Reprodukčné práva žien Svedectvá

Chorvátske ženy: dosť bolo násilia pri pôrode

V súčasnosti prebieha v Chorvátsku diskusia o kvalite poskytovaných služieb v súvislosti s reprodukčnými právami žien.

Nasledujúce svedectvo je osobnou skúsenosťou a opisuje viaceré porušenia ľudských práv. V tomto príbehu sa nachádza opis situácií, ktoré môžu niektorých čitateľov a čitateľky rozrušiť. Hoci svedectvá o nerešpektujúcom a hrubom zaobchádzaní so ženami počas pôrodu môžu otvoriť staré rany a traumatizovať, je dôležité, aby sme o týchto témach hovorili. Kolektívne prehliadanie a normalizácia týchto praktík vedie k spochybňovaniu ženskej skúsenosti a posilňuje mýtus, že ak je výsledkom pôrodu dýchajúce dieťa a dýchajúca žena, tak sa mohlo počas neho udiať čokoľvek. Bližšie sa ľudským právam žien venujeme v časti Rešpekt a slobodná voľba a predovšetkým v publikácii Ženy-Matky-Telá.

Pred pár dňami Ivana Ničević Lesandrić, členka chorvátskeho parlamentu, prejavila nesmiernu odvahu, keď pred celým parlamentom a ministrom zdravotníctva rozpovedala svoju osobnú skúsenosť s násilím pri pôrode. 

„Moje tehotenstvo skončilo potratom. V nemocnici mi uviazali ruky a nohy a začali robiť kyretáž bez akejkoľvek anestézy. Manuálne čistenie maternice prebiehalo bez akéhokoľvek tíšenia bolesti. Bolo to najmučivejších tridsať minút v mojom živote. Dokázala by som vám popísať každú sekundu, pretože to bolo najhroznejších tridsať minút. Tridsať minút potupy za každú jednu z tisícov žien, ktoré podpísali petíciu, aby tento spôsob „starostlivosti“ skončil raz a navždy.

Ako keby to bolo málo, že žena, ktorá práve stratila svoje dieťa, prežíva enormný emocionálny stres. Ako keby to nestačilo, musí byť dorazená ešte aj fyzicky na gynekologickom oddelení. Moja otázka je jasná – plánujete niekedy zmeniť tento stav? A kedy? Žiadam, aby už ani jedna žena nemusela prejsť touto procedúrou.“

Maternice do parlamentu nepatria

Predsedajúci parlamentnej schôdze napomenul poslankyňu Lesandrić, že vyčerpala čas stanovený na vyjadrenie, a že rozprávanie o takýchto intímnych záležitostiach počas parlamentnej schôdze je nevhodné. Pochopili ste to správne. Cítil sa nepríjemne.

A minister zdravotníctva? Ten poprel, že by nemocnice v Chorvátsku používali takéto postupy. „Dajte mi svoju zdravotnú dokumentáciu a ja vám vysvetlím, akú kontraindikáciu ste mali na podanie anestézie.“ Takže sa ponúkol, že jej vysvetlí, prečo takáto starostlivosť bola v jej prípade oprávnená.

Lesandrić na to zareagovala slovami: „Žiadam vás, aby ste prestali klamať a začali konečne niečo robiť pre zmenu situácie. Tisíce žien podpísalo petíciu, pretože zažili niečo podobné.“

Chceme sa poďakovať Ivane Ninčević Lesandrić, že povedala o svojej skúsenosti. Ďakujeme, že k tomu použila túto platformu a tým ukázala, že je v poriadku, ak budú aj ostatné ženy hovoriť o svojich skúsenostiach a vyžadovať lepšiu starostlivosť. V parlamentoch po celom svete potrebujeme viac žien, aby sa začalo hovoriť o týchto problémoch, a aby sa dostali do popredia na národnej a medzinárodnej úrovni.

V nasledujúcich dňoch sa Daniela Drandić z občianskeho združenia RODA a poslankyňa Ivana Ničević Lesandrić stretli s ministrom zdravotníctva a odovzdali mu viac ako 300 osobných príbehov žien, ktorým bolo odmietnuté podanie anestézy počas vykonávania zákrokov súvisiacich s reprodukčným zdravím.

Odovzdali tiež príbehy žien, od ktorých si skorumpovaní gynekológovia a gynekologičky žiadali nelegálne úplatky za zdravotnú starostlivosť počas tehotenstva, hradenú zo zdravotného poistenia.

V súčasnosti prebieha v Chorvátsku diskusia o kvalite poskytovaných služieb v súvislosti s reprodukčnými právami žien. Skúsenosť poslankyne a ďalších žien boli popreté s odôvodnením, že existuje predsa množstvo žien, ktoré mali pozitívnu skúsenosť. A neprekvapivo stále sa vedú diskusie o tom, že bolesť je subjektívna a nie vždy je možné poskytnúť tíšenie bolesti.

Pripomína vám to niečo?

Jazyková korektúra: Nina Onufráková

 

O autorke

Miroslava Rašmanová

K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedla osobná skúsenosť a presvedčenie, že nie je jedno ako je poskytovaná zdravotná starostlivosť pri pôrode. Zaujímam sa najmä o nastavenia systémov zdravotnej starostlivosti v rôznych krajinách, podporu dojčenia a materských kompetencií. Snažím sa tieto témy spracovávať do hĺbky, s prihliadnutím k tomu, že konečná voľba je vždy aj tak na individuálnej žene. Som presvedčená, že ženy dokážu robiť rozhodnutia o svojom tele a zdraví počas pôrodu a že neexistuje jedno správne rozhodnutie pre všetky. Každá žena má za sebou určité skúsenosti a nachádza sa v inej životnej situácii. Od toho sa odvíjajú aj jej individuálne potreby a hodnotové preferencie.