Rada by som sa podelila o našu skúsenosť. V tehotenstve som vedela, že chcem dojčiť a dúfala som, že nám to pôjde. To, aké to pre nás – mňa aj dcérku – bude dôležité a prínosné, som zistila až za jazdy. Ešte počas tehotenstva som si vytvorila pozitívnu vetičku (afirmáciu) „Dojčenie je pre nás obe príjemným zážitkom.“ A naozaj je pre nás dojčenie krásnym spoločným časom.
Rada by som sa podelila o našu skúsenosť. V tehotenstve som vedela, že chcem dojčiť a dúfala som, že nám to pôjde. To, aké to pre nás – mňa aj dcérku – bude dôležité a prínosné, som zistila až za jazdy. Ešte počas tehotenstva som si vytvorila pozitívnu vetičku (afirmáciu) „Dojčenie je pre nás obe príjemným zážitkom.“ A naozaj je pre nás dojčenie krásnym spoločným časom.
Vo svojom okolí som mala mamičky, pre ktoré dojčenie bohužiaľ nebola až taká príjemná skúsenosť kvôli bolesti, či vpadnutým bradavkám, nedostatku mliečka a pod. Preto som pokladala za nutné sa takto pozitívne nastaviť. Po klasickom nemocničnom pôrode mi dcérku priložili na minútku a potom doniesli až po 2hodinách. Napriek tomuto nie ideálnemu začiatku (ideál je pre mňa nepretržitý kontakt matky a dieťatka) sa nám dojčenie rozbehlo ukážkovo.
Detská sestrička, ktorá mi dcérku na izbu priniesla a priložila, nás krásne povzbudila a pochválila slovami: „Ako krásne sa prisala, ukážkovo ako z časopisu.“ Tieto slová sa mi hlboko vryli do srdca a zalial ma hrdý a spokojný pocit šťastnej mamičky. Teraz už viem, že všetko, čo sa deje okolo mamičky a dieťatka v čase pôrodu a po ňom, je nesmierne dôležité a žena to vníma veľmi citlivo. Takže okolie ženy, ktorá rodí a ženy po pôrode by malo byť maximálne nápomocné, povzbudivé a empatické. Každé pozitívne a aj negatívne slovo môže mať veľký vplyv na psychiku čerstvej mamičky.
Odchod z pôrodnice a príchod domov bol pre celú našu mladú rodinku veľkou úľavou a konečne sme mali vytúžený pokoj a mohli nerušene oddychovať. Spala som často s dcérkou, aby som si dostatočne oddýchla. Čo ma prekvapilo, bolo to, ako často sa dcérka chcela dojčiť. Hodiny denne, na to som vôbec nebola pripravená a nevedela som, či je to v poriadku. Cítila som sa unavene a nevedela som si dojčenie vychutnávať. Vyhľadala som laktačnú poradkyňu, aby mi poradila. Ešte v ten deň prišla k nám domov. Skontrolovala, či je malá dobre prisatá (dieťatko musí držať aj dvorec, nie len bradavku) a vysvetlila mi, že dojčením si dieťatko uspokojuje nielen potrebu hladu, ale aj smädu, tepla, bezpečia, lásky… Vďaka jej povzbudeniu a uisteniu, že všetko je v poriadku, som sa dokázala uvoľniť, čo je jedným z hlavných predpokladov úspešného dojčenia.
Neskôr som pochopila, aký intenzívny fyzický kontakt bábätká potrebujú a moja dcérka mi to ukazovala prostredníctvom dojčenia. Túto dcérkinu potrebu sme začali napĺňať aj vďaka noseniu. Zaobstarali sme si ergonomický nosič – Manducu a šatku, s ktorými sme veľmi spokojní a stali sa našou každodennou súčasťou a veľkým pomocníkom. Mamka má prázdne ruky, takže zvláda aj jednoduché domáce práce a dcérka dobrý výhľad, pocit bezpečia a opäť zažíva mamkin rytmus ako v brušku.
Pokračovali sme v dojčení na požiadanie, naše intervaly sa postupne predĺžili. Keďže spinkáme v spoločnej posteli, tak nočné dojčenie vôbec nevnímam. Julianka sa začne prevaľovať, prisaje sa, napapá sa a o 5 minúť už opäť spinká. Vlastne sa poriadne ani nezobudí a ja som na tom často podobne. To, že sa v noci vyspím, je na nezaplatenie. Od 9. mesiaca dojčíme na požiadanie doslova a do písmena, pretože vďaka znakovej reči mi dcérka vždy, keď si prosí mliečko, jasne ukáže náš dohodnutý znak (stláčanie dlaní ako pri dojení).
Dnes má dcérka rok a naďalej je pre nás dojčenie krásnym zážitkom. Pre mňa je chvíľkou pokoja, kedy často zavriem oči a vedome dýcham, či možno meditujem, alebo myslím na niečo pozitívne.
Dojčenie je dokonalý systém, mliečko je vždy teplé, vždy pripravené, ponuka sa prispôsobuje dopytu, z hľadiska výživy je to najlepšie pre dieťatko a hormóny vylučované počas dojčenia spôsobujú, že sú mamička aj dieťatko počas dojčenia šťastní a plní lásky. Aj preto si prajem dojčiť čo najdlhšie, teda kým sa dcérka sama prirodzene neodstaví.
Neviem, či je pre nás dojčenie také krásne, pretože som sa naň pozitívne nastavila, alebo zohralo svoju úlohu povzbudenie detskej sestry, alebo je to kombináciou rôznych faktorov, ale som veľmi vďačná za svoju ženskosť a dokonalosť prírody.
Prajem každej budúcej mamičke, aby zažívala rovnako krásne pocity a vedela, že v prípade „krízy“ sa má na koho obrátiť.
