„Právo na život od počatia“ sa často používa ako argument v diskusiách o obmedzovaní prístupu žien k bezpečným interrupciám.
Embryo, plod v akomkoľvek vývojovom štádiu nie je z právneho hľadiska subjektom práv, nie je teda ani subjektom práva na život. Tým sa stáva až pri narodení.
Existujú na to veľmi dobré dôvody. Vyvíjajúce sa embryo, plod, nenarodené dieťa, sú v jednotlivých vývojových štádiách v rôznej miere závislé od iného samostatného organizmu (ženy). Vo vývojovom štádiu, do ktorého je možné legálne ukončenie tehotenstva na žiadosť ženy (12 týždeň), nie je zárodok schopný prežitia mimo maternice.
Ako vysvetlil vo svojom náleze i Ústavný súd SR, hranica dvanásteho týždňa je na Slovensku stanovená tak, aby bola zachovaná možnosť slobodnej voľby ženy. Zároveň sa prihliada na to, aby ani teoreticky neprišlo k potrateniu životaschopného plodu. Táto 12 týždňová hranica sa posúva v prísne vymedzených prípadoch, napríklad ak:
– tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie ženy,
– v prípade závažných vývojových vád (do 24. týždňa tehotenstva, čo je zároveň hranica prežitia plodu mimo maternice).
Každá žena je z právneho hľadiska subjektom/nositeľkou práv. Tak ako všetci ostatní ľudia, získala pri svojom narodení tzv. základné práva a slobody. Tie jej nemôžu byť spätne odňaté, a to ani z titulu tehotenstva.
