• nielen kontakt koža na kožu,
• ale aj výlučné dojčenia
• a skoré prepustenie z nemocnice do domácej starostlivosti.

Ako to vyzerá v nemocniciach?

Jedným z hlavných dôvodov pre nedostatočné uplatňovanie Materskej starostlivosti klokankovaním je model nemocničnej starostlivosti. Ten fyzicky a organizačne oddeľuje matku od dieťaťa – a to aj z hľadiska priestorov, aj z hľadiska používania inkubátorov. V typickej jednotke intenzívnej starostlivosti sa matky často vnímajú iba ako návštevníčky, nie ako aktívne poskytovateľky neprerušovanej starostlivosti. Veľmi často matky bývajú prepustené z nemocnice skôr než ich deti. A tým dochádza k dlhodobej separácii, pretože separácia znemožňuje neustály kontakt koža na kožu a dojčenie. Prípadne matky bývajú na izbe matiek namiesto spoločného pobytu s bábätkom v rovnakej izbe.

Takýto prístup je v priamom rozpore s najnovšími odporúčaniami WHO z roku 2023. Tie vyzývajú na úplné prepojenie materskej a novorodeneckej starostlivosti tak, aby matky zostali s deťmi spolu. Prechod na integrovaný model však vyžaduje zásadnú zmenu:

• v infraštruktúre nemocníc,
• vo vzdelávaní zdravotníckeho personálu a
• v kultúrnych normách poskytovania starostlivosti.

Nikde sa to nepíše, chýbajú smernice

Ďalším problémom je, že štáty nemajú Materskú starostlivosť klokankovaním nadefinovanú v smerniciach či v odporúčaných postupoch. Tým pádom tejto téme nepridelili ani potrebné financovanie. Z toho dôvodu chýba systematická podpora: Podľa údajov z roku 2018 malo len 28 z 90 krajín zapojených do iniciatívy Every Newborn Action Plan oficiálne smernice pre Materskú starostlivosť klokankovaním. A Slovensko nie je jednou z nich. Chýba financovanie na školenie personálu, prispôsobenie priestorov či zabezpečenie základného vybavenia.

V každom prípade chýba realizácia Materskej starostlivosti klokankovaním v nemocniciach. Opisuje sa ako nadštandard, ktorý sa nedá uskutočniť a ktorý sa týka iba detí, ktoré sú stabilné. Separácia detí od matiek sa hodnotí ako niečo, čo je nevyhnutnou realitou po predčasnou pôrodu. Matky sú vyzývané, aby sa zmierili s tým, že svoje deti mnoho dní či týždňov nemôžu vidieť ani sa ich dotknúť.

Ako dlho budú ešte rodičia musieť čakať?

Praktické uplatňovanie Materskej starostlivosti nie je ani tak otázka priestorov či investícií. Je do veľkej miery ovplyvnené kultúrnymi normami, zaužívanými postupmi a sociálnym prostredím. Existujú zakorenené predstavy o tom, že:

• matky deti vyrušujú,
• dotyk pre tieto krehké deti nie je ešte vhodný,
• rodičia rušia ostatné deti alebo by sa museli dívať na úkony vykonávané ostatným deťom,
• rodičia ohrozujú deti infekciami a sú problémom pre sterilnosť jednotiek intenzívnej starostlivosti.

Tieto postoje si vyžadujú dlhodobú prácu, vysvetľovanie a citlivú komunikáciu, ktorá je vhodne zasadená do kontextu. Na druhej strane je dôležité, aby sa rodičia svojich práv dožadovali. Pretože ich predčasne narodené deti nemôžu na Materskú starostlivosť klokankovaním čakať, kým sa zmení celý systém.

Čo treba urobiť?

Svetová zdravotnícka uvádza konkrétne návrhy, ako prekonať spomínané prekážky:

1. Stavebné a organizačné úpravy pri poskytovaní starostlivosti:
   Zdravotnícke zariadenia by mali byť usporiadané tak, aby umožňovali matke a dieťaťu ostať spolu nepretržite. A to aj v prípade, že dieťa potrebuje intenzívnu starostlivosť. Nové jednotky starostlivosti o novorodencov by mali automaticky mať celodenné lôžko pre matku, hygienické zázemie a možnosť uchovávania odstriekaného mlieka. Matkám po predčasnom pôrode nestačí pri ich zotavovaní a vyčerpaní iba stolička či kreslo. Potrebujú mať spoločnú izbu so svojím bábätkom.
   
2. Začlenenie Materskej starostlivosti klokankovaním do zdravotných informačných systémov:
   Pre zabezpečenie merateľného pokroku je nevyhnutné zahrnúť ukazovatele o Materskej starostlivosti klokankovaním do štandardných zdravotníckych databáz. Krajiny, ktoré začali sledovať, koľko detí zažilo Materskú starostlivosť klokankovaním, hlásia zlepšenie pokrytia aj kvality starostlivosti. Treba myslieť na to, že Materská starostlivosť klokankovaním je kombináciou kontaktu koža na kožu a výlučného dojčenia. Plus skorého prepustenia z nemocnice. Treba sledovať všetky tri parametre.
   
3. Prijatie potrebnej legislatívy na podporu rodinnej starostlivosti v nemocniciach:
   Ak sa Materská starostlivosť klokankovaním má stať normou, ak na ňu majú byť vyčlenené finančné prostriedky a ak sa má sledovať a štatisticky vykazovať, tak sú potrebné legislatívne úpravy. Tie by zaviedli Materskú starostlivosť klokankovaním ako povinný štandard vo všetkých nemocniciach, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť predčasne narodeným či rizikovým novorodencom. Takáto investícia by mala vysokú návratnosť.
   
4. Vzdelávanie a zapojenie zdravotníckeho personálu:
   Pravidelné školenia, spolupráca medzi pôrodníkmi a neonatológmi ako aj zahrnutie organizácií, ktoré sa témou Materskej starostlivosti klokankovaním dlhodobo zaoberajú, sú kľúčom k zmene praxe.

Záver

Materská starostlivosť klokankovaním zahŕňa aj výlučné dojčenie. Je to viac než len klinická intervencia – je to spôsob starostlivosti, ktorý stavia do centra pozornosti dieťa a jeho rodinu. Hoci si jej zavedenie si vyžaduje investície a zmenu myslenia, jej prínos je zrejmý:

• znižuje úmrtnosť a chorobnosť,
• zlepšuje kvalitu života,
• znižuje náklady na starostlivosť,
• znižuje riziko infekcií,
• podporuje kratšiu hospitalizáciu,
• posilňuje rodiny a
• predstavuje udržateľný model starostlivosti pre všetky krajiny sveta.

Zdravotná starostlivosť pre najmenších musí byť skutočne spravodlivá, dostupná a efektívna. Tým pádom sa Materská starostlivosť klokankovaním musí stať prioritou nielen pre odborníkov a odborníčky, ale aj pre celú spoločnosť.

Prečítajte si tiež:

• Materská starostlivosť klokankovaním – môže byť niečo také jednoduché, také dôležité?
• Je možné, že je Materská starostlivosť klokankovaním lepšia ako inkubátor?

Zdroje:

WHO: Kangaroo Mother Care, Implementation strategy for scale-up adaptable to different country contexts, 2023

WHO: Kangaroo mother care: a transformative innovation in health care, Global position paper, 2023

The post Prečo zatiaľ nie je Materská starostlivosť klokankovaním v nemocniciach? appeared first on Ženské kruhy.

Materská starostlivosť klokankovaním znamená kombináciu kontaktu koža na kožu a výlučného dojčenia predčasne narodených detí. Pre predčasne narodené deti je to životne dôležité, pretože materská starostlivosť klokankovaním:

• zvyšuje pravdepodobnosť prežitia
• znižuje infekcie
• poskytuje teplo, upokojenie a lásku

Naozaj zomiera menej detí?

Pozrime sa, čo ukázal jeden najkomplexnejších systematických prehľadov literatúry, publikovaná v rámci Cochrane Library: Materská starostlivosť klokankovaním znižuje riziko úmrtia detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou až o 40 % do obdobia termínu pôrodu. Najnovšie metaanalýzy zahŕňajú aj štúdie z prostredia mimo nemocníc. A potvrdzujú tieto závery s mierou úmrtnosti zníženou o 25–32 % v priebehu prvého mesiaca života.

Významné je, že tento účinok bol konzistentný. A to bez ohľadu na to, či ide o deti narodené do 34. týždňa alebo medzi 34. až 36. týždňom. A odhliadnuc od toho, či mali hmotnosť pod 2 kg alebo medzi 2 – 2,5 kg. Už 8 hodín Materskej starostlivosti klokankovaním denne prinášalo výrazný rozdiel v prežití detí. Dokonca Materská starostlivosť klokankovaním aspoň 6 hodín denne môže zlepšiť nárast hmotnosti, dĺžky a obvodu hlavy. Vplyv na priberanie na hmotnosti si vyžaduje aspoň 2 hodiny denne. Ale podstatné je, že čím viac kontaktu matka s bábätkom zažijú, tým lepšie priberajú.

Klokankovať, až keď bude dieťa stabilizované?

Najväčší prielom v odporúčaniach nastal po publikovaní výsledkov rozsiahlej štúdie koordinovanej Svetovou zdravotníckou organizáciou. Výskum sledoval vplyv okamžitého začatia Materskej starostlivosti klokankovaním ihneď po narodení – teda bez čakania na klinickú stabilizáciu novorodenca. Výsledky boli jednoznačné:
začatie Materskej starostlivosti klokankovaním ihneď po pôrode znížilo:

• úmrtnosť do 28. dňa života o 25 %,
• výskyt hypotermie o 35 %
• a podozrenie na sepsu o 18 %.

Inými slovami, na záchranu jedného života postačuje klokankovanie 27 detí. Tieto zistenia viedli WHO k zmene a aktualizácii odporúčaní v roku 2023.

Dnes sa Materská starostlivosť klokankovaním odporúča všetkým deťom s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Bez ohľadu na ich klinickú stabilitu.

Dlhodobé výsledky – čo sa deje po rokoch?

Mnohé výskumy sledovali až do dospelosti deti, ktoré po narodení zažívali Materskú starostlivosť klokankovaním. Napríklad v Kolumbii sa uskutočnila 20-ročná longitudinálna štúdia, ktorá sledovala vývoj detí narodených s hmotnosťou pod 1,8 kg. Tie, ktoré zažili Materskú starostlivosť klokankovaním:

• vykazovali lepší neurologický vývin,
• vyššiu mieru školskej úspešnosti,
• lepšiu schopnosť sústrediť sa,
• menej antisociálneho správania
• a znížené riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Navyše, neurologické zobrazovacie metódy ukázali pozitívne účinky na dozrievanie mozgu, vrátane lepšej pamäti, pozornosti a koordinácie. Tieto účinky sa zintenzívnili pri dlhšom trvaní klokankovania. To naznačuje existenciu závislosti od dávky. Inými slovami:

Čím viac času dieťa strávi v kontakte formou Materskej starostlivosti klokankovaním, tým významnejší je jej vplyv na jeho vývin.

Ako je to možné?

Účinnosť tejto metódy má aj svoje biologické vysvetlenie. Kontakt koža na kožu a výlučné dojčenie stimulujú vylučovanie oxytocínu, hormónu, ktorý znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu. Okrem toho podporuje:

• tvorbu mlieka a schopnosť bábätka sa dojčiť,
• stabilizuje tep a dýchanie,
• a zároveň posilňuje imunitnú odpoveď prostredníctvom regulácie buniek T a protizápalových cytokínov.
• Znižuje sa tak riziko infekcií a zlepšuje sa termoregulácia i metabolizmus novorodenca. Táto forma starostlivosti má pozitívny vplyv na kvalitu spánku, dojčenie a priberanie.

Materská starostlivosť klokankovaním tiež znižuje mieru dotykov a manipulácie zo strany viacerých zdravotníkov. To znižuje pravdepodobnosť nozokomiálnych infekcií – ktoré sú závažným problémom na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Predčasne narodené bábätko patrí do náručia matky:
„Materská starostlivosť klokankovaním je prístup, ktorý umožňuje matke zohrávať ústrednú úlohu v starostlivosti o seba a svoje novorodené dieťa, čím sa zabezpečuje, že rozhodovanie zostáva v rukách matky, pričom zdravotnícki pracovníci ju podporujú a reagujú na potreby matky a dieťaťa.“ (WHO, 2023)

Materská starostlivosť klokankovaním v číslach

Modelové výpočty ukazujú toto:

Ak by sa Materská starostlivosť klokankovaním zaviedla celosvetovo pre všetkých stabilných novorodencov s hmotnosťou do 2 kg v zdravotníckych zariadeniach, mohli by sme ročne zachrániť až 125 000 životov. Ak by sa táto starostlivosť stala súčasťou širšieho balíka pre starostlivosť o deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, prípadne o chorých novorodencov, počet zachránených životov na celom svete by mohol presiahnuť 740 000 ročne.

Tieto čísla nie sú len štatistikou. Za každým číslom je:

• dieťa, ktoré môže prežiť, rodina, ktorá získa nádej,
• a systém, ktorý funguje efektívne a
• s rešpektom k ľudskej dôstojnosti.

Záver

Materská starostlivosť klokankovaním dnes stojí na pevných základoch vedeckých dôkazov. Je to zásah, ktorý zachraňuje životy, podmieňuje vývin dieťaťa, podporuje duševné zdravie matky a je mimoriadne nákladovo efektívny. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, prečo sa ju aj napriek týmto všetkým dôkazom nedarí rozšíriť vo všetkých krajinách sveta. A čo je potrebné urobiť, aby sa stala štandardom zdravotnej starostlivosti vo všetkých zdravotníckych zariadeniach.

Prečítajte si tiež:

• Materská starostlivosť klokankovaním – môže byť niečo také jednoduché, také dôležité?
• Prečo zatiaľ nie je Materská starostlivosť klokankovaním v nemocniciach?
  

Zdroje:

WHO: Kangaroo Mother Care, Implementation strategy for scale-up adaptable to different country contexts, 2023

WHO: Kangaroo mother care: a transformative innovation in health care, Global position paper, 2023

The post Je možné, že je Materská starostlivosť klokankovaním lepšia ako inkubátor? appeared first on Ženské kruhy.

Tá sa niekedy ľudovo označuje ako „klokankovanie“ a v mysliach ľudí sa zvykne skôr spájať s tým, že sa matkám, ktoré navštívia raz za deň svoje bábätko na jednotke intenzívnej starostlivosti, umožní na hodinu podržať si svoje bábätko.

Svetová zdravotnícka organizácia má však na mysli niečo úplne iné. Definuje Materskú starostlivosť klokankovaním ako kľúčový zásah pre prežitie a kvalitu života rizikových novorodencov. Zdravotnícke zariadenia by mali zaviesť Materskú starostlivosť klokankovaním ako štandardný spôsob starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Skladá sa z troch hlavných pilierov a každý z nich je neoddeliteľnou súčasťou tejto metódy:

1. Nepretržitý kontakt koža na kožu. Ten prebieha tak, že matka (alebo iný človek) má dieťa v priamom kontakte na hrudníku. Často pritom používa šatku alebo špeciálnu košeľu.
2. Výlučné dojčenie priamo z prsníka.
3. Čo najrýchlejšie prepustenie z nemocnice so sledovaním doma. Ak to stav dieťaťa umožňuje, rodičia môžu v Materskej starostlivosťi klokankovaním pokračovať aj mimo nemocnice. To uľahčuje návrat do prirodzeného prostredia rodiny.

Podstata a rozsah materskej starostlivosti klokankovaním

Materská starostlivosť klokankovaním predstavuje kontinuálny a dlhodobý kontakt koža na kožu medzi matkou a dieťaťom. Začína čo najskôr po pôrode – ideálne okamžite. Novorodenec je uložený v zvislej polohe na hrudi matky, čím sa zabezpečuje stabilizácia telesnej teploty, srdcovej činnosti a dýchania. Tento telesný kontakt je úzko spojený s podporou výlučného dojčenia, ktoré samo o sebe prispieva k zníženiu rizika infekcií a podporuje rast dieťaťa.

Okrem samotného kontaktu a dojčenia zahŕňa táto forma starostlivosti aj čo najskoršie prepustenie z nemocnice do domáceho prostredia. Zároveň sa pokračuje v sledovaní a podpore starostlivosti o dieťa.

Musí materskú starostlivosť klokankovaním najprv „stav dieťaťa dovoliť“?

Materská starostlivosť klokankovaním sa primárne týka novorodencov, ktorí sa narodili pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva alebo majú pôrodnú hmotnosť nižšiu ako 2500 gramov. Na rozdiel od dobre známeho kontaktu koža na kožu, ktorý sa odporúča pre všetky deti počas prvých hodín po pôrode, Materská starostlivosť klokankovaním je špecificky určená pre túto rizikovú skupinu a má trvať 8 až 24 hodín denne.

Dôležité je uvedomiť si, že túto formu starostlivosti môžu poskytovať nielen matky. V prípadoch, keď je matka po pôrode zdravotne nestabilná, môžu v starostlivosti klokankovaním pokračovať aj otcovia, partneri alebo ďalší členovia a členky rodiny.

Význam pre zdravie novorodenca

Výskumy zozbierané a analyzované v rámci prípravy dokumentu Svetovej zdravotníckej organizácie dokazujú, že Materská starostlivosť klokankovaním zachraňuje životy. Pri deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou má potenciál znížiť novorodeneckú úmrtnosť až o 40 %. Toto zníženie pozorujeme nielen pri starostlivosti v nemocnici, ale aj v prípade včasného začiatku klokankovania v domácom prostredí. Materská starostlivosť klokankovaním by teda mala byť normou.

Z pohľadu morbidity na infekcie sa zistilo, že deti, ktoré sú v kontakte koža na kožu s matkou, majú podstatne nižšiu pravdepodobnosť výskytu hypotermie, nozokomiálnych infekcií a sepsy. Zároveň sa podporuje imunologický vývoj dieťaťa a znižuje sa výskyt komplikácií spojených s predčasným narodením.

Okrem fyziologických výhod sa potvrdil aj pozitívny vplyv na kognitívny a psychomotorický vývin v detstve a puberte. Dlhodobé štúdie sledovali deti, ktoré boli po narodení zahrnuté do systému materskej starostlivosti klokankovaním, a preukázali lepšie školské výsledky, vyššiu emocionálnu stabilitu a nižšiu mieru antisociálneho správania v porovnaní s deťmi, ktoré boli liečené výlučne konvenčnou nemocničnou starostlivosťou.

Význam pre matku, rodinu a systém

Jednou z výnimočných vlastností materskej starostlivosti klokankovaním je aj jej význam pre psychické zdravie matky. Fyzický kontakt a možnosť aktívne sa podieľať na starostlivosti o dieťa výrazne znižuje riziko popôrodnej depresie a podporuje sebadôveru matky. Okrem toho posilňuje väzbu medzi matkou a dieťaťom, čo má dlhodobý vplyv na ich vzájomný vzťah.

Klokankovanie zároveň umožňuje rodinám priamo sa zapojiť do procesu liečby. To môže mať pozitívny vplyv na súdržnosť domácnosti a emocionálnu pohodu otcov a ďalších členov rodiny. Zároveň odľahčuje zdravotnícky personál a znižuje náklady na konvenčnú hospitalizáciu v inkubátoroch. Tento fakt je obzvlášť relevantný pre nízkopríjmové zdravotné systémy.

Klokankovanie ako systémová inovácia

Okrem medicínskych a psychologických aspektov má klokankovanie aj významný systémový potenciál. Predstavuje model starostlivosti, ktorý rešpektuje ľudskú dôstojnosť, decentralizuje zdravotnú starostlivosť a posilňuje komunitný a rodinný rámec starostlivosti o predčasne narodeného novorodenca.

Zavedenie materskej starostlivosti klokankovaním ako štandardu si vyžaduje reorganizáciu služieb. A to takým spôsobom, aby matka a dieťa zostali spolu už od narodenia. A to aj v prípade potreby intenzívnej starostlivosti. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča architektonické a organizačné úpravy novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti. Odporúčajú, aby tieto zmeny boli v zdravotníckych systémoch zrealizované v čo najkratšom čase – už v roku 2025. Cieľom je, aby matky mohli zostať priamo pri dieťati 24 hodín denne. A zároveň, aby matky tiež mali svoju posteľ, v ktorej sú spolu s bábätkom, a ďalšie potrebné zázemie. Teda, aby matky nesedeli na stoličke či v kresle.

Záver

Materská starostlivosť klokankovaním nie je len alternatívou či benefitom. Vedecké dôkazy, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia zozbierala ju viedli k výzve, aby sa Materská starostlivosť klokankovaním urýchlene stala normou. Má sa stať štandardom starostlivosti vo všetkých nemocniciach, ktoré poskytujú starostlivosť predčasne narodeným deťom. Takýto prístup, ktorý kladie dôraz na blízkosť, dotyk a vzťah, má zásadný vplyv na prežitie a kvalitu života najzraniteľnejších novorodencov. Materská starostlivosť klokankovaním je súčasťou rešpektujúcej starostlivosti o ženy a deti.

V ďalšom článku sa pozrieme podrobnejšie na vedecké dôkazy, ktoré potvrdzujú, že táto metóda má potenciál zachrániť státisíce detských životov ročne.

Zdroje:

WHO: Kangaroo Mother Care, Implementation strategy for scale-up adaptable to different country contexts, 2023

WHO: Kangaroo mother care: a transformative innovation in health care, Global position paper, 2023

The post Materská starostlivosť klokankovaním – môže byť niečo také jednoduché, také dôležité? appeared first on Ženské kruhy.

Dátum nebol vybraný náhodne. 17. november je Svetový deň predčasne narodených detí. Na predstavení odporúčaní bola prítomná aj iniciátorka tohto dňa, Silke Mader. Silke Mader má osobnú skúsenosť s predčasným pôrodom. Ako zástupkyňa pacientskej organizácie EFCNI, sa podieľala na tvorbe odporúčaní.

Čo hovoria nové odporúčania o starostlivosti o predčasne narodené deti?

Najnovšie odporúčania WHO zdôrazňujú nenahraditeľnú úlohu matiek a rodičov predčasne narodených detí pri starostlivosti o ne od momentu narodenia. Rodičia by nemali byť vnímaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti ako „narušitelia“. Naopak, mali by tvoriť spolu so zdravotníckym personálom jeden tím. Sú to totiž rodičia, ktorých starostlivosť predčasne narodené deti alebo deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou najviac potrebujú. WHO výrazne odporúča začať s Materskou starostlivosťou klokankovaním (KMC) bezprostredne po pôrode. Starostlivosť v kontakte koža na kožu má prebiehať ideálne nepretržite. Rodičia majú dostať podporu, aby v KMC pokračovali aj po ukončení hospitalizácie, v domácom prostredí.

Hruď matky ako bezpečné miesto

Podľa expertov a expertiek WHO by rodičia mali mať neobmedzený prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti. Zdôrazňovali to aj v súvislosti s pandémiou, ktorá priniesla poškodzujúcu prax separácie predčasne narodených detí od ich matiek a rodičov. V tomto kontexte WHO zdôrazňuje hlavné posolstvo odporúčaní: Predčasne narodené deti, choré deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou môžu najlepšie prospievať práve v prítomnosti svojich matiek a rodín.

KMC by mala ideálne prebiehať počas celých 24 hodín denne, minimálne však 8 hodín denne, a to hneď od predčasného pôrodu. Materské mlieko tvorí najvhodnejšiu potravu a predčasne narodené deti ho potrebujú ku svojmu zdravému vývinu. Rodičia predčasne narodených detí a predovšetkým matky, by mali dostať potrebnú podporu, aby mohli dojčiť, poskytovať starostlivosť svojim deťom počas pobytu v nemocnici, ako aj po návrate domov. Rodičia potrebujú k disopzícii podporu pomáhajúcich profesií aj v domácom prostredí, prostredníctvom podporných peer-to-peer skupín ale aj systémovými opatreniami, ako napríklad platená materská dovolenka.

Prednášajúce a prednášajúci zdôrazňovali nenahraditeľnú úlohu matiek a celých rodín v starostlivosti o predčasne narodené deti a novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Podľa odhadov WHO by zavedenie všetkých odporúčaní do praxe dokázalo zachrániť ročne až 800 000 detí a znížiť úmrtnosť v tejto skupine o 50 % až 70 %. Pri predstavovaní odporúčaní zástupcovia WHO zdôraznili, že tieto sa netýkajú iba rozvojových krajín, ale majú univerzálnu platnosť. Vzťahujú sa aj na rozvinuté krajiny. Už iba taká zaujímavosť na záver: počas celej doby predstavovania odporúčaní som nezachytila slovo inkubátor.

Celé odporúčania WHO

The post Starostlivosť o predčasne narodené deti. Nové odporúčania WHO appeared first on Ženské kruhy.

Volám sa Ivana a som mamou dvoch krásnych zdravých dcér. Predstavujú pre mňa všetko. Už v priebehu krátkeho času ma naučili viac, než som si vedela predstaviť. Vďaka nim som objavila v sebe silu, ktorou disponujú len matky. Silu, pomocou ktorej dokážu v sebe potlačiť pud sebazáchovy a dať prednosť pudu materinskému.

Narodenie Natálky

Druhá dcéra Natália sa narodila začiatkom roka 2020. Na svet sa vypýtala svojsky. Zvolila si náročnejšiu cestu, zato však ukázala, že je silnou a odhodlanou bojovníčkou. Narodila sa urgentnou sekciou v ukončenom 37. týždni tehotenstva, v deň prvej poradne v nemocnici.

Všetko sa zbehlo tak rýchlo. Na ultrazvukovom vyšetrení sa hneď ukázalo, že Natálka má minimum plodovej vody, má málo živín a že už dlhšiu dobu nepriberá. Viac mi nepovedali, pretože pani doktorka musela odísť k pôrodu. A tak som tam zostala sama čakať, plná pochybností, zmätku, strachu. Netušila som, čo sa deje. Povedala mi, že všetko vysvetlí a dohodneme sa na ďalšom postupe. Hodiny sa hýbali príliš pomaly a ja som v absolútnej neistote len hľadala na internete vysvetlenie, čo sa vlastne deje.

Po trištvrte hodine sa lekárka vrátila a urobila ďalšie sono. Stále jej nešlo na rozum, ako mohli byť výsledky merania na predošlých poradniach u gynekológa podľa normy. Nič nezodpovedalo uvedeným mieram, ani váha, ani dĺžka končatín a ani priemer hlavičky. Plodovej vody som mala tak málo, že by za krátku dobu už Natálke nič nezostalo.

Táto informácia nebola pre mňa novinkou. Niekto vo vnútri mi už niekoľko dní našepkával, že sa čosi deje. Cítila som, že od poslednej kontroly u gynekológa (ktorá bola šesť dní pred pôrodom), mi ucvrkáva. Dokonca som manželovi vravela, že mám pocit, že sa mi bruško zmenšilo. Zmocňoval sa ma pocit, že všetko začaté musím ukončiť, ako napr. preventívne prehliadky staršej dcéry, doriešiť materskú školu, do ktorej sme mali nastúpiť. Hodiny vo mne tikali, rovnako tak vzrastala neistota, nešlo to zastaviť. Nepomáhala mi ani spomienka na poslednú poradňu v ambulancii, kedy ma pán doktor ubezpečoval, že je všetko v absolútnom poriadku, že plod váži 2700 g a je krásne otočený, miery zodpovedajú 37. týždňu tehotenstva, plodovej vody má tiež dostatok.

O šesť dní neplatilo nič z toho, čo bolo uvedené v tehotenskej knižke. Keď som si vypočula závery vyšetrenia, zmocnil sa ma neprekonateľný strach. Nikdy v živote som sa tak nebála ako v danej chvíli. Obava, že môžem o dieťa prísť, sa nedala z hlavy vypudiť. V roku 2015 sme prišli o prvé dvadsaťtýždňové bábätko. To sa už predsa nemohlo zopakovať.  Vďaka Bohu sa moje obavy nestali realitou. Prišiel mi do cesty človek, ktorý zachránil Natálku v hodine dvanástej. Veľké ďakujem patrí mojej pani pôrodníčke, ktorá si nás vzala do opatery, ktorá mala rešpektujúci prístup, zvažovala všetky „pre a proti“ plánovanej sekcie.

Čakanie na spustenie prirodzeného pôrodu neprichádzalo do úvahy, dcéra „mlela z posledného“, množstvo plodovej vody bolo takmer nulové. A tak sa začali prípravy na sekciu, na ktorú som sa dostala o niekoľko hodín. Týmito hodinami ma sprevádzala moja mamička, ktorá mi bola a neustále je veľkou oporou. Táto sekcia trvala podstatne dlhší čas než prvá. Modlila som sa celý čas, prosila, nech sa dcéra narodí živá. Všetko zo mňa opadlo, keď som počula Natálku zaplakať.

Pobyt na JIS

Boj o zdravie sa však pôrodom neskončil. Natálku odviezli na JISku. Ja som putovala na oddelenie gynekológie, kde som sa o šiestej ráno prvýkrát postavila. Krátko po vizite prišla za mnou pani pôrodníčka. Rozprávali sme sa o tom, ako prebiehala sekcia a aj o tom, čo sa dozvedela od personálu JIS. Natálka je životaschopná, vyvinutá, má nízku pôrodnú hmotnosť (1950g).  Predpokladala, že ju môžem dostať o deň – dva.

Krátko po odchode sa za mnou zastavila aj službukonajúca pani doktorka JIS novorodeneckého oddelenia. Potvrdila mi, že Natália je zdravá, dýcha sama, je hypotrofická, dali jej infúziu a má nízku pôrodnú hmotnosť. Rovnako tak predpokladala, že o deň až dva mám dcéru pri sebe. Pred odchodom mi oznámila, kedy môžem dcéru chodiť navštevovať.

A tu sa mi prvýkrát rozsvietila „červená kontrolka“. Matka má vyhradené dve pol hodiny na NÁVŠTEVU VLASTNÉHO DIEŤAŤA? Natália si plávala v malom „bazéniku“ s plodovou vodou, živila sa miniatúrnou placentou a aj tak to dobojovala až do konca s veľkou noblesou a niekto príde, vezme ju o tri poschodia nižšie do inkubátora a tvári sa, že takýto spôsob starostlivosti je pre ňu ten jediný a najmä bezpečný.

Bez Natálky

Nasledujúce tri dni boli doslova „nabité emóciami“. Na jednej strane radosť, že dcéra je zdravá, hrdosť na manžela, ktorý brilantne „bačoval“ doma so staršou – trojročnou Eliškou. Na druhej strane som pociťovala neuveriteľnú prázdnotu, chýbala mi Natálka. Nevedela som, čo robiť, na koho sa obrátiť, aby mi pomohol. Nerozumela som tejto situácii.

Zdravá dcéra, ktorá nepotrebuje prístroje, je uväznená v inkubátore, cudzí ľudia sa jej smú dotýkať, rozhodujú, koľko a kedy ju majú kŕmiť, prebaľujú ju a umývajú. Absurdné. Potom určujú, kedy matka môže prísť na návštevu. Akonáhle matka nevyužije ponúknutý čas návštevných hodín, má smolu, keďže ďalšia návšteva jej bude umožnená o niekoľko hodín neskôr. Nielenže sú dvere zavreté, namiesto kľučky je guľa, preto treba zakaždým ohlásiť svoj príchod zvončekom. Následne na to sa ozve hlas, ktorý cez reproduktor povie, či môžete alebo nemôžete v danom momente vojsť. Kde je „baby friendly“ prístup? V nedohľadne, pretože sponzorskú finančnú podporu potrebuje každé nemocničné oddelenie, aj JIS na novorodeneckom oddelení.

A tak namiesto podpory dojčenia dostanete krásnu ukážku toho, ako čo najrýchlejšie prejsť na náhradu materského mlieka. Treba si predsa vážiť hlavných sponzorov oddelenia.  Bola som ako v tranze, paralyzovaná, nechápala som, prečo nie je so mnou moje zdravé dieťa.

Od personálu som dostávala veľmi vágne odpovede. Stále dookola opakovali, že je podvyživená, upozorňovali na jeden percentil, ach tie tabuľky. Ako však docieliť rýchle a prirodzené napredovanie dieťaťa?  Môj inštinkt mi hovoril, koža na kožu, dojčenie na požiadanie. No moje predstavy boli na kilometre vzdialené od reality, ktorá sa odohrávala za zatvorenými dverami oddelenia JIS. Návštevy dva razy po pol hodine, kde sme mali dovolené pohladiť dieťa cez dva malé otvory. Keď uznali za vhodné, mohli sme si i nakŕmiť dieťa stanoveným množstvom umelého mlieka.

Druhú návštevu som absolvovala s mojím mužom a s dcérou, ktorá sa pri pohľade na sestričku rozplakala. Aj mne bolo veru do plaču. Všetko sa vo mne búrilo. Strach, hnev, ktorý som mala aj na seba, že nie som  trúfalá niečo povedať a zvrátiť situáciu v náš prospech.

Na druhý deň som celá užialená, ubolená čakala na hodinu návštev. Chvíle čakania som trávila s elektrickou odsávačkou mlieka, pomocou ktorej som sa snažila „vymačkať“ z pŕs prvé kvapky mlieka. V tom sa v izbe objavili úžasné osôbky, moja mamina a dôverníčka dula Gabika. Celá izba sa zrazu naplnila takou energiou, ktorú nešlo udržať. Okamih, keď mi obe dievčatá pomáhali s odsávaním pŕs, už nevymažem a ani nechcem vymazať z pamäti. S prvou ampulkou odsatého mlieka sme sa rútili na oddelenie JIS. PS: Nakoľko nie je pre oddelenie „intenzívky“ kľúčové podporovať matku v dojčení, tak rady, ako správne odštartovať laktáciu prišli ku mne z vonku. Odsávala som každé dve a pol až tri hodiny oba prsníky po dobu dvadsať minút. Gabika, z celého srdca Ti za pomoc ďakujem.

Dajte mi dcérku do kontaktu koža na kožu

Ešte k spresneniu, aké sú pravidlá návštev novorodencov na JISke. Starí rodičia smú navštíviť vnúča jedenkrát za celý pobyt na oddelení. Vpustenie tretej osoby mimo rodinu je takmer nemožné. No nám sa podarilo to, že Gabiku pustili k inkubátoru spolu s nami. O pár minút sme požiadali o vybratie Natálky z inkubátora, aby som ju mohla dostať do kontaktu koža na kožu. Rezolútne odmietli. Tak sme žiadali privolanie službukonajúcej doktorky.

Od daného momentu sme začali pre personál predstavovať problém, ktorý treba ihneď vyriešiť. Zdravotné sestry prevzali nad celou, pre ne nepríjemnou situáciou, patronát. Prvým krokom, ktorý podnikli, bolo Gabikino „vyhodenie“ z miestnosti. Následne na to bola aj moja mamina požiadaná, aby opustila oddelenie, pretože fotku si už urobila a vyhradených päť minút už uplynulo. Stavili na to, že frustrovaná, zlomená, ubolená matka, oblečená v pyžame, bude ľahko umlčaná.

Službukonajúca lekárka napokon prišla a vysvetľovala, že je potrebné, aby Natálka zostala v inkubátore, pretože má zavedenú infúziu, ktorá by sa jej vytiahla a museli by ju napichnúť znovu. Ubezpečovali ma, že je to v jej prospech, určite by som nechcela, aby ju museli znovu napichnúť. Ale ak by sa jej pri večernom kúpaní vytiahla, novú nezavedú, lebo ju už nepotrebuje. Nelogickosť konania? Jednoznačne áno.

Zatiaľ čo som bola pri inkubátore, pani doktorka sa rozprávala na chodbe s maminou. Prisľúbila jej, že umožní krátke klokankovanie počas tejto návštevy. Nestalo sa tak, o danom dohovore som sa dozvedela neskôr, pri odchode z oddelenia. Mne bolo oznámené, že môže prísť ku kontaktu koža na kožu, ale počas večernej návštevy. Dôvod mohol byť len jediný. Nekaziť morálku u ostatných rodičov, ktorí práve prišli navštíviť svoje deti.

Večerné sklamanie

Blížil sa čas večernej návštevy. Plná očakávania a eufórie som stále premýšľala nad slovami službukonajúcej lekárky, ktorá prisľúbila materskú starostlivosť klokankovaním a nainštruovanie personálu. Okrem tohto sľubu vravela, že sa pokúsi stihnúť hneď ráno urobiť glykemický test. Ak výsledky budú prijateľné, odhaduje, že jeden deň zostane ešte na pozorovaní a následne na to by som ju už mohla mať pri sebe. Krásna predstava, no diametrálne odlišná od reality.

Pani doktorka sa osobne nezúčastnila večerných návštev, tak si zdravotné sestry spravili po svojom. Odmietli mi ju vybrať z inkubátora. Pohŕdavým tónom v hlase mi oznámili, že mi ju určite vyberať nebudú, veď predsa vidím, že spí a pokračovali s kľudom v kŕmení detí. Som presvedčená, že ju tesne pred mojím príchodom preventívne prepchali, aby celý čas spala. Prepadol ma neuveriteľný hnev až zúrivosť. Odvtedy sa všetko vo mne vzbúrilo. Odpochodovala som na izbu.

Pri večernej donáške mlieka som natrafila na pani doktorku. Vedela už, že sestry na JISke neuposlúchli jej nariadenie, ak nejaké bolo. Týmto ďakujem mojej drahej mamičke, ktorá sa zaslúžila o upovedomenie pani doktorky. Prisľúbila mi, že teraz môže prísť ku kontaktu koža na kožu a môžem skúsiť nadojčiť dcéru. Kanylu v hlavičke už zavedenú nemala.

Bol to neuveriteľný pocit šťastia a úľavy. Krásne sa prisala na prsník, chvíľku ťahala, potom si podriemkala. Mala som ju na sebe pol hodinu, následne na to ju odvážili. Pani sestrička zostala v nemom úžase pozerať na váhu, nechcelo sa jej veriť, koľko si potiahla. S nadšením som sa vrátila na izbu.

O šiestej ráno som prišla odovzdať skúmavku odsatého mlieka, s tým, že idem i dojčiť. Ale k tomu neprišlo. Pri výmene služieb si zabudli „predať informáciu“. Dcéra spala, nakŕmili ju s fľaškou. Pri odchode som „narazila“ na ešte slúžiacu pani doktorku. Pýtala som sa na výsledok glykemického testu. V tom momente nám do rozhovoru vstúpila sestra a oznámila pani doktorke, že analyzátory nerozbehli a teda výsledky testov nemajú. „Otočila sa na päte“ a odkráčala domov.

Zostala som uprene pozerať na pani doktorku, presne som vedela, čo mi povie. „Počuli ste, analyzátory nešli spustiť, výsledok testu nemáme.“ Ba čo viac, dozvedela som sa, že jej záver o možnom prepustení bol unáhlený, na tak skoré prepustenie z JIS to podľa nej nevyzeralo. Veď predsa má nízku hmotnosť. Nato som zareagovala, že pribratie dokážem dojčením veľmi ľahko a rýchlo zabezpečiť. Začala veľmi neisto predkladať ďalší dôvod. Ako si predstavujem, že zabezpečím správnu termoreguláciu. Veď oni tu majú teplo v miestnosti. Myslela som, že snívam.

Promptne som odpovedala, že ja najlepšie dokážem regulovať teplotu tela môjho dieťaťa. Budem ju mať na sebe. Budem poskytovať materskú starostlivosť klokankovaním. V tom momente sa na mňa začudovane pozrela a vravela: „To aj keď pôjdete na záchod?“  Ako asi tak prebiehala starostlivosť zdravotníckeho personálu, keď tam mali viac detí, keď pani sestričky mali obedovú prestávku alebo si odskočili na toaletu?! To je mi záhadou.

Absurdnosť odpovedí nemala konca kraja. Vedela som, že je potrebné komunikovať výlučne s primárkou oddelenia. Ona jediná, a samozrejme aj zdravotné sestry, majú pod kontrolou chod oddelenia JIS. Slovo služobne mladších lekárov nemalo váhu.

Do služby v ten deň nastúpila pani primárka. Bola som rozhodnutá dostať moje dieťa čo najskôr. Komunikovala som môj zámer i zdravotným sestrám, ktoré ráno spolu s pani primárkou nastúpili do služby. Odporučili mi, aby som prišla na obed, to už bude mať po vizite.

Na obed som prišla, odovzdala som odsaté mlieko, nadojčila Natálku a čakala, kedy zhliadnem pani primárku. Nedočkala som sa jej, sestričky mi vraveli, že teraz je na oddelení sama, robí vizity aj na oddelení šestonedelia. Aby som prišla neskôr. No a vtedy „vošlo do mňa sto čertov“. O daných vypočítavých agresívnych praktikách som počula od Gabiky. Presne do bodky sa začal tento typ scenára napĺňať.

Vychytila som sa na oddelenie šestonedelia a počkala som, kým pani primárka dokončí vizitu v poslednej izbe. Už ma očakávala, počula o mne na oddelení JIS. Hneď na začiatok ma upozornila, že ona rozhoduje o tom, kedy už infúzia nebude potrebná. Bola jej vybratá aj keď to ona neschválila.

Dožadovala som sa  rešpektovania svojich práv a práv svojho dieťaťa. Primárkine vyhýbavé neurčité odpovede nepomohli. Mojej dcére nič nebolo, mala len nízku hmotnosť. Sama sa prisávala, priberala, mala som dostatok mlieka a oni ju umelo držali v inkubátore. Z ich strany nešlo o úkon neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Aj napriek tomu trvala na tom, aby sa až v nasledujúci deň vybrala z inkubátora a naďalej zostala na oddelení JIS na pozorovaní na vyhriatom lôžku s monitorom dychu (rozumej tým vozík, ktorý matky dostávajú na izbu). A až o dva dni by sme sa mohli pokúsiť nechať ju so mnou. A nezabudla pripomenúť, že musím hrať podľa ich pravidiel. To znamená, že v deň prepustenia z JISky musí mať dobré výsledky a nesmiem výlučne dojčiť, len občas. Treba ponúkať fľašu s odsatým materským mliekom. Keď moje mlieko nebude stačiť, pokojne mám prikrmovať s jeho umelou náhradou.

Jediným ich argumentom bolo to, že by som ju príliš vyčerpala s mojím prsníkom. Nezmysel, deti samé dobre vedia už od narodenia, kedy sú hladné. Potiahnu toľko, koľko vládzu. Keď sa dieťa dojčí na požiadanie, nie je možné unaviť ho. Nemohli ma týmito rečami zneistiť. Staršiu dcéru som dojčila tri roky a tiež bola narodená sekciou.

Oni si na oddelení zvolili inú taktiku, prepchať dieťa naraz, poväčšine umelým mliekom, roztiahnuť mu žalúdok a tak umelo navýšiť dopyt. Následne na to príde matka prahnúca po kvalitnom dojčení, ktorá za krátko zistí, že vplyvom roztiahnutého žalúdka, ponuka nestačí dopytu. A tak sa postupne upustí od dojčenia, pretože „má žena slabé mlieko, jeho produkcia nestačí“ atď…

Takáto predstava bolo pre mňa neprijateľná. Na konci nášho stretnutia pani primárka nezabudla dodať, že aj ona je za neodtŕhanie detí od matiek. Ako vravela, rada by matky „šupla do inkubátorov spolu s deťmi“. A to ako vážne? Stála pred ňou matka, ktorá sa celé tri dni bila za to, aby sa stala „živým inkubátorom“, a ona povie toto. Nonsens. Záver rozhovoru znel, že dieťa bude vybraté z inkubátora na výhrevné lôžko, zostane na JISke celý deň a noc a následne na to mi ho môžu dať.

Opantaná čiastočným úspechom som sa rozlúčila a išla na izbu. Svietila vo mne znovu červená kontrolka. Alarm zosilnel po telefonáte s Gabikou, aj ona sa obávala, čo si za tie dva dni ešte vymyslia, aby mi ju nemuseli dať. A prečo vlastne mala po vybratí z inkubátora zostať tam? Začalo to všetko vo mne vrieť. Hnevala som sa aj na seba, že som sa nechala „opiť rožkom“ a zasa tak dostali len to, čo oni chceli.

Chcem mať svoje dieťa pri sebe

V ten podvečer prišiel za mnou manžel so staršou dcérou. Posilnená ich prítomnosťou som zopakovala stretnutie s pani primárkou. Nie náhodou nám vošla na chodbe do cesty. Odišli sme na kraj chodby a ja som rozhodne oznámila, že mením názor a požadujem dcéru k sebe už na druhý deň ráno. A ak tak neurobia, žiadam predložiť jej celú zdravotnú dokumentáciu. Rozhorčene na mňa spustila, že je to z mojej strany nekorektné. Boli sme dohodnuté, ona spravila ústupok a aj tak sa mi máli. Zodpovedá za moje dieťa, nech jej poviem, čo má potom urobiť, keď mojou vinou skončí opäť na JISke.

Ubezpečila som ju, že k tomu určite nedôjde. Som matka, mám vieru v seba a dôverujem i môjmu dieťaťu. Stále dookola opakovala, že dieťa potrebuje po vybratí z inkubátora dostatočný adaptačný čas na lôžku vo vyhriatej miestnosti . Posledná otázka, ktorá zaznela z mojich úst bola v takomto znení: „Vy si myslíte, že vyhriate lôžko znamená pre dieťa viac ako vlastná matka?“ Na otázku som odpoveď nedostala, len sa pani primárka porúčala a odchádzajúc po schodoch mi vravela, že mám šťastie, že sa v nasledujúci deň uvoľňuje viacero miest na oddelení šestonedelia.

Večernú návštevu som absolvovala s mojím drahým mužom. Natálka už nebola v inkubátore, držali sme ju v náručí a vychutnávali slastný moment.

Nevedela som sa dočkať rána, komplet zbalená som posúvala hodiny očami. O šiestej som išla dojčiť, žiadna pol hodina, bola som s ňou až do raňajok. Dostávala som otázky typu či mám pre ňu také a onaké dupačky. To netušili, že si vystačíme s minimom oblečenia. Výhoda klokankovania. Mala som pocit, že stále ma niekto kontroluje a čaká na moju chybu. Bolo mi to však úplne jedno. Na komentáre typu: „nie je zvykom, že takéto malinké deti idú predčasne na oddelenie šestonedelia, ale keď som sa tak rozhodla, tak čo už“, som len s úsmevom dodala, že si verím a všetko spolu zvládneme.

Prax je v skutku iná. Detičky predčasne narodené či hypotrofické alebo s ťažkosťami, ktoré si vyžadujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, zotrvávajú na oddelení JIS niekoľko týždňov až mesiacov. V závislosti od diagnózy.

Užialeným rodičom ponúknu fantastické  riešenie, odchod domov, samozrejme, ak budú chcieť. Vieme všetci, ako je na tom každá slovenská pôrodnica, kapacitne nestačia lôžka ani na jednom oddelení. A tak častokrát rodičia poďakujú personálu, ako vzorne sa o ich deti  starajú a odídu domov, aby sa znova o pár hodín videli s deťmi na polhodinovej návšteve.

Podaril sa nám zázrak

Rozumiem tomu, že je náročné zariadiť všetkým predčasniatkam materskú starostlivosť klokankovaním. Kde je viera a snaha, ide všetko. Bohužiaľ, na tomto konkrétnom oddelení nebolo ani jedno z toho. Počas prvej návštevnej hodiny nám povedali, že odhadujú pobyt na JISke cca. na dva až tri týždne. Nám sa podaril zázrak. Natálka sa narodila vo štvrtok večer a v pondelok sme už boli v kontakte koža na kožu.

Od tohto momentu som ju nepustila z rúk, všetky vyšetrenia boli vykonávané na mne alebo v miestnosti spolu so mnou, krásne sa rozbehlo dojčenie, vyrážky na pokožke jej zmizli do dvadsiatich štyroch hodín. Natálka doslova ožila, dojčila sa na požiadanie. Predpovedaná vyčerpanosť zavinená mojím prsníkom neprichádzala. Dostala presne to, čo potrebovala, matku.

Liečivý kontakt koža na kožu

Kontak koža na kožu po pôrode patril medzi moje prvé prianie. V skutku mu nemožno uprieť obrovský význam pri tvorbe vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. No emócia, ktorú vo mne vyvoláva náš intenzívny kontakt koža na kožu počas pobytu na šestonedelí, zostane vo mne do konca života.

Spočiatku sme spôsobovali na tvárach personálu oddelenia šestonedelia a novorodeneckého oddelenia výrazy šoku, udivenia a aj záujmu. Bolo to nákazlivé. Pani Simonka, ktorá so mnou strávila deň a pol na izbe, skúsila kontakt koža na kožu tiež a skonštatovala, že aj pri šiestom dieťati sa niečo nové naučí. Jej chlapček sa upokojil, napojila sa naňho, na jeho pocity a potreby.

Pred pôrodom som si nevedela predstaviť, ako by mohol nepretržitý kontakt koža na kožu vyzerať. Samozrejme, že som Natálku občas obliekla, keď som sa potrebovala osprchovať, keď za mnou prišla rodina na nadštandardnú izbu alebo som sa išla najesť do jedálne. Ale okrem týchto momentov sme boli výlučne spolu, takmer celé dni a noci. Ani som neuvažovala nad tým, či ju privalím alebo mi spadne. Obmotali sme sa elastickou šatkou od Gabiky a užívali si svoju blízkosť. Žiadne nočné plače sa nekonali, jesť dostala zakaždým, ako sa zobudila.

A ako sa odzrkadlil kontakt koža na kožu v Natálkinom zdravotnom stave? Z JIS novorodeneckého oddelenia  Natálka odchádzala s váhou 1860 g, za týždeň pribrala 400g, čo predstavovalo 1/5 jej hmotnosti. Už počas prvých šiestich hodín sme sa dojčili viac, ako nám umožnili za 90 hodín. Z utlmeného dieťaťa sa stal môj malý živel, ktorý nám robí svojou aktívnosťou krajší a veselší každý deň.  

Po týždni som mala česť stretnúť pani primárku. Sedeli sme s Natálkou vo vyšetrovni, dojčili sme sa, trošku si pospala a čakali sme spolu na posledné odbery. Pani primárka prešla okolo nás a s úsmevom vravela: „Tak ste to dali.“ Ten pocit zadosťučinenia bol neopísateľný. Odpovedala som iba jedným slovom „ÁNO“.

Veľmi by som si priala, aby ženy vedeli, na čo majú nárok, a najmä na čo majú právo ich deti. Právo na matku.

S láskou Ivana

The post Matka nadovšetko – aj nad prístroje appeared first on Ženské kruhy.

Včasná nevyhnutná novorodenecká starostlivosť

Výsledkom je vyššia miera kontaktu koža na kožu medzi matkou a dieťaťom, vyššia miera výlučného dojčenia, tiež výrazné zníženie podchladenia u novorodencov, sepsy a nutnosti hospitalizácií na JIS..

„V tomto regióne každé dve minúty zomrie jeden novorodenec. Úplné zavedenie EENC by mohlo zabrániť až polovici týchto úmrtí,“ vysvetľuje doktor Howard Sobel, koordinátor pre reprodukčné, materské, novorodenecké, detské a adolescentné zdravie v regióne západného Pacifiku a spoluautor štúdie.

Iné štúdie z Ázie ukázali, že postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas pôrodu sú často zastaralé a škodlivé. Zvyšujú riziko sepsy (nebezpečná infekcia v krvi), hypotermie (nebezpečne nízka telesná teplota) a úmrtia. Napriek dostupným znalostiam a prostriedkom, ohrozuje kvalitu zdravotnej starostlivosti absencia jasne zadefinovaných štandardov, dostupnosť a prerozdelenie zamestnancov, nedostatočná podpora pracovného prostredia a iné nedostatky.

EENC predstavuje súhrn jednoduchých klinických postupov odporúčaných WHO.

Zameriava sa na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti počas pôrodu a bezprostredne po pôrode.

Hlavnou zásadou EENC je „prvé objatie“, teda dlhotrvajúci kontakt koža na kožu medzi matkou a dieťaťom. Podporuje správnu termoreguláciu, prijímanie potravy a starostlivosť o pupočnú šnúru.

Medzi kľúčové úkony patrí: dôkladné osušenie; okamžitý kontakt koža na kožu; prerušenie pupočníka až po jeho dotepaní; prerušenie pupočnej šnúry sterilným nástrojom; a začiatok výlučného dojčenia pri prvých signáloch dieťaťa, ktorými prejaví záujem nadojčiť sa, ako napríklad oblizovanie rúčky, hľadanie prsníka, vyplazovanie jazýčka a podobne.

Okrem podpory väzby EENC pomáha udržiavať telesnú teplotu, prispieva k prenosu krvi z placenty, prichádza pri ňom k prenosu ochranných baktérií a prostredníctvom kolostra (prvé materské mlieko) zabezpečuje pre dieťa nevyhnutné živiny a imunitné bunky na ochranu pred infekciou. EENC je prospešný pre všetky deti vrátane tých, ktoré sa narodili predčasne, choré alebo cisárskym rezom.

Zistenia štúdie

V nemocnici Da Nang pre ženy a deti v centre Vietnamu sa ročne narodí okolo 14 000 detí. V rokoch 2014 až 2015 prešiel zdravotnícky personál školením o EENC postupoch, potrebných k poskytovaniu náležitej starostlivosti pri pôrode a o novorodencov.

Zároveň sa sústredila pozornosť aj na ďalšie faktory, ktoré sa spolupodieľajú na zlepšení kvality: napríklad organizácia pracovného priestoru a pracovných politík, rozdelenie úloh, dostupnosť nástrojov a potrebného vybavenia.

„EENC zmenila spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti v našej nemocnoci. Predstavuje súhrn praktických postupov, ktoré je možné zaviesť v každej nemocnici.“ povedal doktor Hoang Tran, zástupca riaditeľa nemocnice Da Nang pre ženy a deti.

Štúdia porovnávala výsledky pôrodov u živonarodených detí, frekvenciu hospitalizácie na neonatologickej jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) v priebehu 12 mesiacov pred zavedením EENC a po ňom. Výsledky ukázali, že po zavedení EENC klesli prípady sepsy o dve tretiny (z 3,2 % na 0,9 % živonarodených detí ), hospitalizácie detí na JIS klesli o jednu tretinu (z 18,3 % na 12,3 %) a  prípadov podchladenia bolo menej o jednu štvrtinu (z 5,4 % na 3,9 % detí umiestnených na JIS).

Pred zavedením EENC neboli deti s matkami bežne v kontakte koža na kožu. 

Deti po vaginálnom pôrode boli rutinne separované od svojich matiek najmenej 20 minút,a deti narodené cisárskym rezom až 6 a viac hodín. Po zavedení EENC boli všetky deti v kontakte koža na kožu, a to bez ohľadu na spôsob narodenia.

Percento predčasne narodených detí (pred 37. týždňom tehotenstva) alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou (menej ako 2,5 kg), ktorým bola poskytovaná materská starostlivosť klokankovaním – KMC, sa po zavedení EENC zvýšilo o 15 %.

V skupine detí, ktorej bola poskytovaná materská starostlivosť klokankovaním, a teda  nepretržitý kontakt koža na kožu viac ako 20 hodín denne, včasné a výlučné dojčenie a dôsledné monitorovanie ochorení, sa znížila úmrtnosť až o polovicu.

Po zavedení EENC sa miera výlučného dojčenia na jednotke intenzívnej starostlivosti takmer zdvojnásobila. Výlučné dojčenie znamená, že dieťa prijíma iba materské mlieko, nie umelé mlieko, vodu alebo inú náhradu materského mlieka.

WHO a UNICEF odporúčajú výlučné dojčenie ako najvhodnejší spôsob kŕmenia detí počas prvých 6 mesiacov.

Tento pozitívny posun nastal počas štúdie napriek tomu, že v rovnakom čase sa v nemocnici zvýšil počet detí narodených cisárskym rezom a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ktoré predstavujú pre dojčenie väčšiu výzvu.

Priame a nepriame výstupy

Štúdia našla aj ďalšie výhody EENC tak pre nemocnice, ako aj pre rodiny. V dôsledku zvýšenej miery dojčenia strávili rodičia detí na jednotke intenzívnej starostlivosti o 78 % menej času. Kŕmenie detí umelou výživou pokleslo o 96 %. 

Rodiny tiež ušetrili peniaze vďaka kratším pobytom v nemocnici, čo umožnilo skorší návrat do zamestnania. V dôsledku zníženého počtu detí na jednotke intenzívnej starostlivosti nemocnica ušetrila viac ako 300 000 USD a znížila pracovnú záťaž zamestnancov. Znížila sa tiež spotreba antibiotík.

„Zistenia našej štúdie sa netýkajú iba Vietnamu. Všetky nemocnice – v bohatých aj v chudobných krajinách – sa môžu z našej skúsenosti poučiť, ako zlepšiť zdravie novorodencov. Bol som svedkom škodlivých postupov v starostlivosti o novorodencov vo viac ako 20 krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Našou úlohou je pomôcť zdravotníckym zariadeniam, lekárom, zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám nahradiť škodlivú prax postupmi, ktoré sú založené na vedeckých dôkazoch. Vieme, že EENC prináša výsledky. Teraz je našou úlohou dosiahnuť, aby tieto sa tieto postupy uplatňovali v starostlivosti o všetky matky a novorodencov v regióne. “ dodal doktor Sobel.

Z anglického originálu preložili: Daniela Barňáková a Miroslava Rašmanová

Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková

The post WHO – Odporúčaná starostlivosť o novorodencov znižuje výskyt život ohrozujúcich infekcií o dve tretiny appeared first on Ženské kruhy.

„Oxytocín je neurohormón, ktorý koordinuje celé spektrum adaptácií na úrovni správania a telesných funkcií súvisiacich s pôrodom a laktáciou, ale aj so sociálnymi interakciamia vzťahmi ako takými. Oxytocínový systém počas pôrodu, kontaktu kožana kožu bezprostredne po pôrode a počas laktácie umožňuje vytvoriť spojenie medzimatkou a dieťaťom (bonding). Rutinné opatrenia v pôrodniciach a biomedicínskezásahy do pôrodu (chirurgické a medikamentózne), ako aj stresové podnety z okoliamôžu zasahovať do prirodzených regulácií a sťažovať vývin materských adaptácií,a tiež adaptácií novorodenca a dojčaťa, pravdepodobne aj s dôsledkami v neskoršomveku a v dospelosti.“

Ďalšie zaujímavé informácie

Zaujíma vás viac o tom, akú úlohu pri pôrode zohráva Oxytocín? odporúčame vám knihu Hormón Blízkosti od švédskej vedkyne Kerstin Uvnäs-Moberg. Viac o dobrej praxi pri pôrode si môžete prečítať TU.

The post Význam endogénneho oxytocínu pri prirodzenom vaginálnom pôrode a bondingu appeared first on Ženské kruhy.

Predčasný pôrod dieťaťa je traumatizujúca udalosť

Materská starostlivosť klokankovaním lieči traumu z predčasného pôrodu

Ako to celé vzniklo

Centrum Materskej starostlivosti klokankovaním v Bogote

Výsledky Materskej starostlivosti klokankovaním ohromia

Popri svojej klinickej praxi pôsobí ako riaditeľka mimovládnej organizácie Fundación Canguro, ktorá skúma a propaguje KMC.V nadácii s ňou spolupracuje jej elegantná a bystrá asistentka Julieta Villegas. Zjavne sa pripravuje na prevzatie vedenia KMC, keď sa jedného dňa doktorka Charpak rozhodne vzdať svojej pozície, čo, ako sa zdá, tak skoro nebude. „Som Nathaliina náhradníčka,“ sebavedomo sa predstavuje Julieta Villegas. Z dvojice cítiť energiu, ktorú čerpajú z neochvejnej viery v KMC. Je ťažké nezdieľať ich nadšenie.

KMC je oveľa viac ako len záchranou života dieťaťa

Materská starostlivosť klokankovaním šetrí finančné zdroje, no nie je zadarmo

Nálepka „riešenie pre rozvojové krajiny“

KMC nie je iba pre rozvojové krajiny

Keď sa hľadajú výhovorky prečo sa to nedá

KMC mení kvalitu života predčasne narodeným deťom a ich rodinám

• Fotografie: Juliana Gómez
• Editorka: Louisa Saunders
• Výkonný Art Director: Charlie Hall
• Copyeditor: Tom Freeman
• Overovanie faktov: Katherine Mast

The post Materská starostlivosť klokankovaním – prečo je kontakt bábätka s matkou lepší pre všetkých appeared first on Ženské kruhy.

Prečítajte si viac o kontakte koža na kožu

The post Kontakt koža na kožu – dôležitá súčasť pôrodu appeared first on Ženské kruhy.

Viac o kontakte koža na kožu po pôrode si môžete prečítať na našich webových stránkach

The post Dr. Nils Bergman o dôležitosti kontaktu koža na kožu po pôrode appeared first on Ženské kruhy.