Znenie otvoreného listu:
„Vážení poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky,
obraciame sa na vás v súvislosti s návrhom poslancov Mariana KOTLEBU, Rastislava SCHLOSÁRA, Milana UHRÍKA a Stanislava DROBNÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov (tlač 961). Vyzývame vás, aby ste hlasovali proti tomuto fašistickému návrhu zákona a teraz a ani v budúcnosti nepripustili obmedzovanie práv žien a kontrolovanie ich životov prostredníctvom reštrikcií v prístupe k umelému prerušeniu tehotenstva.
Ženy majú právo rozhodovať sa o počte a čase narodenia svojich detí a na prístup k prostriedkom, ktoré toto rozhodovanie umožňujú. Súčasný návrh je ostrým zásahom do ich osobnej integrity a ich práva na súkromie, ľudskú dôstojnosť, ako aj osobnú slobodu a vyznanie. Snahy o obmedzenie práva na interrupciu dehonestujú ženy, pretože vychádzajú z predpokladu, že nie sú schopné robiť zodpovedné a uvážené rozhodnutia o svojom živote a zdraví.
Neubližujme pod zámienkou „ochrany života“
Vítame, že na Slovensku počet vykonaných interrupčných zákrokov dlhodobo klesá. Za ostatných desať rokov sa počet umelých prerušení tehotenstva u žien s trvalým pobytom na Slovensku znížil o 71 percent. Tento pokles patrí k najzásadnejším v Európe a dochádza k nemu bez reštrikcií a zákazov. Naopak, zákaz interrupcií vedie k nutnosti podstupovať interrupcie v zahraničí, k nebezpečným nelegálnym zákrokom a zvýšenej úmrtnosti žien. Interrupcie vykonané v nie bezpečných podmienkach, ku ktorým dochádza najmä v krajinách s prísnymi interrupčnými zákonmi, predstavujú celosvetovo hlavnú príčinu chronických a často nezvrátiteľných zdravotných problémov a vedú k úmrtiu zhruba 80 000 žien ročne (údaje WHO).
Hľadajme cesty k skutočnej ochrane života žien a detí
Ak nám skutočne ide o ochranu života, sústreďme sa na také opatrenia, ktoré podporujú ženy a sú efektívne pri znižovaní počtu interrupcií. Zabezpečme ženám prístup k moderným formám antikoncepcie. Postarajme sa o prístup k nezaujatým informáciám o plánovanom rodičovstve a k objektívnej sexuálnej výchove na školách. Presadzujme opatrenia, ktoré podporujú rodovú rovnosť v oblastiach verejného aj súkromného života. Snažme sa o odstraňovanie diskriminácie žien a o to, aby zodpovednosť za domácnosť a starostlivosť o rodinu nebola výlučne na ich pleciach. Robme kroky, ktoré zlepšia kvalitu sociálnych a zdravotníckych služieb pre ženy a deti. Riešme problém chudoby, ktorej čelia najmä matky samoživiteľky, viacčlenné rodiny či rodiny z marginalizovaných skupín. V neposlednom rade odstráňme prekážky, ktorým už v súčasnosti ženy čelia pri prístupe k interrupciám, ako sú napríklad čakacie lehoty, povinná ohlasovacia povinnosť či poplatky.
Rešpektujme sa
Snahy obmedzovať prístup k interrupciám sú na Slovensku už desaťročia v centre záujmu rôznych skupín. Tieto snahy úplne ignorujú, že základným princípom demokratickej spoločnosti je osobná sloboda všetkých občianok a občanov. Pre ženy je osobná sloboda neoddeliteľne spojená s rozhodovaním sa o ich vlastnom tele, teda i tehotenstve. Súčasná právna úprava interrupcií v zásade rešpektuje túto slobodu, nenúti ženy, aby podstúpili interrupcie, dáva im možnosť zodpovedne sa rozhodnúť. Obmedzenie prístupu k interrupciám by však nútilo ženy konať podľa jedného – nie právneho, ale náboženského – poriadku. To je v rozpore so sekulárnym charakterom Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje Ústava SR. Prvý článok ústavy hovorí, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Aj v súvislosti s tým Ústavný súd SR v roku 2007 rozhodol, že hodnotu nenarodeného ľudského života možno chrániť len do takej miery, aby táto ochrana nespôsobovala zásah do podstaty slobody žien a ich práva na súkromie a v konečnom dôsledku neznamenala uloženie povinnosti, ktorá presahuje ústavný rámec.
Poučme sa z minulosti
Počas fašistického Slovenského štátu bolo jedným z prostriedkov štátnej kontroly obmedzovanie práv žien a zákaz interrupcií zákonom z roku 1941. Aj vtedy sa argumentovalo záchranou národa a ochranou rodiny, teda nacionalistickou populačnou politikou a náboženskými argumentmi. Fašizmus vyžaduje podriadenie sa kolektívnej disciplíne, poriadku a autorite vodcov a usiluje sa o to aj okliešťovaním práv rôznych skupín obyvateľstva vrátane žien. Zákon, ktorý obmedzuje možnosť žien rozhodovať sa o svojom živote a diktuje im jediný návod na život, nad nimi de facto preberá kontrolu. Je teda fašistický nielen kvôli svojmu spojeniu so stranou, ktorá ho presadzuje, ale najmä kvôli svojmu nebezpečnému obsahu.
Dôverujme ženám
Rozhodnutie o podstúpení interrupcie nie je jednoduché a často ani netušíme, aké okolnosti musia ženy zvažovať a pred akými voľbami stoja. Je neprípustné, aby sa takáto citlivá a výsostne individuálna a intímna situácia, akou je rozhodnutie o pokračovaní alebo nepokračovaní v tehotenstve, stala predmetom štátnej kontroly. Potrebujeme ísť cestou dôvery, podpory a solidarity, a nie zákazov, stigmatizácie a ubližovania.
Považujte tento list za otvorený.“
List pripravili A. Mesochoritisová (Možnosť voľby) a Z. Maďarová (ASPEKT), doplnili a upravili: J. Debrecéniová (ODZ) a B. Holubová (sociologička).
