S blížiacim sa záverom roka a po skončení kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách si uvedomujeme, ako veľmi sme vyčerpané. Rok 2025 bol intenzívny.
- Vydali sme ebook o práve dieťaťa na sprevádzajúcu osobu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
- Zabezpečili sme jeho preklad do ukrajinčiny aj maďarčiny a pripravujeme jeho preklad do angličtiny.
- Zorganizovali sme niekoľko podujatí (offline aj online).
- Poskytli sme poradenstvo desiatkam žien.
- Viedli sme podpornú skupinu pre ženy s traumatickou pôrodnou skúsenosťou a v novembri sme začali ďalšiu.
- Vydali sme monitorovaciu správu o protiprávnosti poplatkov spojených s prítomnosťou sprevádzajúcej osoby pri pôrode.
- Vzdelávali sme, aj sme sa vzdelávali…
Cítime sa vyčerpané.
A frustrované.
Nedostatočná podpora neziskového sektora
Neziskové organizácie v oblasti ľudských práv (vrátane nás) čelia chronickému nedostatku financií. Grantové možnosti sú obmedzené, individuálne dary, ani dve percentá nestačia. Zároveň čelíme hejtom na sociálnych sieťach a negatívnemu vnímaniu zo strany vládnych predstaviteľov a časti spoločnosti. Kvôli tomu, že otvorene kritizujeme inštitúcie, ktoré zlyhávajú v ochrane práv žien pri pôrode (a detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti) nás obviňujú, že “vytvárame problémy tam, kde nie sú”.
A kým my míňame čas a energiu na hľadanie peňazí a obranu pred útokmi, ženy, ktoré potrebujú pomoc, čakajú.
Bagatelizácia, popieranie a zľahčovanie zo strany spoločnosti
Spoločnosť zľahčuje a popiera skúsenosti a prežívanie žien. Popiera existenciu systémového problému. Ženy, ktoré otvorene hovoria o svojej skúsenosti narážajú na nepochopenie, obviňovanie alebo dokonca výsmech. Spoločnosť presúva zodpovednosť na obeť.
Ale mlčanie neznamená, že problém neexistuje. Znamená len, že ho spoločnosť odmieta vidieť.
Táto normalizácia násilia má konkrétne dôsledky. Ženy mlčia, systém sa nemení. A my, ktoré sa snažíme o zmenu, sme terčom hejtu. Spoločnosť sa bráni priznaniu, že v pôrodných sálach sa deje násilie – pretože to by znamenalo priznať, že systém, ktorému dôverujeme, zlyháva.
Náročný proces nápravy porušenia práv
Ženu, ktorá sa rozhodne domáhať nápravy svojich práv, čaká zložitý a náročný proces. Ten si vyžaduje veľa času, energie a orientáciu v systéme, ktorý nie je jednoduchý ani pre odbornú verejnosť.
Proces nápravy je náročný finančne aj časovo. Vyžaduje si opakovanú komunikáciu s inštitúciami, zhromažďovanie dokumentácie a dlhodobé sledovanie postupu konania, pričom všetko prebieha paralelne s každodennými povinnosťami ženy, starostlivosťou o dieťa a návratom do bežného života po pôrode.
K tomu sa pridávajú dlhé lehoty na rozhodovanie zo strany inštitúcií. Tie sa počítajú v mesiacoch a v niektorých prípadoch ich inštitúcie ani nedodržiavajú.
Tieto faktory spolu vytvárajú situáciu, v ktorej sa domáhanie porušených práv stáva pre mnohé ženy príliš náročné. Nie preto, že by o nápravu nemali záujem. Ale preto, že systém kladie vysoké nároky na tých, ktorých práva boli porušené. A súčasne im ponúka len obmedzenú podporu v procese ich uplatňovania.
Zdravotná dokumentácia
Zdravotná dokumentácia je v procese domáhania sa porušených práv často jediným dôkazom, ktorý inštitúcie berú do úvahy. Problémom je, že žena nemá žiadny vplyv na jej obsah – ten vytvára výlučne zdravotnícky personál. Mnohé ženy majú skúsenosti s tým, že v dokumentácii personál uviedol nesprávne údaje o poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Alebo naopak – niektoré informácie tam chýbajú úplne.
Ďalším problémom je samotný prístup k zdravotnej dokumentácii. Niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (protiprávne) neposkytujú výpis zo zdravotnej dokumentácie, ale umožňujú len nahliadanie do nej. To môže byť pre ženy časovo aj finančne náročné. V niektorých prípadoch poskytovatelia dokonca (protiprávne) obmedzujú nahliadanie do zdravotnej dokumentácie tým, že neumožňujú jej kopírovanie alebo nafotenie.
Žena sa tak ocitá v situácii, kde jediný dôkaz o tom, čo sa pri pôrode stalo, je v rukách tých, voči ktorým sa snaží domôcť svojich práv.
Neochota pristúpiť k zmenám a nedostatočné vzdelávanie
Jedným z pretrvávajúcich problémov je obmedzená ochota inštitúcií a personálu pristúpiť k zmenám v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Aj keď opakovane my (aj mnohí ďalší) upozorňujeme na nedostatky a na potrebu zlepšení, prax sa mení len pomaly a často len formálne.
S tým súvisí nedostatočné vzdelávanie v oblasti práv žien pri pôrode. Práva pacientok nie sú v praxi vždy rešpektované. Personál ich vníma skôr ako nadštandard než ako základnú súčasť kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Zároveň na pracoviskách pretrváva rutinná a zaužívaná prax, a personál ju systematicky neaktualizuje podľa najnovších vedeckých poznatkov a odborných odporúčaní. Namiesto ich implementácie sa často pokračuje v postupoch „osvedčených časom“, aj keď už nemajú oporu v súčasných štandardoch starostlivosti.
Tieto faktory spolu prispievajú k tomu, že zmena v systéme prebieha pomaly a problematické postupy zostávajú súčasťou bežnej praxe.
Nízky záujem o vzdelávanie
Ďalším zdrojom frustrácie je pomerne nízky záujem o naše vzdelávacie aktivity. Napriek tomu, že témy práv žien pri pôrode, informovaného súhlasu či práv maloletých pacientov majú priamy dopad na každodennú prax, dlhodobo sa nám nedarí osloviť širší okruh žien, rodičov, pomáhajúcich profesií či verejnosti.
Uvažujeme nad tým, čím to je. Je vzdelávanie vnímané ako niečo navyše, na čo „nie je čas“, alebo ako téma, ktorá sa netýka konkrétneho človeka? Alebo je to nedostatočnou propagáciou? Skúsenosť hovorí, že záujem o informácie prichádza často až v momente, keď dôjde k porušeniu práv alebo negatívnej skúsenosti.
Bez informovaných ľudí však zmena v systéme prebieha pomalšie. Informovanosť, zdieľanie poznatkov a ich uplatňovanie v praxi pritom patria medzi kľúčové predpoklady toho, aby sa rešpektujúca a bezpečná starostlivosť stala štandardom, nie výnimkou.
Aj tak pokračujeme…
Napriek únave a frustrácii v našom úsilí pokračujeme. Nie preto, že by to bolo jednoduché, ale preto, že vieme, prečo túto prácu robíme. Každý podnet, každá skúsenosť, každá žena alebo rodina, ktorá sa na nás obráti, nám pripomína, že naša práca má zmysel. Veríme, že zmena je nielen potrebná a nevyhnutná, ale že prebieha aj vďaka nášmu úsiliu.
Tento text sme nepísali preto, aby sme sa sťažovali. Chceli sme zdieľať realitu našej práce a pomenovať problémy, s ktorými sa dlhodobo stretávame. Podeliť sa s vami o to, čo nás trápi. Kde narážame na prekážky. A prečo je cesta k zmene taká náročná. Veríme, že otvorenosť je dôležitou súčasťou dôvery – a že pomenovaním problémov môžeme hľadať riešenia.
Ďakujeme všetkým, ktorí nás podporujú, sledujú a stoja pri nás.
Pomôžte nám pomáhať. Aby sme v roku 2026 nemuseli obmedziť našu činnosť, prispejte nám na mzdy. Od januára 2026 sú príspevky od ľudí naším jediným zdrojom financií.
