Chcela by som sa podeliť o svoj pôrodný príbeh, ktorý prebiehal veľmi neštandardne. Týmto príbehom nechcem v žiadnom prípade očierniť personál nemocnice na gynekologicko-pôrodníckej klinike kde som rodila, ale poukázať na veľmi zlú pripravenosť nemocnice v období pandémie.
Fyziologický pôrod mi začal kontrakciami cca o pol šiestej ráno, kedy ma bolesť zdvihla z lôžka a postupne naberala na intenzite. Prvá doba pôrodná inak prebiehala veľmi rýchlo, kontrakcie sa dali veľmi pekne predýchať. Medzi nimi som si stihla dať teplú sprchu aj sa naraňajkovať a s mužom sme sa tešili, že už to prichádza a spolu to zvládneme. Ako však bolesti silneli, moje telo na bolesť reagovalo zvracaním. Zvracala som celý čas prvej doby pôrodnej.
Prekvapenie v podobe pozitívneho antigénového testu
V nemocnici som mala lekára – pôrodníka, s ktorým som mala podpísanú zmluvu o výbere lekára na odvedenie pôrodu. Ten ma po príchode do nemocnice vyšetril a oznámil, že som otvorená na sedem centimetrov a pôjdeme rodiť. Celá prvá doba trvala veľmi rýchlo, približne päť hodín znesiteľných bolestí.
Po príchode do pôrodnice mi urobili dva testy na Covid-19. Antigénový (z oboch nosných dierok) a PCR test (výsledok som mala až po 23 hodinách). Kým som ležala na CTG monitore, sestrička mi oznámila, že antigénový test je pozitívny.
V tom momente všetok personál zmizol a ja som iba stihla zakričať, aby mi priniesli misku na zvratky. Po desiatich minútach prišiel ku mne pôrodník v „skafandri“ a dal mi respirátor FFP3 a chirurgické rúško. Toto kombo som mala na tvári potom nonstop. Samozrejme, zvracať s dvomi rúškami sa fakt nedá.
Vtedy som vlastne videla svojho muža naposledy – nedovolili mu byť pri pôrode. On sa dal ešte v ten deň otestovať antigénovým testom, ktorý bol negatívny. Podotýkam, že obaja sme boli striktne doma od decembra, neprijímali sme návštevy, ani rodinu. Opúšťanie domu bolo len v rámci zaistenia potravín mužom a mojich kontrol pred pôrodom na klinike. Predpokladám, že falošná pozitivita mohla vyjsť v dôsledku podráždenia nosohltanu niekoľkohodinovým zvracaním.
Ťažký pôrod
Pôrodník ma odprevadil do špeciálnej oddelenej miestnosti zriadenej na 5. poschodí, kde prebiehal pôrod a kde som zostala hospitalizovaná až do prepustenia. Na prvý pohľad bola miestnosť vybavená dobre.
Všetok personál bol oblečený v ochranných oblekoch. Doteraz netuším, kto v tých oblekoch bol, ale v tom momente mi to bolo jedno. Po prepichnutí plodového vaku a podaní liekov proti zvracaniu cez kanylu kontrakcie zosilneli a ja som musela silnú bolesť predychávať cez dve rúška.
Vďaka okolnostiam a mojej fyzickej vyčerpanosti pôrod nepostupoval, malý sa držal stále veľmi vysoko. Čo však musím oceniť, pôrodník aj ostatný personál bol trpezlivý, podporovali ma a snažili sa ma polohovať na posteli, aby maličký zostúpil a správne dorotoval v pôrodných cestách.
Druhá doba pôrodná trvala takmer ako prvá, čo ma úplne vyčerpalo. Jediné, na čom mi vtedy záležalo a čo ma upokojovalo, boli dobré ozvy malého. Nakoniec museli malému pomôcť podaním oxytocínu, vákuumextraktorom a epiziotómiou, čím sa odvrátil hroziaci cisársky rez. Syn bol po pôrode našťastie v poriadku.
Improvizované šitie pôrodných poranení
Bohužiaľ, najväčšia „zábava“ sa len začínala. Okrem toho, že pôrodná posteľ bola koza, ktorá sa nedala polohovať a bola extrémne nepohodlná, tak personál postupne zisťoval, že im chýbajú určité nástroje na zašitie pôrodných poranení, ktoré boli značné. Chýbali im úplne esenciálne veci – svetlo a tampóny na odsávanie krvi. Svetlo museli priniesť z operačnej sály, aby doktor videl, čo vlastne má zašiť.
Počas hodinového šitia som mala syna pri sebe, čo mi pomáhalo prekonávať bolesť. Strata krvi bola veľká, no transfúzia nebola potrebná. Po celom pôrode ma pôrodník doslova preniesol na lôžko, ktoré bolo na druhej strane miestnosti.
Najväčším problémom bolo to, že so mnou bolo zaobchádzané ako s covid pozitívnou pacientkou aj napriek tomu, že PCR test, ktorého výsledok som obdržala až po 23 hodinách od odberu, bol negatívny a ja som netrpela žiadnymi symptómami. Vo večerných hodinách prišiel návrh od personálu z novorodeneckého oddelenia, že by som mala byť pridelená na izbu spolu s covid pozitívnymi pacientkami s príznakmi (v tom čase som ešte nemala výsledok z PCR testu) a syn by bol medzičasom na novorodeneckom oddelení. Argumentom tohto návrhu bol, že izba, v ktorej som rodila, je potrebná pre ďalšie suspektné rodičky. Tento návrh som rezolútne odmietla.
Nedostatočná starostlivosť o ženy s ochorením COVID-19 po pôrode
Počas celého pobytu v nemocnici, mne aj synovi, bola poskytnutá minimálna starostlivosť. Chodili len nutné kontroly. Ja, ako prvorodička, som čakal väčšiu pomoc, najmä po takom ťažkom pôrode. O laktačnom poradenstve, poradenstve o starostlivosti novorodenca nemôže byť ani reč. Z oddelenia, kde som ležala, som len dostala telefónne číslo, ak by som niečo potrebovala.
Na druhý deň ráno mi prišla SMS o negatívnom výsledku PCR testu. Vtedy som odložila respirátor a mala na tvári už len chirurgické rúško. V ten deň personál začal chodiť na kontroly častejšie, ale viac kontrolovali mňa ako dieťa. Už v ten deň sa hovorilo o mojom predčasnom prepustení, ak kontroly novorodenca dopadnú dobre.
Dieťa skontrolovali na druhý deň. Výsledky boli dobré, preto sa v nemocnici rozhodli, že ma prepustia po 45 hodinách po pôrode. Považujem to za veľmi predčasné vzhľadom na riziká pre novorodenca a moje popôrodné poranenia. Kvôli predčasnému prepusteniu nebol vykonaný odber krvi z päty dieťaťa, ktorý sa inak vykonáva po 72 hodinách od narodenia. Na tento odber sme museli prísť zvlášť. Čo ďalej považujem za maximálne nevhodné, bolo moje osobné vybavenie rodného listu na matrike takto krátko po pôrode s poraneniami, aj keď nemocnica mala možnosť mi dať podpísať dokumenty priamo v nemocnici.
Týmto príbehom by som chcela poukázať na totálnu nepripravenosť nemocnice a personálu v prípade suspektnej rodičky. Zdravotná starostlivosť by mala byť podaná rovnako pre všetkých. Taktiež by som chcela apelovať na rýchlosť vyhodnotenia PCR testu pre rodičky, ktoré by sa takto mohli vyhnúť podobným problémom.
Jana
