Dobrá prax Odborné názory Pôrodná asistencia

Mnohým pôrodným asistentkám na Slovensku vyhovuje, že pri výkone povolania nemusia niesť zodpovednosť.

Rozhovor  s Mgr. Ivetou Lazorovou, dipl. p. a., prezidentkou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Rozhovor pripravila Miroslava Rašmanová

Povolanie pôrodnej asistentky na Slovensku a v zahraničí sa javí značne rozdielne. Môžete nám predstaviť, aké sú kompetencie pôrodných asistentiek na Slovensku podľa platnej legislatívy?

V súvislosti s reformou vzdelávania v odbore pôrodná asistencia máme v súčasnosti na Slovensku pôrodné asistentky so stredoškolským, ale aj s vysokoškolským vzdelaním, podľa legislatívy sme všetky odborne spôsobilé pre výkon tohto povolania. Na základe požiadaviek praxe môžeme nadobúdať špecializácie a certifikáty. Sme však povinné sa aj naďalej sústavne vzdelávať, to znamená „zbierať kredity“ počas 5-ročného cyklu hodnotenia sústavného vzdelávania v podstate celý profesionálny život.

Paradoxne k týmto vysokým nárokom na vzdelávanie nie je priamo úmerná možnosť vykonávať povolanie pôrodnej asistentky na Slovensku v plnom rozsahu. Mám na mysli komplexnú starostlivosť o tehotné ženy, samostatné vedenie fyziologického pôrodu, či starostlivosť o novorodenca a pri podpore dojčenia. Pôrodná asistentka na Slovensku je veľmi výkonovo obmedzovaná, nemá porovnateľné kompetencie s pôrodnými asistentkami napr. v EÚ, nemá rozhodovacie kompetencie.

A ako je to v realite: čo je bežnou náplňou práce pôrodnej asistentky zamestnanej v pôrodnici?

Pôrodná asistentka v pôrodnici vykonáva odborné pracovné činnosti spojené s príjmom ženy do pôrodnice, asistenciu pri pôrode, starostlivosť o šestonedieľku, podporu dojčenia, avšak väčšinu týchto činností realizuje na základe ordinácií lekára, nie samostatne.

Má takéto postavenie nejaké historické pozadie?

Historicky boli pôrodné asistentky samostatné vo svojich činnostiach a ich práca spočívala v podpore a pomoci zdravým tehotným a rodiacim ženám, ako aj v starostlivosti o novorodenca a v podpore dojčenia, a to najmä v domácom prostredí ženy. Komplikované prípady riešili lekári v nemocniciach. V 50-tych rokoch minulého storočia prevzali celú túto starostlivosť lekári a postavenie pôrodných asistentiek sa radikálne zmenilo. Zo samostatnej pôrodnej asistentky, ženskej sestry, babice sa stala táto pozícia iba vykonávateľky lekárových pokynov.

Čo slovenské pôrodné asistentky najviac trápi v súvislosti s výkonom ich povolania?

Samostatné postavenie v systéme poskytovateľov znamená aj vyššiu zodpovednosť, na ktorú nie sme všetky pripravené, mnohým pôrodným asistentkám však vyhovuje tento stav. Byť iba pomocníčkou lekára, vykonávať naordinované činnosti, nebyť za nič zodpovedné.

Mnohé dnešné pôrodné asistentky nikdy na vlastné oči nevideli samostatnú pôrodnú asistentku pri jej činnostiach, nevedia čo je jej úlohou, nikdy nezažili domáci pôrod, neboli u šestonedieľky na návšteve doma po pôrode, nezastrešovali starostlivosť o novorodenca v prostredí mimo nemocnice. Návštevná služba tzv. terénnych ženských sestier ešte fungovala asi do roku 1990, no dnes je už iba mýtom. Zmenil sa systém a my sme sa mu prispôsobili.

Ako je to s iniciatívou samotných pôrodných asistentiek: majú záujem aktívne odvádzať fyziologické pôrody? Zaznamenali ste v posledných rokoch nejaký posun či už u čerstvých absolventiek pôrodnej asistencie alebo aj u tých, ktoré už pracujú v pôrodniciach, smerom k uchopeniu svojich kompetencií?

Ja sama som nastúpila do praxe v 80-tych rokoch, kedy sme bežne v pôrodnici ešte „odvádzali“ pôrody , realizovali nástrihy hrádze, ak to bolo nutné, ale aj ošetrovali nástrihy – zašívali tieto rany. Učila som sa to od starších kolegýň a považovala som tieto činnosti za súčasť mojich kompetencií. Postupne nás ale vytláčali lekári a ich postavenie sa posilňovalo a naše oslabovalo. Nebola som s týmto stavom stotožnená, no pracovala som v kolektíve, kde kolegyne tvrdili, že ak lekár dostane zaplatené za to, že je v službe, nech teda robí to, za čo je platený. A bola som nútená sa tomu prispôsobiť, aj keď to boli z môjho pohľadu krátkozraké argumenty, pretože sme sa akoby samé o túto kompetenciu pripravili. Na druhej strane angažovanosť lekárov bola pochopiteľná, nakoľko stúpal ich kredit v očiach rodičiek. A úmerne s tým stúpala aj ich cena.

Bohužiaľ musím povedať, že angažovanie sa za zmenu u samotných pôrodných asistentiek nie je veľmi viditeľné. Tých, ktoré sú dostatočne rozhľadené a ochotné bojovať za zmeny je veľmi málo. Napriek tomu, že čerstvé absolventky prichádzajú do praxe s určitými ideálmi, že budú mať možnosť uplatniť nadobudnuté vzdelanie a kompetencie, nestáva sa tak. Dôvodom je fakt, že sú v kolektíve v menšine a že zaužívané stereotypy sa veľmi ťažko menia. Vekový priemer pôrodných asistentiek je v súčasnosti 47 rokov, čo samo osebe hovorí, že je to generácia, ktorá je už príliš zafixovaná v týchto stereotypoch.

Vidíte nejaké nedostatky v systéme vzdelávania pôrodných asistentiek?  Stretnú sa s praxou v dostatočnej miere už počas štúdia? Aké sú pre slovenské študentky možnosti získať prax v zahraničí?

Systém vzdelávania pôrodných asistentiek na Slovensku je na veľmi vysokej úrovni vo výučbe odborných predmetov, teda v teoretickej rovine. Študenti získavajú dostatočné množstvo vedomostí pre výkon povolania, ktoré ich zaradia medzi kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a zabezpečujú kvalitu nimi poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Naši študenti majú veľmi kvalitné vedomosti v porovnaní so zahraničím, o čom svedčí aj ich uplatnenie na trhu práce v medzinárodnom porovnávaní.

Praktické zručnosti, ktoré musia počas štúdia dosiahnuť ale odrážajú skôr potreby nášho systému, teda pôrodná asistentka nie je v dostatočnej miere pripravovaná na samostatný výkon povolania. Je skôr pripravovaná pre prácu v nemocničných zariadeniach. Je to logické, nakoľko chýba segment samostatnej poskytovateľky v pôrodnej asistencii a teda sa ani nemajú od koho tieto študentky učiť. Vzdelávacie inštitúcie nemajú dostatok spolupracujúcich samostatných pôrodných asistentiek, ktoré by ich pre takúto prax pripravili. Prax v zahraničí by bola ideálnym riešením, no vyžadovala by si finančné zdroje a zlepšenie komunikácie s pôrodnými asistentkami zo zahraničia, ako aj nadväznosť na zmeny na systém u nás.

Má Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek nejakú dlhodobú stratégiu, vďaka ktorej by bolo možné tento stav zmeniť?

Samozrejme, že pôrodné asistentky, ktorým záleží na rozvoji povolania sa usilujú tento stav zmeniť, no darí sa to iba veľmi pomaly. Problém je v samotných pôrodných asistentkách. Tých, ktoré by mali záujem pracovať samostatne je veľmi málo. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek viac než 10 rokov navrhuje zmeny a žiada o vytvorenie podmienok pre výkon samostatnej praxe pôrodných asistentiek.

Pripravili sme projekt, kde sme navrhovali legislatívne zmeny, vyčíslili sme náklady, ale aj finančné úspory starostlivosti pôrodnej asistentky o zdravé tehotné oproti lekárskej starostlivosti. Bohužiaľ, neboli sme úspešní. Rokovali sme s ministerstvom zdravotníctva, odborníkmi, zaangažovali sme aj laickú verejnosť a občianske združenia žien, ktoré sa zameriavajú na tieto oblasti, no musím povedať, že bez väčšieho úspechu.

Ďakujeme za rozhovor

O autorke

Miroslava Rašmanová

K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedla osobná skúsenosť a presvedčenie, že nie je jedno ako je poskytovaná zdravotná starostlivosť pri pôrode. Zaujímam sa najmä o nastavenia systémov zdravotnej starostlivosti v rôznych krajinách, podporu dojčenia a materských kompetencií. Snažím sa tieto témy spracovávať do hĺbky, s prihliadnutím k tomu, že konečná voľba je vždy aj tak na individuálnej žene. Som presvedčená, že ženy dokážu robiť rozhodnutia o svojom tele a zdraví počas pôrodu a že neexistuje jedno správne rozhodnutie pre všetky. Každá žena má za sebou určité skúsenosti a nachádza sa v inej životnej situácii. Od toho sa odvíjajú aj jej individuálne potreby a hodnotové preferencie.

Napíšte komentár