Odborné názory Tehotenstvo a pôrod

Nika Gašparovičová o pôrodoch vo švajčiarskej nemocnici: s pacientkou vždy komunikujeme

Napísal/a

Ako prebieha pôrod vo vašej nemocnici? Keď príde žena, čo sa s ňou deje?

Žena väčšinou zatelefonuje ešte z domu, že má kontrakcie alebo jej odtiekla plodová voda. Po príchode na pôrodnicu ju pôrodná asistentka vyšetrí, spraví monitoring srdcových oziev teda CTG, ak je treba spravíme ultrazvuk. Pokiaľ ide skutočne o začínajúcu pôrodnú činnosť a kŕčok sa začína skracovať, hospitalizujeme pacientku. Ak sa už kŕčok dostatočne skracuje a otvára ostane rovno na pôrodnici v opačnom prípade ide ešte na oddelenie do svojej izby, pričom izby sú pre dve pacientky. Na pôrodnej sále aj na izbe s ňou môže byť partner či iná sprevádzajúca osoba, na izbe však len cez deň. Počas prvej pôrodnej doby, teda keď sa pôrodná bránka otvára, približne raz za 1-2 hodiny ju príde skontrolovať aj lekár, napriek tomu, že pokiaľ všetko prebieha hladko, o ženu sa stará výhradne jedna pôrodná asistentka. Lekár je takmer vždy pri pôrode, ale väčšinou vedie pôrod pôrodná asistentka.

Koľko sprevádzajúcich osôb si môže žena priviesť? Kto to zvyčajne býva?

[fusion_builder_container hundred_percent=”yes” overflow=”visible”][fusion_builder_row][fusion_builder_column type=”1_1″ background_position=”left top” background_color=”” border_size=”” border_color=”” border_style=”solid” spacing=”yes” background_image=”” background_repeat=”no-repeat” padding=”” margin_top=”0px” margin_bottom=”0px” class=”” id=”” animation_type=”” animation_speed=”0.3″ animation_direction=”left” hide_on_mobile=”no” center_content=”no” min_height=”none”][emaillocker]

Počas prvej pôrodnej doby to nie je striktne limitované. Pri samotnom pôrode by to nemala byť viac ako jedna sprevádzajúca osoba. Väčšinou to býva partner, mama alebo sestra. Vo výnimočných prípadoch býva prítomná aj iná osoba napríklad tlmočníčka.

Kedy dochádza k prasknutiu plodových obalov? Robí sa rutinne alebo sa čaká, kedy prasknú samé?

Závisí na postupe pôrodnej činnosti, či ide o spontánny pôrod alebo indukovaný, ako vysoko je hlavička a na ďalších indikáciách, napríklad CTG monitoring. V zásade sa snažíme nezasahovať do prirodzeného vývoja. Pokiaľ pôrod postupuje, tak sa čaká do konca a až potom ich prasknú, teda niekedy až do tých 9 cm, kedy je už kŕčok skoro celkom otvorený. Inokedy používame prasknutie plodových obalov na urýchlenie postupu pôrodnej činnosti, ak teda vyhodnotíme, že nepostupuje. Uprednostňujeme to skôr ako lieky.

Akú má žena možnosť výberu polohy v rôznych pôrodných dobách?

V prvej dobe pôrodnej sú rodičky často na lopte, v bazéne, prechádzajú sa, zriedkavejšie sa pohupujú v popruhu. Vo fáze aktívneho tlačenia si môže žena vybrať ľubovoľnú polohu, gynekologickú (v polosede, ako pri vyšetrení u gynekológa) tak, že si drží nohy alebo na kolenách, na boku, do vody. Zažila som už aj pôrod v drepe. Samozrejme v rizikovejších a komplikovanejších situáciách musíme nakoniec zvoliť klasickú gynekologickú polohu.

Čiže si môžu vybrať hocijakú polohu akú chcú?

[/fusion_builder_column][/fusion_builder_row][/fusion_builder_container][fusion_builder_container hundred_percent=”yes” overflow=”visible”][fusion_builder_row][fusion_builder_column type=”1_1″ background_position=”left top” background_color=”” border_size=”” border_color=”” border_style=”solid” spacing=”yes” background_image=”” background_repeat=”no-repeat” padding=”” margin_top=”0px” margin_bottom=”0px” class=”” id=”” animation_type=”” animation_speed=”0.3″ animation_direction=”left” hide_on_mobile=”no” center_content=”no” min_height=”none”][userpro_private] Áno, môžu. Majú na výber rôzne pomôcky, posteľ, pôrodnú stoličku. Môžu si vybrať aj pôrod do vody, pokiaľ je voľná sála. Samozrejme musia spĺňať určité kritéria pre bezpečný pôrod, napríklad netrpieť infekčným ochorením alebo zvýšeným rizikom popôrodného krvácania. Rovnako musí byť k dispozícii partner v prípade nevyhnutnej fyzickej pomoci.

Akú polohu si ženy najčastejšie vo vašej pôrodnici vyberajú?

Väčšinou na chrbte, v polosede, pričom sami alebo s našou pomocou si držia nohy pod kolenami alebo sa držia rúčok.

Kedy sa strihá pupočník?

Strihá sa v podstate hneď, ako dáme dieťatko na brucho maminke a zablahoželáme jej. Odporúčanie švajčiarskej komory gynekológov je prestrihnúť pupočník jednu minútu po narodení. Väčšinou ho môže prestrihnúť sám otecko.

A ak žena požiada, tak sa môže počkať so strihaním pupočníkovej šnúry?

Áno určite, samozrejme, opäť, ak tomu okolnosti dovoľujú, teda ak novorodenec nepotrebuje rýchlu pediatrickú starostlivosť. Niekedy si dokonca pacientky vypýtajú aj kúsok placenty alebo pupočníka, ktorý použijú na homeopatické lieky.

Čo sa týka plánovania pôrodu, pacientky si niekedy pripravia pôrodný plán, ktorý na nešťastie nie je vždy osobne skonzultovaný s pôrodníkom, čo si myslím, že je chyba, pretože potom sú sklamané a môže dôjsť ku konfliktom a k nepochopeniu práve v kritickejších situáciách. Takéto požiadavky väčšinou diskutujú s jednou z pôrodných asistentiek okolo 35.-36. týždňa gravidity, keď sa kompletizuje ich spis. Spis potom ešte skontroluje lekár a dohodne prípadne ďalšie vyšetrenie, konzultáciu či kontrolu, napríklad anesteziologickú konzultáciu.

Je možný aj cisársky rez na želanie ženy bez medicínskeho dôvodu?

Čo sa týka cisárskych rezov na želanie, je to samozrejme možné ale pomerne zriedkavé. Opäť sa to prediskutuje buď u nás naklinike alebo s gynekológom ženy. Niekedy si ženy cisársky rez žiadajú, ak prvý pôrod neprebehol podľa očakávaní (kliešte, silná bolesť, stres) alebo ak už prvý krát rodili cisárskym a nemajú záujem druhý krát skúšať vaginálny pôrod. Vtedy sa to všeobecne uznáva ako dôvod, lebo predsalen, riziko ruptúry maternice sa zvyšuje. Žiadostí o cisársky rez je všeobecne menej a bez konkrétneho zdravotného dôvodu sú naozaj zriedkavé. Musím dodať, že si myslím, že je to aj preto, že epidurálna anestéza je tu hradená poisťovňou.

Za akých okolností sa robí epiziotómia?

Epiziotómia (nástrih hrádze) sa robí len v prípade , že hrádza je zvýšená, príliš napätá a zadržiava hlavičku. Väčšinou aj v prípade inštrumentálneho pôrodu, hlavne kliešťového. Niekedy sa robí epiziotómia, ak pri predchádzajúcom pôrode bolo veľké poranenie hrádze, až po svaly konečníka.

A vieš,akú máte mieru epiziotómie vo vašej nemocnici?

V našej nemocnici neviem, ale v rámci Švajčiarska sa zaznamenáva jednoznačný pokles v počte epiziotómií: v roku 2000 to bolo ešte 34,2%, v 2004 len 25,5 % pôrodov, v prípade kliešťového pôrodu sa spraví nástrih v 80%, v prípade vakuumextrakcie len 16%.[1]

Ako prebieha tretia fáza pôrodu, čiže porodenie placenty?

Bezprostredne po pôrode pliecok dieťatka podávame každej pacientke oxytocín (5 medzinárodných jednotiek), nakoľko sa ukázalo, že sa tým jednoznačne znižuje riziko krvácania v dôsledku nedostatočnej kontrakcie maternice. Následne by sa mala placenta vypudiť do pol hodiny. Ak sa tak nestane podáme ešte jednu rovnakú dávku oxytocínu a placentu skúsime porodiť aktívne, čiže jemným ťahom za pupočník a súčasným protiťahom na maternicu. Pokiaľ pacientka nemá epidurálnu anestéziu, tento manéver je jednoznačne nepríjemný. Ďalšou možnosťou je manuálne odlúčenie placenty v celkovej alebo epidurálnej anestézii priamo na operačnom bloku. Po odlúčení placenty nastáva šitie pôrodných poranení lekárom (vo Francúzsku majú právo šiť aj pôrodné asistentky, vo Švajčiarsku oficiálne nie). Dieťatko môže ostať celý čas s maminkou, môže byť hneď priložené na prsník, alebo pokiaľ si to pacientka želá, počas šitia sa o neho postará pôrodná asistentka, alebo si ho priamo na hruď môže priložiť otecko.

Ako dlho má spravidla žena dieťatko na bruchu?

Pacientka ostáva ešte dve hodiny na pôrodnici. Prvé kompletné vyšetrenie a meranie novorodenca by sa podľa aktuálnych štandardov BFHI[2] malo vykonávať až po prvej hodine. V tejto veľmi dôležitej fáze prebieha adaptácia novorodenca vďaka blízkemu kontaktu s matkou (tzv.koža-na kožu). Týmto fyziologickým procesom sa znižuje stres u novorodenca, podporujeme skoré prisatie k prsníku a začatie dojčenia. Zvyšuje sa tým aj hladina hormónu oxytocínu u matky, dôležitého aj pre dostatočnú kontrakciu maternice. Vytvára sa medzi nimi puto, dôležité pre ďalší psychosociálny vývoj dieťatka.

Musím povedať, že aj keď väčšinou dieťatko skutočne ostáva na brušku počas prvej hodinky, často sa stáva, že prvá starostlivosť (dodatočné utretie, meranie, plienka) sa spraví počas pôrodu placenty a šitia priamo na pôrodnej sále. Niekedy si rodičky vyslovene želajú počas šitia pôrodných poranení dať dieťatko nachvíľku do rúk sestry alebo partnera. Vždy ale komunikujeme v prvom rade s pacientkou. Pokiaľ si vyslovene želá nechať bábätko na brušku, vyhovieme jej požiadavkám. Myslím, že by sme tento princíp mali skutočne podporovať, apelovať a vzdelávať neustále zdravotnícky personál, aby bol dodržaný naozaj u maximálneho počtu novorodencov.

A keď žena by chcela mať to dieťa celé dve hodiny neprerušene alebo keby nechcela oxytocín, je to možné? Ako sa potom postupuje vo vašej nemocnici?

S tým neprerušeným kontaktom problém určite nie je. Čo sa týka odmietnutia oxytocínu, po vysvetlení, že pacientka viac riskuje popôrodné krvácanie by musela podpísať súhlas, resp. lekár by túto situáciu zaznačil v spise pre zdôvodnenie prípadných neskorších komplikácií, neskoršieho nástupu krvácania, šoku, úmrtia.

Je možné, že žena v nemocnici porodí aj bez liekov?

Je to možné, ale musí mať minimálne vždy zaistenú žilu. Bežne je možné, že jediný liek, ktorý pacientka dostane je oxytocín. Ako som už povedala, odmietnuť ho môže, ale na vlastnú zodpovednosť.

Po pôrode ostáva žena so svojim dieťaťom 24 hodín denne? Je dieťa stále s matkou alebo otcom?

Vo Švajčiarsku všade funguje tzv. rooming-in systém, ale pokiaľ si chce rodička trochu v noci oddýchnuť  môžu sa o dieťatko dočasne postarať, v rámci personálnych možností, pôrodné asistentky.

Hovorila si, že ženy po pôrode sú na izbách po dvoch, takže tam asi nemôže zostať tá sprevádzajúca osoba, že by niečo pomáhala.

Cez deň môže, partner takmer stále, ale oficiálne návštevné hodiny pre rodinu sú popoludní.

Čiže partneri majú akoby cez deň nelimitovaný prístup a ostatné návštevy majú nejaké hodinové limity?

Presne tak, partneri sú tam často aj pri vizite s pediatrom a pri kúpaní novorodenca. Takisto majú prístup na novorodenecké oddelenie, kde sú hospitalizovaní predčasne narodení novorodenci.

Sú teda nejaké procedúry, ktoré sa robia rutinne? Spomínala si oxytocín a že rodičky majú zaistený žilový prístup…

Nevyhnutné sú testy krvnej skupiny novorodencov, popôrodné kontroly pôrodnou asistentkou, každodenná kontrola novorodenca, jeho priberanie na váhe, screening vrodených chorôb ako cystická fibróza alebo znížená činnosť štítnej žľazy.

Ako prebieha podpora dojčenia?

Naša nemocnica je podľa UNICEF tzv. „baby-friendly“. Podporu dojčenia aj špeciálne konzultácie majú na starosti hlavne pôrodné asistentky. Nepoužívajú sa podľa možností cumlíky a neprikrmuje sa, ak na to nie je špeciálny dôvod, ako napríklad predčasne narodený novorodenec s menšími zásobami cukru a teda ohrozený hyperglykémiou a kŕčmi.

A aké sú tvoje plány do budúcna?

Vo Švajčiarsku by som si rada dokončila atestáciu. Ak všetko dobre pôjde, tak by to mohlo byť v roku 2018. A čo potom, sa uvidí… Momentálne sú pre mňa najdôležitejšie kvalitné vedomosti a skúsenosti. Nie som zaťažená na konkrétne miesto na tejto zemeguli. Uvidíme, kam ma budúcnosť zaveje. Určite ale premýšľam aj o návrate na Slovensko, lebo napriek tomu, že je mi tu veľmi dobre, doma je doma a myslím si, že stojí za to sa vrátiť. [/userpro_private]

<< prvý diel rozhovoru

Jazyková úprava: Daniela Sakačová

[/fusion_builder_column][fusion_builder_column type=”1_1″ background_position=”left top” background_color=”” border_size=”” border_color=”” border_style=”solid” spacing=”yes” background_image=”” background_repeat=”no-repeat” padding=”” margin_top=”0px” margin_bottom=”0px” class=”” id=”” animation_type=”” animation_speed=”0.3″ animation_direction=”left” hide_on_mobile=”no” center_content=”no” min_height=”none”][1] Schwab, P., & Zwimpfer, A. (2007). Mettre au monde dans les hôpitaux de Suisse. Résultas des statistiques suisses de la santé, ed. Neuchâtel-Switzerland: Office Fédéral de la Statistique (OFS), 1-27.

[2] Baby-friendly hospital initiative : revised, updated and expanded for integrated care, World Health Organization and UNICEF 2009[/fusion_builder_column][/fusion_builder_row][/fusion_builder_container] [fusion_builder_container hundred_percent=”yes” overflow=”visible”][fusion_builder_row][/emaillocker][/fusion_builder_row][/fusion_builder_container]

O autorke

Napíšte komentár