Medzinárodná konferencia pôrodnej asistencie v Nemecku v októbri 2012

V dňoch 17. – 21. októbra 2012 sa v nemeckom kúpeľnom mestečku Bad Wildbad konala Medzinárodná konferencia pôrodnej asistencie organizovaná Midwifery Today. Keďže jazykom konferencie bola angličtina, OZ Ženské kruhy bezplatne poskytlo prekladateľku z angličtiny do slovenčiny Mgr. Zuzku Lafférsovú, aby sa konferencie mali šancu zúčastniť aj slovenské pôrodné asistentky, ktoré tento jazyk neovládajú. Nakoniec sa zo Slovenska konferencie zúčastnili dve pôrodné asistentky z praxe – Mgr. Anastázia Furmanová a Mgr. Jana Kittová, ktorým účasť preplatila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek a takisto dve pedagogičky z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine – doc. Mgr. Martina Bašková, PhD. a Mgr. Eva Urbanová, PhD. Podrobný program ako aj plagátik v slovenčine si môžete stiahnuť aj na konci článku.

Dojmy z konferencie boli výborné:

Mgr. Jana Kittová, pôrodná asistentka

To čo mi dalo stretnutie pôrodných asistentiek v Nemecku v Bad Wilbade ťažko opísať slovami. Niektoré veci treba zažiť a byť tam. Ale skúsim aspoň pár slovami. Kdekoľvek som sa pohla okrem úsmevu, milého pohľadu dýchala na mňa ohromná spolupatričnosť ľudí, ktorých sa tam stretli s cieľom hlbokého rešpektu k ženám, deťom, pôrodu. Nikto nikoho neosočoval, nepodceňoval, či si dula, pôrodná asistentka na farme, či špičkovej nemocnici, či pochádzaš z Ameriky, Afriky, Holandska či Slovenska. Každý mal snahu poddeliť sa so všetkým, čo by prospelo, pomohlo pri takej posvätnej udalosti akou je pôrod. Tu som prvýkrát počula pomenovanie pôrodu ako posvätnej udalosti , kedy môže PA poslúžiť rodine. Vždy sa vytvára vzťah. Vzťah nie je ničím podmienený. Život je vzťah. Dôležitou súčasťou práce pôrodnej asistentky sú dobré vzťahy s rodinou, dôležité je zostať s rodinou v kontakte. Rodina potrebuje bezpečnosť a dôveru vo vzťahu. Žena potrebuje cítiť, že chcete jej dobro, potrebuje citiť lásku, povzbudenie.

Čím je viac rozdielov medzi nami, tým viac toho pochopíme. treba však zmeniť mocenský postoj a ukazovať rešpekt a lásku. Holistické vnímanie ženy je integrálnym spojením ducha, mysle a tela. Uzdravujeme celú ženu v kontexte života. Liečený je aj liečiteľ, musí však o svojich zraneniach vedieť a vytvoriť jednotu , ktorá ide zvnútra von.

To bolo to, čo sa mi vrylo do pamäte a rezonuje vo mne, tak som sa chcela s vami o to podeliť a zároveň poďakovať občianskemu združeniu Ženské kruhy, ktoré mali tento skvelý nápad, komore sestier a pôrodných asistentiek, ktoré nám konferenciu pomohli zrealizovať a Zuzke Lafférsovej, ktorá nám prekladala a krásne sa o nás postarala.

S vďakou Jana Kittová

Zuzka Lafférsová

Z konferencie si donášam vela emotívnych zážitkov, vela užitočných kontaktov a veľa informácií a faktov, ktoré sa podľa mňa človek len tak niekde nedozvie.

Najsilnejší citový zážitok bol pre mňa večerný kabaret, kde sa predstavil kto chcel s nejakým svojim kultúrnym príspevkom, či už to bol tanec, spev, divadielko, básnička.

Na prvý pohľad si človek povie, že keďže to je dobrovoľné, veľa čísel nebude, ale opak bol pravdou, zapojili sme sa skoro všetci. Veď z toho, že spev bol občas falošný, tanec neskoordinovaný a divadlo mierne chaotické, si nikto ťažkú hlavu nerobil. Vytvorila sa tam veľmi prajná atmosféra a keďže sme boli zo všetkých kútov sveta, každý chcel aspoň trocha prezentovať svoju kultúru, alebo divadielkom poukázať na najpálčivejšie problémy v pôrodníctve v tom – ktorom štáte. Takéto divadielka sa na seba nápadne podobali, takže sme dospeli k záveru, že problémy, ktoré nás trápia, sú všade veľmi podobné. Ale občas je dobré vystreliť si z nich a aspoň humorom ich “poraziť”.

Taktiež som veľmi intenzívne na vlastnej koži prežívala, čo je to pravá “ženská energia”. Konferencia bola plná pôrodných asistentiek a dúl, mladých začínajúcich, i tých s praxou desiatok rokov. Takáto masa žien, aj keď s úplne odlišnými charaktermi, ale ktoré z celého srdca robia svoje povolanie – asistujú ženám pri pôrodoch – vyžaruje neuveriteľnú ženskú, materskú silu, ktorá na mňa v niektorých momentoch veľmi intenzívne zapôsobila . Napríklad pri samotnom kabarete, keď pri niektorých amatérskych číslach šli z tej krásy zimomriavky po chrbte, alebo keď ženy názorne ukazovali nejaké pôrodné praktiky na figurantke – už len pozorovať ten spôsob, akým sa jej pozorne dotýkali, ako prirodzene používali priamy dotyk, prehmatávanie na neverbálnu komunikáciu s rodičkou, bolo pre mňa niečo nové. Pochopila som, že práve toto potrebuje každá žena zažiť a keď to zažije pri pôrode, je to šťastná žena.

Z tej faktickej roviny mi vela dalo, že prednášali ženy, ktoré majú vlastnými rukami odvedené tisícky pôrodov. Veľa z nich aj v domácom prostredí. Preto mali obrovskú zásobu skúseností s tým, ako vyzerá fyziologický pôrod, aké všetky odchýlky od “šablóny” ešte môžu byť fyziologické. Bolo veľmi povzbudzujúce počuť, aká rozmanitá môže byť fyziológia pôrodu. Napríklad som sa dozvedela, že je normálne, ak sa počas pôrodu vyskytne útlm, akokeby zastavenie pôrodu, keď slabnú kontrakcie a žena má vtedy veľkú chuť si pospať . Potom, keď znovu naberie sily, sa jej pôrod znova rozbehne. Tento útlm môže prísť dokonca aj tesne pred tlačiacou fázou – teda všetko už vyzerá tak, že žena začne tlačiť a ona má práve vtedy chuť si pospať a oddýchnuť… ak ju necháme, nech počúvne svoje telo, po oddychu plná energie vstane a pôrod rýchlo dokončí. Z praktických vecí bolo takisto zajímavé naučiť sa, ako neinvazívne, len s pomocou šatky, sa dá otočiť bábätko v brušku ( pôrodná asistentka z Mexika, ktorá nám túto techniku ukazovala, hovorila, že má s touto metódou veľkú úspešnosť). Veľmi poučné bolo počuť, ako správne na niektoré stavy odpovedať, napriek tomu, že na prvý pohľad vyzerajú “nelogicky”. Prednášajúce vedeli odpovedať takmer na každú našu zvedavú otázku, veď mali v hlave celkom slušnú štatistickú vzorku odvedených pôrodov a hlavne videli tie pôrody v širších súvislostiach, keďže sa väčšinou so ženou stretávali aj na tehotenských prehliadkach. Uvedomila som si, ako je v niektorých zložitých situáciách dôležité, že pôrodná asistentka pozná psychologické rozpoloženie rodičky, má s ňou vytvorený dôverný vzťah a preto si má na riešenie niektorých situácií okrem štandardných metód širšie možnosti, ako so ženou pracovať aj po psychickej a emocionálnej stránke. To, že zmena psychického nastavenia ženy niekedy zmení celý priebeh pôrodu, asi nemusím zdôrazňovať.

Jediné “negatívum” konferencie som pociťovala v tom, že toho bolo príliš veľa na tak málo dní. Toľko zaujímavých ľudí, s ktorými sme nemali čas nadviazať kontakt, toľko výnimočných projektov, ktorými by sme sa mohli inšpirovať ale nemali sme čas ich prediskutovať, toľko otázok, ktoré by sme ešte mohli položiť a dostať odpoveď – ale nebol na to všetko čas a ani mimo konferencie nemáme kapacity zachytiť a reagovať na všetky zaujímavé a podnetné aktivity.

Myslím, že práve preto, že na to všetko na jednej konferencii nie je čas, sa mali by sme na túto a podobné konferencie v budúcnosti ešte určite zavítať:)