Trauma

Ako sa (ne)rozprávať o traume a psychických ťažkostiach po pôrode

Zľahčovanie a nezáujem okolia v prípade traumy alebo iných psychických ťažkostí po pôrode môžu byť veľmi zraňujúce, najmä ak prichádzajú od ľudí, ktorí sú nám blízki. Uvádzame niekoľko príkladov, ako môžete vyjadriť záujem a podporu, keď niekto vo vašom okolí naznačí, že pôrod bol traumatický.

Prejavy podpory a záujmu

🟢 Už samotné počúvanie je dôležité. „Chceš mi o tom čo sa stalo povedať viac?“; „Ak chceš o tom rozprávať, rada si ťa vypočujem.“. Takýmito vetami alebo otázkami dávame najavo náš záujem. Je dôležité, aby bol úprimný a skutočný.

🟢 Vetami ako „To muselo byť náročné.“; „Je mi ľúto, čo sa ti stalo.“ vyjadrujeme, že prežívanie a pocity druhého človeka berieme vážne.

🟢 Každý a každá z nás máme nejaké zdroje, ktoré nám umožňujú zvládať náročné situácie. Otázky ako „Je niečo, čo ti to pomáhalo zvládať keď sa to dialo?“ môžu zaviesť rozhovor práve týmto smerom. Nemali by sme však druhej osobe vnucovať naše vlastné stratégie zvládania.

🟢 Vetami ako „Som tu pre teba.“; „Ak by si sa cítila zle, môžeš sa na mňa obrátiť.“; „Vidím, že sa cítiš veľmi zle. Je niečo s čím by som ti mohla pomôcť?“ vyjadrujeme našu spoluúčasť a dávame najavo, že nám nie je jedno, čo dotyčná osoba prežíva, že nám záleží na tom, aby sa cítila lepšie a sme pre to ochotní aj niečo spraviť. Je dôležité, aby sme skutočne aj boli ochotní pomôcť ak nás o to daná osoba požiada.

🟢 „Si veľmi silná, že si to zvládla.“ či „Je obdivuhodné čo všetko zvládaš napriek tomu, ako sa cítiš.“ ale aj vety ako „Musí to byť pre teba veľmi náročné sústrediť sa na starostlivosť o bábätko keď sa takto cítiš.“. Ženy, ktoré majú posttraumatickú stresovú poruchu po pôrode, popôrodnú depresiu či iné ťažkosti, podávajú neraz nadľudské výkony v starostlivosti o bábätko. Často majú tiež tendenciu vnímať svoju starostlivosť ako nedostatočnú a obviňovať sa za to, že nerobia veci inak, že nerobia toho viac. Je to čiastočne aj preto, že samé cítia, koľko síl ich to stojí a že neprežívajú pri tom výhradne pocity šťastia, naplnenia a radosti ako si možno predstavovali. Je dôležité, aby to ich okolie rozpoznalo. Ešte dôležitejšie je, aby neboli na starostlivosť samé a aby im okolie poskytlo podporu v starostlivosti o seba, svoje potreby a duševné zdravie. V náročnejších prípadoch, keď podporné prostredie a spoluúčasť partnera či blízkych na chode domácnosti a starostlivosti o bábätko nie sú dostačujúce, je nevyhnutná terapeutická pomoc.

Čo naopak nie je podporné?

🔴 Vety ako „To prejde.“; „To nič nie je.“ alebo „To zvládneš.“, môžu byť zraňujúce, aj keď sú dobre mienené. V skutočnosti nimi vysielame signál, že nepočúvame so skutočným záujmom to, čo nám rozpráva druhá osoba o svojej skúsenosti.

🔴 „Hlavne že ty aj dieťa ste zdraví.“ je jedna z najčastejších nevhodných reakcií. Táto veta navyše v prípade traumy alebo iných psychických ťažkostí po pôrode nie je ani pravdivá.

🔴 Nevyžiadané rady a obracanie pozornosti na to, čo mala žena robiť, aby sa situácia neudiala, dokážu byť veľmi zraňujúce. Navyše prenášajú zodpovednosť za to, čo sa udialo, na ženu, ktorá je týmito udalosťami zasiahnutá. Je to veľmi podobné, ako keby ste v takej situácii povedali žene, že si za to, čo sa stalo, môže sama. Napríklad: „Mala si si zazmluvniť lekára.“; „Keby si rodila doma, nestalo by sa to.“; „Čo si sa neozvala?“; „Ja by som si toto nenechala spraviť.“.

🔴 Niekedy môžeme mať potrebu blízkeho človeka utešiť. To, že ho vidíme trpieť, nám tiež spôsobuje nepohodlie či bolesť. Konštatovaniami ako napríklad „Druhý pôrod bude už lepší.“ však zmierňujeme skôr vlastné nepohodlie než utrpenie blízkeho človeka.

🔴 Banálne konštatovania typu: „Teraz sa musíš sústrediť predovšetkým na dieťa.“ či „Musíš to zvládnuť kvôli dieťaťu.“, môžu vzbudiť dojem, že prežívanie a blaho osoby, ktorej ich hovoríme nie sú vôbec dôležité. Navyše môžu vzbudzovať pocity viny z toho, že ak sa bude žena po pôrode zaoberať svojim duševným zdravím, tak vlastne ochudobňuje dieťa o svoju pozornosť. Takéto vety sú teda necitlivé a nijako nepomáhajú matke ani dieťaťu. Ak sa žena po pôrode trápi, má psychické ťažkosti, potrebuje reálnu podporu a pomoc okolia. K zlepšeniu psychického zdravia neprospieva, ak je v úlohe starostlivosti o dieťa osamotená a všetka zodpovednosť je kladená výhradne na jej plecia.

O autorke

Miroslava Rašmanová

K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedla osobná skúsenosť a presvedčenie, že nie je jedno ako je poskytovaná zdravotná starostlivosť pri pôrode. Zaujímam sa najmä o nastavenia systémov zdravotnej starostlivosti v rôznych krajinách, podporu dojčenia a materských kompetencií. Snažím sa tieto témy spracovávať do hĺbky, s prihliadnutím k tomu, že konečná voľba je vždy aj tak na individuálnej žene. Som presvedčená, že ženy dokážu robiť rozhodnutia o svojom tele a zdraví počas pôrodu a že neexistuje jedno správne rozhodnutie pre všetky. Každá žena má za sebou určité skúsenosti a nachádza sa v inej životnej situácii. Od toho sa odvíjajú aj jej individuálne potreby a hodnotové preferencie.

Napíšte komentár