V podstate cez deň sú dvaja lekári len na pôrodnicu. V noci slúžia dvaja lekári na celom oddelení a jeden z vedúcich je doma „ na telefóne“  pre prípad vážnejších situácií.

Ako prebiehal tvoj tréning, keď si prišla?

Mala som už krátku štvormesačnú prax zo Slovenska a zo stáže v Ženeve. V podstate som začala samostatne pracovať, pričom som spolupracovala s atestovaným lekárom, ktorý býva pridelený 2-3 neatestovaným lekárom. Začiatočník s ním konzultuje alebo vyšetruje pacientku skoro stále a postupom času už hlási len nutné veci, komplikácie. Spolu odvádzajú výkony, inštrumentálne pôrody, cisárske rezy a gynekologické výkony. S vedúcimi lekármi som v kontakte len na denných sedeniach, v prípade špecializovaných konzultácií a na operačnej sále.

Aj v nemocnici odvádzajú pôrody najmä pôrodné asistentky?

Áno. To spôsobilo aj moje sklamanie, keď som prišla do Švajčiarska. Tu pôrodná asistentka hrá ten prím, čo je fajn, lebo keď mám nočnú službu, často nemám čas byť po celú dobu na pôrodnici. Ale keď sa mladý lekár chce niečo naučiť, musí si vybojovať u  pôrodnej asistentky miesto, jednak aby mohol odviesť pôrod, jednak si získať určitú autoritu. Napriek tomu, že začínajúci lekár je mladší a  s menej skúsenosťami, má väčšiu zodpovednosť a preto je vzťah s pôrodnou asistentkou niekedy ťažký. Súhlasím s tým, aby nekomplikované pôrody odvádzali pôrodné asistentky , lebo je to jednoznačne príjemnejšie pre rodičku, ak má pri sebe stále tu istú osobu, ktorá je tam, aby ju aj povzbudzovala, pomáhala jej prekonať bolesť, strach. Jednoznačne  však nesúhlasím, hlavne pokiaľ ide o nemocnice vzdelávajúce lekárov, aby bol lekár až na druhom mieste, pretože sú to práve oni, ktorí riešia život ohrozujúce situácie, nastávajúce náhle, bez varovania a aj vtedy je dobrá a efektívna komunikácia so ženou nevyhnutná.

Takže vlastne, keď chcete odvádzať pôrody, tak sa musíte dohodnúť s pôrodnými asistentkami? Keď je ten pôrod nekomplikovaný?

Áno, keď je ten pôrod nekomplikovaný. Ale lekár musí byť tak či tak prítomný. A v prípade komplikácii musí zavolať atestovaného lekára. Toto však závisí aj od konkrétnej nemocnice.

Ako je to s epidurálnou anestéziou?

Epidurálna anestézia je hradená poisťovňou. Percentá sa líšia v závislosti od kantónov, napríklad Bern má 25% a Ženeva až 80% (údaje sú z roku 2009)[2]. Epidurálnu anestéziu podáva anesteziológ. Pokiaľ nejde o rizikový pôrod, pôrodník nemusí byť ani prítomný pri jej podaní.

Musia sa ženy, ktoré chcú epidurálnu anestéziu rozhodnúť dopredu alebo si ju môžu vypýtať i počas pôrodu?

Môžu sa rozhodnúť hocikedy, nemusia nevyhnutne pred tým konzultovať s anestéziológom, aj keď v prípade zdravotných problémov samozrejme organizujeme konzultácie okolo 36.-37. týždňa gravidity.

Ako dlho sú zvyčajne ženy hospitalizované po pôrode?

Po vaginálnom pôrode, sú väčšinou hospitalizované dva až tri dni, ale môžu odísť aj po prvom dni, dokonca už po šiestich hodinách pozorovania, pokiaľ to ich stav dovoľuje a nie je u nich zvýšené riziko komplikácií. Po cisárskom reze sú zvyčajne hospitalizované štyri až päť dní.

Aký je rozdiel v prístupe pri nízko a vysoko rizikových pôrodoch?

Rozdiel je v počte lekárskych kontrol a pri plánovaní pôrodu. Ak je zvýšené riziko, napríklad inštrumentálneho pôrodu či cisárskeho rezu, tak sa dohodne dopredu anestéziológ. Vtedy je aj gynekológ prítomný. Pri nerizikových ženách je to pôrodná asistentka.

Spomínala si, že jedna z vecí, ktoré ťa prekvapili, bol práve štýl komunikácie so ženami. Ako prebieha poskytovanie informovaného súhlasu?

Písomný informovaný súhlas máme k vyvolávaniu pôrodu a k cisárskym rezom. Tomu predchádza konzultácia s lekárom, kde je žene vysvetlený postup pri cisárskom reze a jeho riziká. Samozrejme v rizikových situáciách nie je dostatok času na písomný súhlas, vtedy stačí ústny. Napríklad v krátkosti vysvetliť prečo potrebujeme použiť urgentne kliešte pri pôrode. Po pôrode následne lekár vyhľadá partnerov ešte raz, aby im ešte raz vysvetlil situáciu a zodpovedal prípadné otázky.

čítať 2. časť rozhovoru >>

[1] Viac o Cochrane reviews sa môžete dočítať v nasledovnom článku: https://zenskekruhy.sk/temy/vyskum/ako-sa-vyznat-v-mori-najnovsich-vedeckych-poznatkov/

[2] La Gruyere, 28.2.2009

Jazyková korektúra: Daniela Sakačová

Možnosti pôrodu vo Švajčiarsku: Rozhovor s pôrodnou asistentkou Franziskou Beck

[/fusion_builder_column][/fusion_builder_row][/fusion_builder_container]

O autorke

Hana Harenčárová

Napíšte komentár