9 typov násilia pri pôrode

V Ženských kruhoch dlhodobo upozorňujeme na deväť hlavných typov násilia pri pôrode. Tieto kategórie nemožno vnímať izolovane. Vzájomne sú prepojené a jednotlivé porušenia práv vieme zaradiť do viacerých typov súčasne. Ku každej kategórii uvádzame vždy niekoľko príkladov.

1. Fyzické násilie – fackovanie, Kristellerova expresia (tlak na brucho), nástrihy hrádze bez medicínskej indikácie, šitie pôrodných poranení bez adekvátneho tíšenia bolesti.
2. Zdravotná starostlivosť bez získania informovaného súhlasu – vykonávanie zásahov bez súhlasu, napriek nesúhlasu alebo bez vedomia ženy. Súhlas získaný manipuláciou alebo zastrašovaním je tiež formou násilia.
3. Nerešpektovanie súkromia a intimity – zbytočné vystavovanie tela ženy pred študentmi alebo personálom, opakované vaginálne vyšetrenia.
4. Psychické a emocionálne násilie – vyhrážanie, ponižovanie, vysmievanie, obviňovanie, manipulácia.
5. Diskriminácia – znevýhodňovanie ženy napríklad na základe veku, etnicity, ekonomického statusu či rodinného stavu.
6. Odmietnutie poskytnúť zdravotnú starostlivosť – ignorovanie potrieb ženy počas pôrodu, nedostupnosť starostlivosti v šestonedelí.
7. Zadržiavanie v zdravotníckych zariadeniach – vynucovanie pobytu v nemocnici proti vôli ženy.
8. Poškodzovanie vzťahovej väzby dieťaťa s matkou – oddeľovanie novorodenca od matky, odmietnutie kontaktu koža na kožu medzi matkou a dieťaťom po pôrode.
9. Inštitucionálne mocenské správanie – poplatky za umožnenie prítomnosti sprevádzajúcej osoby pri pôrode, poplatky za epidurálnu analgéziu.

Prvý krok: Získanie zdravotnej dokumentácie

Ak ste zažili násilie pri pôrode, alebo iné porušenie vašich práv a chcete sa domáhať nápravy, prvým krokom je získať svoju zdravotnú dokumentáciu. Zdravotná dokumentácia je kľúčová pri akejkoľvek sťažnosti alebo žiadosti o nápravu.

Máte právo:

• Nahliadať do svojej zdravotnej dokumentácie v celom rozsahu a bezplatne.
• Vyhotoviť si kópie alebo fotografie dokumentácie priamo na mieste.
• Požiadať o výpis zo zdravotnej dokumentácie.

Podrobnejšie informácie o tom, ako postupovať, nájdete aj v týchto článkoch:

• Najčastejšie otázky a odpovede: zdravotná dokumentácia
• Nahliadanie do zdravotnej dokumentácie

Ďalší postup: Domáhajte sa nápravy

Keď už máte zdravotnú dokumentáciu, následne môžete začať s procesom domáhania sa nápravy. Tento proces sme podrobne popísali v Sprievodcovi inštitúciami, ktorý vám krok za krokom ukáže:

• Na ktorú inštitúciu sa obrátiť (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. samosprávny kraj, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou).
• Aké sú lehoty na podanie podnetu alebo sťažnosti.
• Čo robiť, ak vám inštitúcia nevyhovela alebo neodpovedala vôbec.

Sprievodca inštitúciami vám pomôže zorientovať sa v systéme administratívneho práva.

Nie ste v tom samy – pomôžeme vám

Ženské kruhy sú občianske združenie, ktoré sa už viac ako 14 rokov venuje ochrane práv žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Poskytujeme poradenstvo a podporu ženám, ktoré zažili traumatický pôrod alebo porušenie svojich práv. Šírime osvetu, vzdelávame pomáhajúce profesie a usilujeme o systémové zmeny.

Ak potrebujete pomoc so sťažnosťou, môžete sa na nás obrátiť. Pomôžeme vám zorientovať sa v možnostiach, poskytneme informácie a podporíme vás v procese domáhania sa nápravy. Kontaktovať nás môžete na zenskekruhy@zenskekruhy.sk

The post Násilie pri pôrode má mnoho podôb appeared first on Ženské kruhy.

Do pôrodu zostáva 10 centimetrov…

Obliekli mi nemocničnú košeľu. Moje oblečenie a veci zmizli, akoby spolu s nimi zmizla aj moja identita. Cítim sa nahá, vystavená pohľadom. V miestnosti sa striedajú cudzie ruky a hlasy. Nikto sa nepýta, či chcem klystír. Len oznámia, že ho dostanem. Vraj sa to tak robí vždy. Chcem povedať nie, ale nemám silu. Už na začiatku cítim, že o mne rozhodujú iní.

Do pôrodu zostáva 9 centimetrov…

Napichnú mi kanylu. „Pre istotu,“ povie sestra. Nepýta sa, nevysvetľuje. Kov v ruke ma spútava rovnako ako pravidlá tohto priestoru. Každý zákrok sa stáva povinným rituálom, do ktorého nemám čo hovoriť. Hadička visí z mojej ruky ako symbol toho, že už nie som slobodná. Spojenie so systémom je pevné, ja som len článok v jeho reťazi.

Do pôrodu zostáva 8 centimetrov…

Pripnú mi na brucho CTG pásy. Musím ležať na chrbte. Bolesť sa stupňuje, telo prosí o pohyb. Chcem vstať, hýbať sa, dýchať podľa seba. Ale prístroj je dôležitejší než ja. Hovoria o krivkách a číslach, akoby som bola graf, nie živý človek. Vidím ich oči upreté na papier, nie na mňa.

Do pôrodu zostáva 7 centimetrov…

Personál prichádza a odchádza. Každý príchod znamená nové príkazy. „Ľahnite si. Otočte sa. Podpis sem.“ Nedostávam vysvetlenia. Ruky sa pohybujú rýchlo, papiere šuštia, hlasy sa miešajú. Hovoria o mne, nie so mnou. Moje telo je predmet, ja som neviditeľná. Pripadám si ako nástroj, ktorý si medzi sebou podávajú.

Do pôrodu zostáva 6 centimetrov…

Bolesti silnejú. Prosím, aby som sa mohla postaviť. Chcem nájsť polohu, ktorá mi pomôže. „Nie, musíte zostať tu.“ Ich hlas je ostrý, neochotný. Ponúkajú mi lieky, ktoré nechcem. Vnímajú ma ako problém, nie ako ženu. Môj hlas sa stráca v ruchu miestnosti. Oni vedia lepšie. Ja neviem nič. Aspoň tak mi to dávajú pocítiť.

Do pôrodu zostáva 5 centimetrov…

Lekár príde, nepozrie sa mi do očí. Bez slova zasiahne. Zrazu cítim prudký výtok tekutiny. Prepichol mi plodové obaly. „Aby to išlo rýchlejšie,“ povie. Nepýtal sa. Nechal za sebou ticho, ktoré sa mi usadilo v hrudi. Niečo sa vo mne zlomilo, niečo, čo som už nemohla vziať späť. Stratila som čas, ktorý mal patriť len mne a môjmu dieťaťu.

Do pôrodu zostávajú 4 centimetre…

Dotýkajú sa ma bez toho, aby sa pýtali. Vyšetrujú ma znovu a znovu. Každý zásah prehlbuje pocit, že moje telo mi už nepatrí. Stratila som kontrolu. Som len pacientka na lôžku, odmeraná na centimetre. Hovoria čísla, ktoré pre nich veľa znamenajú, ale pre mňa nič. Chcem, aby sa ma spýtali, chcem, aby so mnou hovorili. Namiesto toho mlčia a konajú.

Do pôrodu zostávajú 3 centimetre…

Prosím, aby bol pri mne partner. Potrebujem jeho hlas, jeho dotyk, jeho prítomnosť. Personál ho necháva za dverami. Vraj prekáža. Stojí tam a ja viem, že sa cíti bezmocný. Zostávam sama medzi cudzími ľuďmi. Môj hlas slabne. Oni rozhodujú, ja len ležím a vydržím. Každá kontrakcia je ťažšia, keď viem, že nemám nikoho, kto by ma držal za ruku.

Do pôrodu zostávajú 2 centimetre…

Svetlo reflektorov ma oslepuje. Necítim sa ako hviezda, len ako telo pod drobnohľadom. Každú chvíľu niekto príde, niekto odíde. Som rušená, nemám priestor, nemám súkromie. Mám pocit, že nie som človek, ale otvorená kniha, ktorú môže čítať každý. Potrebujem ticho, ale dostávam hluk. Potrebujem intimitu, ale dostávam ostré svetlá.

Do pôrodu zostáva 1 centimeter…

„Tlačte! Silnejšie!“ kričí hlas nado mnou. Moje telo ešte nechce, ale musím. Krik sa mieša s bolesťou. Nedovoľujú mi počúvať vlastné telo. Som len nástroj, ktorý má poslúchnuť príkazy. Moje rozhodnutia už nikoho nezaujímajú. Stratila som pocit, že som súčasťou svojho pôrodu.

Centimetre sa minuli…

„Tlačíme!“ ozve sa. Zablysnú sa nožnice. CVAK. Zrodil sa život. A so životom môjho dieťaťa sa zrodila aj moja strata. Stratila som dôstojnosť, rešpekt a hlas. To, čo malo byť moje, sa zmenilo na ich rozhodnutie. Dieťa prišlo na svet, ale ja som ostala rozbitá. Moje telo prinieslo nový život, no vo mne ostalo prázdno.

Záver

Ide o fiktívny príbeh, ale odráža skúsenosti mnohých žien. Každý detail, každá situácia sa už stala niektorej rodiacej žene. Aj preto je dôležité tieto skúsenosti počúvať, brať vážne a hľadať cesty, ako zmeniť prostredie pôrodníc tak, aby v nich mali ženy dôstojnosť, rešpekt a hlas.

Ako by to vyzeralo, ak by personál počúval ženy? Prečítajte si pokračovanie blogu s názvom Moje centrimetre.

Stojíme za právami žien, podporte nás finačným darom. Vďaka Vašej podpore vieme šíriť informácie o právach žien a dobrej praxi, poskytovať ženám pomoc pri písaní sťažností a presadzovať systémové zmeny.

The post Odmeraná na centimetre appeared first on Ženské kruhy.

Tieto témy nie sú okrajové. Sú súčasťou základných práv, ktoré má mať každá žena zabezpečené bez ohľadu na to, kde rodí, aký má sociálny status alebo zdravotný stav.

Čo myslíte?

Riešime oslovenie „mamička“

Slová, ktoré používame, ovplyvňujú vzťahy. Keď zdravotnícky personál oslovuje ženu pri pôrode výlučne ako „mamička“, zredukuje jej identitu na jedinú rolu. Toto oslovenie je nevhodné a infantilizujúce, najmä ak sa žena s personálom nepozná a nachádza sa v situácii, kde potrebuje jasnú komunikáciu a rešpekt.

Pri pôrode žena nerodí len ako matka. Rodí ako plnohodnotná dospelá osoba, ktorá má právo na dôstojný prístup. Profesionálne oslovenie priezviskom podporuje rovný a partnerský vzťah. Nie je to formalita, ale súčasť rešpektujúcej starostlivosti.

Riešime rôzne poplatky

Poplatky za prítomnosť sprevádzajúcej osoby, za nadštandardnú izbu, epidurál či vlastnú pôrodnú asistentku vytvárajú nerovnosti. Ženy a rodiny, ktoré si tieto služby nemôžu dovoliť, majú obmedzený prístup k možnostiam, ktoré zlepšujú komfort a bezpečie.

Zdravotná starostlivosť má byť dostupná podľa potrieb, nie podľa finančnej situácie. Keď nemocnica podmieňuje niektoré formy starostlivosti platbou, prehlbuje rozdiely medzi pacientkami. Aj malý poplatok môže byť pre niekoho prekážkou, najmä ak rodina čelí viacerým finančným výdavkom naraz.

Riešime pár stehov

Pri šití pôrodných poranení neexistuje „len pár stehov“. Každý zásah má dlhodobý vplyv na hojenie, fyzický komfort, intímny život aj psychickú pohodu ženy.

Zbytočná epiziotómia – nástrih hrádze bez jasnej medicínskej indikácie – stále patrí medzi bežné praktiky na Slovensku, hoci vedecké dôkazy potvrdzujú, že rutinný nástrih neprináša výhody a naopak zvyšuje riziko komplikácií. Nesprávne vykonané šitie môže spôsobovať dlhodobé nepríjemnosti, ako sú chronická bolesť, diskomfort počas pohlavného styku a obmedzená pohyblivosť.

Preto zdôrazňujeme potrebu dôsledného zváženia každého zásahu a rešpektu k telu ženy. Presné šitie a vyhýbanie sa zbytočným nástrihom je aj otázka dôstojnosti a kvality života ženy.

Riešime prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode

Podpora blízkeho človeka počas pôrodu prináša preukázané benefity. Znižuje úzkosť, posilňuje pocit bezpečia a často aj skracuje dobu pôrodu. Sprevádzajúca osoba môže poskytnúť emocionálnu oporu, pomôcť s praktickými vecami a byť hlasom ženy v situácii, keď ona sama môže mať problém vyjadriť svoje potreby. 

Žena má právo vybrať si, kto ju bude sprevádzať. Nemocnice by toto právo mali rešpektovať a neobmedzovať ho bez opodstatneného medicínskeho dôvodu. Keď sa toto právo porušuje, žena stráca dôležitý zdroj podpory, čo negatívne ovplyvňuje jej skúsenosť aj zdravotné výsledky. 

Mnohé pôrodnice stále podmieňujú prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode poplatkami, absolvovaním predpôrodného kurzu, obmedzujú jej prítomnosť len na určitú časť pôrodu alebo ju neumožňujú počas pôrodu sekciou.

Riešime prítomnosť rodiča pri dieťati pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Blízkosť rodiča je pre dieťa nevyhnutná – nielen emocionálne, ale aj fyziologicky. Kontakt s rodičom znižuje hladinu stresových hormónov, podporuje imunitu a urýchľuje zotavenie. Rodič má byť pri dieťati vždy, vrátane pobytu na JIS alebo počas zákrokov.

Oddeľovanie detí od rodičov narúša citové väzby a môže zanechať psychické následky. Moderná pediatrická a neonatologická starostlivosť berie účasť rodiča ako samozrejmosť, nie ako nadštandard. Žiaľ, o prítomnosti rodiča pri dieťati často rozhodujú interné pravidlá zariadenia alebo názor personálu. A to napriek tomu, že tým porušujú práva detí aj ich rodičov.

Riešime pozitívnu skúsenosť s pôrodom

Pôrod ovplyvňuje psychické zdravie ženy, jej sebavedomie aj vzťah k dieťaťu. Pozitívna skúsenosť nevzniká len z hladkého priebehu pôrodu – vyžaduje rešpekt, dôstojné zaobchádzanie, zachovanie súkromia a možnosť slobodne sa rozhodovať.

Keď zdravotnícky personál chráni intimitu ženy, počúva jej potreby a komunikuje otvorene, vytvára podmienky na pôrod, po ktorom sa žena cíti bezpečne a posilnene. Naopak, nedostatok rešpektu, narušenie súkromia alebo ignorovanie rozhodnutí ženy môžu viesť k psychickej traume, aj keď pôrod prebehol medicínsky „bez komplikácií“.

Riešime skutočný informovaný súhlas

Informovaný súhlas nie je podpis na predtlačenom formulári. Je to proces, v ktorom zdravotnícky personál poskytuje žene jasné, zrozumiteľné a úplné informácie o plánovanom postupe, jeho rizikách a alternatívach. Žena má právo klásť otázky, získať čas na rozhodnutie a odmietnuť postup, s ktorým nesúhlasí.

Bez tohto procesu sa zdravotná starostlivosť mení na jednostranné rozhodovanie zo strany personálu, ktoré nerešpektuje právo ženy na kontrolu nad vlastným telom. Skutočný informovaný súhlas je základným pilierom etickej a kvalitnej medicíny.

Riešime podporu dojčenia

Tehotenstvo, pôrod a dojčenie spolu úzko súvisia. Je to obdobie života, ktorom ženy pri svojich rozhodnutiach majú dostávať vedecké a spoľahlivé informácie. Dojčiace ženy sú v spoločnosti v menšine. Žien, ktoré si počas dojčenia neprešli ťažkosťami, je nízke percento. Väčšina žien chce dojčiť, no stretávajú sa s nejednotnými radami, nedostatkom praktickej pomoci či s tlakom na dokrmovanie umelým mliekom bez medicínskej indikácie a bez ponúknutia skutočných riešení.

Skutočná podpora dojčenia znamená, že ženy dostanú informácie založené na vedeckých dôkazoch, bude pre ne zaistené prostredie, v ktorom sa bude klásť dôraz na prevenciu problémov, naučia ich správne a bezbolestne prisať bábätko tak, aby získavalo dostatok mlieka, získajú pomoc pri riešení problémov hneď v začiatkoch a budú mať aktívnu podporu pre nerušený kontakt koža na kožu matky s dieťaťom bezprostredne po pôrode. Tento kontakt má zásadný význam pre úspešný začiatok dojčenia aj pre vytváranie vzťahovej väzby.

Pre nás to nie sú zbytočnosti

Každá z týchto tém má konkrétne a merateľné dôsledky pre zdravie, psychiku a dôstojnosť žien a ich rodín. Ovplyvňujú nielen priebeh pôrodu, ale aj celé popôrodné obdobie a vzťahy v rodine. Preto ich potrebujeme riešiť – a budeme ich riešiť ďalej.

Podporte Ženské kruhy, aby sme mohli pokračovať v osvetovej práci, poskytovať ženám podporu a riešiť problémy, ktoré ovplyvňujú ich skúsenosť s pôrodom. Vaša pomoc nám umožní ozývať sa tam, kde sa ženy často neodvážia hovoriť samy.

The post Riešime zbytočnosti? appeared first on Ženské kruhy.

Po pôrode…

Pri pôrode, keď sú často vagína, hrádza alebo aj krčok poranené, tak som sa stretla za tie roky, čo počúvam ženy a zdravotnícky personál, aj s takýmito výrokmi:

O tom, že je pekná:

„Ako nová“

„Peknú výšivku som Vám tam spravil“

O tom, že partner môže zostať (s)pokojný – funkčnosť zostala zachovaná:

„Nebudú reklamácie“

„Ešte jeden pre otecka“

Otázka pre partnera: „Chcete ju užšiu alebo širšiu?“

Ak žena vyjadrila prianie, aby vagínu/hrádzu nechali bez zašitia:

„To by ako vyzeralo?!“

Partnerovi: „Poďte sa pozrieť, či chcete, aby som ju takto nechal!!!“

O tom aká je vagína fuj:

Počas pôrodu hlavičky: „Nechytajte si to TAM!!!!!“

„To čo je toto?! Trhá sa to ako papier! To sa nedá šiť! Nech si to šije niekto iný!“

Komu patrí vagína?

Viete, čo to má spoločné? Že tá vagína patrí niekomu inému. Partnerovi, spoločnosti, ale určite nie žene. Má byť pekná. Má priniesť potešenie – ale nie žene. Keby mi otázku, či ju chcem mať užšiu alebo širšiu, aj po pôrode adresovali, naozaj neviem, ako by som na takú otázku reagovala. Asi by som bola v šoku a zahabkala by som niečo ako – normálnu. Teraz keď som za PC, oblečená, nie som v zraniteľnej pozícii, tak si dovolím takúto odpoveď: Zdravú pán doktor. Chcem ju mať zdravú. Chcem ju mať citlivú a funkčnú. Keď budem chcieť, nech mi prináša potešenie a keď zrovna nebudem chcieť, nech o nej ani neviem (o tom, že mám uši tiež nepremýšľam 24hodín denne).

Ak nie pekná, potom aká?

A teraz pre vyrývačov a vyrývačky: „Vyzerá to pekne“ a všetky varianty tohto sa dá povedať aj – Šitie bolo bez komplikácií, nepredpokladám komplikácie pri hojení. Ak by však nastala situácia, že….

Pri kontrole: Vyzerá, že sa rana hojí dobre. Aké sú Vaše subjektívne pocity?

„To by ako vyzeralo“ – Máte takéto poranenia (vecný opis), doporučujem šitie.

„To sa nedá šiť!“ – Šitie je spojené s komplikáciami, bude to trvať dlhšie. Možno budem musieť privolať ďalšieho lekára. Ak sa nám to nepodarí umŕtviť lokálne, ďalšou možnosťou je už len regionálna alebo celková anestézia

„Jeden pre otecka“ – Nádych výdych, potlačiť nutkanie povedať sexistickú poznámku. Ak to nepomáha, hryznúť si do jazyka.

Vagína má byť zdravá

Moja vagína nie je na parádu. Keď vyhľadám zdravotnú pomoc, tak nemusíte nad ňou stáť a mľaskať, či je pekná alebo fuj. Mám ju a bodka. Potrebujem ju mať zdravú. To ostatné je na mne – či sa mi bude páčiť, alebo až tak nie.

Toto zamyslenie som napísala v roku 2016 a vyšlo ako facebookový post. No aj v roku 2025 je, žiaľ, stále aktuálne. Zverejnili sme ho znova na našom Facebooku aj Instagrame a reakcií bolo opäť množstvo.

Ďakujeme, že s nami zdieľate svoje skúsenosti. Nájdete nás na Facebooku, aj na Instagrame. A ak chcete dostávať naše novinky mailom, prihláste sa na odber newslettra. V ňom tiež píšem svoje zamyslenia, postrehy a pohľad zo zákulisia Ženských kruhov.

The post Vagínu nemám na parádu appeared first on Ženské kruhy.

Prečítajte si celý článok na portáli AhojMama.

The post AhojMama: Nástrih nie je ochrana hrádze appeared first on Ženské kruhy.

Kimberley Turbin nečakala, že pôrod bude príjemným zážitkom, ale nečakala ani nočnú moru. 4. mája 2013 sedela na gauči v dome svojej kamarátky. Mali v pláne ísť sa najesť do San Pedra vedľa prístavu v Los Angeles. 27 ročná Kimberley Turbin odpočívala v obývacej izbe, zatiaľ čo sa jej kamarátka sprchovala. Zrazu cítila niečo puknúť – praskla jej voda. Kimberley sa ponáhľala domov, aby sa osprchovala a vzala všetky potrebné veci do nemocnice. Do Providence Tarzana Medical Center  (zdravotné stredisko) v San Fernando Valley prišla okolo 17:00.

Kimberley bola poistená prostredníctvom štátneho programu Medi-Cal, ktorý ponúka bezplatné alebo lacné zdravotné služby pre ľudí s obmedzeným príjmom. Prenatálnu starostlivosť dostala prostredníctvom neziskového komunitného zdravotného strediska s názvom El Proyecto del Barrio, kde pri väčšine vyšetrení boli len zdravotné sestry. Deň pred pôrodom, dva týždne pred určeným termínom, sa prvýkrát stretla s Alexom Abbassim, pôrodníkom, ktorý pracoval v Providence Tarzana. 

Kimberley dvakrát prežila znásilnenie a keď prišla do nemocnice, požiadala personál, aby boli citliví a aby si pýtali povolenie pred tým, než sa jej budú dotýkať.  “Bála som sa všetkého a všetkých a povedala som im: ´Musíte mi vravieť, čo mi robíte, inak spanikárim.´”

Doktor Abbassi v priebehu večera skontroloval ako postupuje pôrod Kimberley. Krátko po polnoci to vyzeralo, že je pripravená porodiť. Ležala na chrbte v nemocničnej posteli, znehybnená epidurálnou anestézou a tlačila, keď jej doktor Abbassi oznámil: “Teraz urobím epiziotómiu.”

Kimberley namietala: “Čože? Prečo? Ani sme to neskúsili!” Viackrát povedala, “Nie, nestrihajte ma.” S chirurgickými nožnicamie v ruke, doktor Abbassi vysvetľoval, že hlavička dieťaťa je príliš veľká a že bez nástrihu sa Kimberley môže „natrhnúť až po konečník“. Kimberley ho znova prosila, aby ju nestrihal. Abbassi povedal: “Ja som tu expert… Prečo by som to nemal urobiť? Môžete ísť domov a porodiť sama. Choďte do Kentucky.” Potom, napriek jej viacnásobnému nesúhlasu, zastrihol do jej hrádze 12 krát. 

Celú situáciu zachytila na videu jej matka, ktorá bola na pôrodnej sále s Kimberley. “Nevedela som, že to urobil, kým som nevidela svoje video, “ hovorí Kimberley. “Nikto mi nevedel povedať prečo, a to je to, čo ma trápilo. Bola som taká naštvaná, že ma doktor prinútil podstúpiť niečo, čo som nechcela.”

Po dvoch rokoch hľadania právnika, ktorý by sa jej prípadom zaoberal, Kimberley podala na doktora Abbasiho sťažnosť za útok a násilie. Jej podporovateľky a podporovatelia to popisujú ako potenciálny zlom pre práva žien počas pôrodu. 

Epiziotómia je chirurgický rez na hrádzi – oblasti medzi konečníkom a vulvou. V priebehu 18. a 19. storočia lekári využívali túto techniku na urýchlenie pôrodu, ale iba v krajnej situácii. Na stretnutí Americkej gynekologickej spoločnosti v roku 1920 však vedúci pôrodník Joseph DeLee odporučil lekárom, aby používali nástrih ako prevenciu perineálnych natrhnutí hrádze, ktoré sú nezriedka normálnou súčasťou pôrodu. Zdôvodnil to tým, že chirurgický rez je kontrolovanejší a hojí sa ľahšie ako prirodzené natrhnutie. Do roku 1979 sa v USA 62,5 % všetkých pôrodov a  v prípade prvorodičiek až 80 % pôrodov vykonalo s nástrihom. 

Od osemdesiatych rokov však klinický výskum naznačoval, že nástrih by sa nemal používať ako rutinná lekárska prax. Za určitých okolností to môže byť život zachraňujúci zásah, ale pri väčšine pôrodov spôsobuje nástrih viac škody ako úžitku. Nástrih je spojený s vyššou mierou bolesti, opuchu, krvácania a inkontinencie a v skutočnosti zvyšuje riziko závažného natrhnutia hrádze. 

Americká spoločnosť pre gynekológiu a pôrodníctvo (ACOG) a  britský Národný inštitút pre zdravie a starostlivosť o  zdravie (NICE) sú dnes proti rutinnému používaniu nástrihu. Pokyny NICE týkajúce sa pôrodnej starostlivosti odporúčajú, že by sa k nástrihu malo pristupovať iba v prípade „medicínskeho dôvodu“, napríklad ak je dieťa v tiesni. 

Miera používania nástrihu sa v rôznych krajinách veľmi líši. V roku 2010 to bolo v Anglicku približne asi v 19 % vaginálnych pôrodov. Vo Francúzsku a Nemecku to bolo 27 – 28 %, v Španielsku 43 % a v Portugalsku 73 %, vo Švédsku a Dánsku iba 5 až 7 %. Približne v rovnakom čase bola miera nástrihov v USA 14 %, ale toto percento postupne klesá. Neexistuje zhoda v tom, aká je primeraná miera. 

„Existujú prípady, v ktorých je nástrih naďalej prospešný, ale keď tehotenstvo a pôrod postupujú normálne, nič nenasvedčuje tomu, že by bol potrebný,“ hovorí Dana Gossett, pôrodníčka a profesorka na kalifornskej univerzite v San Franciscu. „Počet vykonaných nástrihov sa za posledné tri desaťročia znížil, pretože lekári si uvedomujú ich potenciálnu škodlivosť a vieme,  že by sme nemali robiť rutinné zásahy, pokiaľ na to neexistuje jasná indikácia.“

V prípade Kimberley jej pôrod postupoval normálne. Bola mladá a zdravá a nie sú známe okolnosti, ktoré by naznačovali, že by bol nástrih v jej prípade nevyhnutný. Ak by aj existoval legitímny medicínsky dôvod, lekár by stále potreboval súhlas k jeho vykonaniu. Rrovnako ako väčšina pacientov a pacientiek, aj Kimberley podpísala pri vstupe do nemocnice súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. V tomto formulári stálo, že súhlasí s „pohotovostnou liečbou, lekárskym alebo chirurgickým zákrokom alebo nemocničnými službami poskytovanými na základe všeobecných a osobitných pokynov lekára“, ale tiež, že „má právo na súhlas alebo odmietnutie akejkoľvek navrhovanej operácie alebo zásahu kedykoľvek pred jeho vykonaním “.

Nadia Sawicki, profesorka práva na Loyola University Univerzite v Chicagu, sa zaoberá etikou vzťahov medzi lekárom a pacientami a  informovaným  súhlasom. Hovorí, že aj keď ženy pri vstupe do nemocnice podpisujú súhlasné dokumenty ako Kimberley, neznamená to, že lekári môžu vykonať operáciu proti ich výslovnej vôli. Keby to tak bolo, kedykoľvek by niekto vstúpil do nemocnice, úplne by sa vzdal možnosti čokoľvek ovplyvniť. 

„Vždy, keď pôjdete do nemocnice, podpíšete informovaný súhlas, ktorý je súčasťou dokumentácie,“ vysvetľuje Sawicki. „Základnou právnou zásadou, ktorej každý rozumie, je, že potrebujete súhlas pred takýmto typom interakcie s pacientom. Môže to byť dokument, kde sa píše: „súhlasím s každým ošetrením“, ale ak sa lekár s pacientom nerozprával, takto  naformulovaný informovaný súhlas nemocnicu chrániť nebude.“

Kimberly Turbin je asi 150 cm vysoká, má tmavé vlasy a oči, okuliare a hrejivý úsmev. Jej pravá ruka je pokrytá vytetovanými kvetmi a na hrudi a nohe má ďalšie kvetinové tetovanie. Pochádza z oblasti  Los Angeles, odkiaľ sa v roku 2009 presťahovala do Chicaga kvôli štúdiu na univerzite. V čase, keď zistila, že je tehotná, pracovala ako recepčná v zubnej ambulancii.

„Okamžite som vedela, že je niečo inak,“ hovorí. „Bolo to moje prvé tehotenstvo, ale v tom momente som vedela, že je to chlapec. Bola som taká šťastná. “

Kimberley sa rozhodla počas tehotenstva presťahovať späť do Los Angeles, aby bola bližšie k svojej rodine. Mala bezproblémové tehotenstvo – nezažila ani ranné nevoľnosti – a dúfala, že jej pôrodná skúsenosť bude podobne bezproblémová. S nástrihom proti svojej vôli nerátala.

Táto skúsenosť jej spôsobila traumu. Bola nahnevaná a rozrušená, ale nemocničný personál jej povedal, že pre ňu nemôžu nič urobiť. Nasledujúci deň prišla do izby zástupkyňa nemocnice, aby sa spýtala, či je Kimberley v poriadku. Povedala, že nie je. Podľa slov Kimberley jej táto žena podala brožúru o problémoch po pôrode … a to bolo všetko.

Keď sa vrátila domov, rozprávala rodine, kamarátkam a kolegyniam o tom, čo sa jej stalo. Mnohé jej povedali, že nástrih je  štandardnou súčasťou pôrodu a nemá sa na čo sťažovať, pretože jej dieťa bolo  zdravé. Kimberley to však nepovažovala za správne. To, čo sa jej stalo, nemohlo byť normálne. Rozhodla sa uverejniť video zo svojho pôrodu na YouTube a čakala, aké budú reakcie. Video za deň videlo 13 000 ľudí. Počas niekoľkých týždňov to bolo 100 000, dnes má takmer 700 000 zobrazení. 

„Bola som veľmi prekvapená, keď za deň získalo video 13 000 zhliadnutí,“ vraví Kimberley. „Mnohé komentáre boli zhrozené: ´Ó, môj Bože, to je hrozné,´ akoby vedeli, že v tejto situácii niečo nie je v poriadku. Cítila som veľkú podporu. Niektorí ľudia sa naopak tvárili, že zveličujem. Ale ja som vedela, že nie som blázon ani citlivka.“

Kimberley poslala svoje video do skupiny s názvom Birth without Fear (Pôrod bez Strachu), na ktorú narazila pri hľadaní online fór o dojčení. Ženy zo skupiny  o videu informovali Dawn Thompson, zakladateľku a prezidentku organizácie na podporu práv žien pri pôrode  Improving Birth (Zlepšovanie pôrodu). V mnohých ohľadoch to bol prípad, na ktorý Thompson čakala. Roky sa pokúšala zvyšovať povedomie o „pôrodníckom násilí“, ale jednou z najväčších prekážok bol skepticizmus verejnosti, či niečo také ako násilie pri pôrode skutočne existuje. Video znamenalo, že príbeh Kimberley bolo hmatateľným dôkazom. Zachytávalo, že Kimberley povedala nie a lekár napriek tomu pokračoval.

 „Existujú tisíce príbehov, ako je tento, ale skúsenosť Kimberley bola zachytená na videu,“ hovorí Thompson. „Tesne pred tým, ako sa k nám jej príbeh dostal, som hovorila o tom, že potrebujeme násilie pri pôrode zadokumentovať. Video, na ktorom by bolo násilie zachytené, aby sme mali dôkaz. Aby ľudia vedeli, že sa to naozaj deje. Príbeh Kimberley je extrémnym prípadom, ale deje sa to všade. “

Nerešpektovanie súhlasu počas pôrodu a používanie neodôvodnených zásahov sú bežnejšie, ako by sme si priali. V štúdii „Načúvajme matkám III“ venovanej materskej starostlivosti z roku 2013 v USA, uviedlo 59 % účastníčiek, ktoré zažili nástrih, že nemali na výber. 8 až 23 % žien tiež uviedlo, že bol na ne vyvíjaný nátlak v celom rade ďalších zásahov, vrátane vyvolania pôrodu, použitia epidurálnej anestézy a cisárskeho rezu. Rovnaký vzorec platí aj pre Spojené kráľovstvo. V prieskume z roku 2013, ktorý uskutočnila organizácia Birthrights (Práva pri pôrode), viac ako 12 % žien uviedlo, že sa stretli s vyšetrením alebo postupmi bez poskytnutia súhlasu.

Výskum Harvardskej školy verejného zdravia priniesol zistenia, že zaujatosť, predsudky a stereotypy zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti môžu prispieť k zníženému dodržiavaniu práv pacientiek a pacientov a tiež k zníženiu kvality poskytovanej starostlivosti. V prieskume Načúvajme matkám uviedla približne jedna z piatich čiernych a hispánskych žien zlé zaobchádzanie od nemocničného personálu v dôsledku rasy, etnicity, kultúrneho zázemia alebo jazyka, v porovnaní s jednou z 12 bielych žien.

„Ženy čelia počas pôrodníckej zdravotnej starostlivosti množstvu násilia a akoby ich ľudské práva – dôstojnosť, telesná a psychická integrita, súkromie, rovnosť – neexistovali,“ hovorí Camilla Pickles, ktorá sa zaoberá pôrodníckym násilím a právom na Oxfordskej univerzite. „Ak ich vystavíte kaskáde lekárskych zásahov zbytočne a bez informovaného súhlasu, nie je to správne.  Poškodzuje to ich celkový zdravotný stav a môže to byť dokonca nebezpečné.“

V ideálnom svete by zdravotnícky personál odporúčal alebo vykonával zásahy iba vtedy, keď je to z medicínskeho hľadiska nevyhnutné a potreba týchto zásahov by bola jasná. To však nie je svet, v ktorom žijeme. Výskumy ukazujú, že výskyt určitých zásahov pri pôrode je oveľa viac ovplyvnený tým, kde a kedy bol zdravotnícky personál vyškolený, s kultúrou nemocnice a dokonca súvisí s dennou hodinou alebo dňom v týždni. Pôrod, ktorý jeden lekár považuje za príliš pomalý a vyžadujúci si zásah,  iný môže považovať síce za pomalý, ale bezpečný.

„Ak by ste mali desať žien s rovnakým priebehom pôrodu, rôzni doktori by mohli urobiť desať rôznych rozhodnutí,“ hovorí Hermine Hayes-Klein, zakladateľka a výkonná riaditeľka organizácie Human Rights in Childbirth (Ľudské práva pri pôrode). „Pri pôrode je prítomnej toľko medicínskej neistoty a rozhodovanie nie je čiernobiele.“

„Za myšlienkou, že v prípade pôrodu je poskytovanie informovaného súhlasu komplikovanejšie ako v iných prípadoch zdravotnej starostlivosti, je ešte myšlienka, že preto, že žena je tehotná, má menšie právo rozhodovať o svojom tele ako majú ostatní ľudia.“

Existuje množstvo precedensov, ktoré potvrdzujú, že všetci kompetentní pacienti a pacientky vrátane tehotných žien, majú právo odmietnuť nechcené lekárske medicínske zákroky. V praxi to môže zvádzať k postoju, že zdravotnícky personál vie lepšie čo je správne než ich pacienti. Ak lekár alebo lekárka povedia, že niečo je dobré, zvyčajne máme tendenciu podriadiť sa. 

„O tehotných a rodiacich ženách máme túto kultúrne podmienenú predstavu, že sú hysterické,“ hovorí Holly Fernandez Lynch, profesorka bioetiky na Harvarde. „V medicíne existuje hierarchia a pacienti nemajú veľmi kontrolu nad tým, čo sa bude diať. Je zažitá predstava, že pacienti preháňajú. Je to znakom toho, ako hlboko je zakorenené presvedčenie, že lekár by predsa neurobil nič, čo by vám ublížilo.“

Holly Fernandez Lynch dodáva, že teoreticky môže existovať akási etická šedá zóna, ak by matka odmietla zásah, ktorý je život zachraňujúci pre dieťa. No tieto prípady sú mimoriadne zriedkavé, pretože ženy pri pôrode nechcú robiť rozhodnutia, ktoré by ohrozili ich deti. Situácia môže byť nejasná a naberať rýchly spád, ale zdravotnícky personál má stále etickú povinnosť informovať ženy v plnej miere a čestne o tom, čo sa deje, a zapojiť ich, pokiaľ je to možné, do rozhodovacieho procesu.

Prípad  Kimberley Turbin však nepatril do tejto šedej zóny. Video z pôrodu nenaznačuje, že ona alebo dieťa boli v ohrození. Podporuje to jej lekárska správa, v ktorej doktor Abbassi napísal: „Pôrod postupoval obvyklým spôsobom … a porodila chlapca … spontánne.“

Tieto záznamy ukazujú, že niektoré z jej prianí boli dodržané: „Pacientka odmietla akýkoľvek chirurgický zákrok a vákuoextrakciu, takže sa druhá doba pôrodná predĺžila.“ Doktor Abbassi však bez ďalšieho vysvetlenia poznamenal, že „bolo potrebné vykonať nástrih hrádze v lokálnej anestézii“.

Mesiace po narodení jej syna Kimberley zápasila s emocionálnou a fyzickou traumou. Mala vážne bolesti a bolo pre ňu ťažké robiť najjednoduchšie veci, ako napríklad posadiť sa. Kúpila si vankúše na sedenie a zmenila celú svoju stravu, aby použitie toalety bolo pre ňu menej bolestivé.

„Kúpila som si NutriBullet a v podstate som jedla iba rozmixované ovocie a zeleninu. Až tak som sa desila chodiť na toaletu,“ hovorí. „Bolo to strašné.“

Po rozhovore s Dawn Thompson a organizáciou Improving Birth, podala Kimberley na nemocnicu sťažnosť a stretla sa s riaditeľom gynekologického oddelenia. Podala tiež sťažnosť na lekársku radu v Kalifornii. Nespokojná s odpoveďami, ktoré dostala, sa rozhodla podať žalobu za napadnutie a násilie.

Kimberley a jej podporovatelia však nenašli nikoho, kto by bol ochotný ujať sa jej prípadu. Počas 18 mesiacov hovorili s 80 rôznymi právnikmi a právničkami, opakovane bez úspechu. Buď si právnici mysleli, že by to mal byť iba prípad lekárskeho pochybenia, alebo neboli ochotní pracovať pro bono (bez nároku na odmenu). Niektorí si ani nemysleli, že žaloba je v prípade Kymberly oprávnená, pretože jej dieťa bolo v poriadku. Jej vlastné zranenia neboli také výrazné ako, povedzme, zranenia Caroline Malatestovej – ženy, ktorá utrpela poranenie nervu, keď sestry počas pôrodu držali zaseknutú hlavičku jej syna šesť minút kým čakali na príchod lekára. S obmedzenými možnosťami, sa Kimberley rozhodla podať žalobu za napadnutie a násilie sama.

Až napokon, koncom roka 2015 sa Dawn Thompson spojila s Markom Merinom, prominentným právnikom v oblasti občianskych práv v Sacramente, ktorý súhlasil, že prípad Kimberley prevezme. Ohľadom nástrihu Mark Merin hovorí: „Existuje tendencia odovzdať sa do rúk lekárovi ako odborníkovi na to, čo je alebo nie je potrebné. Je zriedkavé, aby pacient uplatnil svoju autonómiu a povedal nie.“ Verí, že ostatní právnici, ktorí odmietli prípad Kimberley, si pôvodne mysleli: „Na čo sa táto žena sťažuje? O tomto má rozhodovať lekár, nie žena.“

Dokonca aj matka Kimberley, ktorá s ňou bola v porodnej sále (a natáčala), sa postavila na doktorovu stranu. Prehovárala svoju dcéru, aby súhlasila s nástrihom, a vravela jej: „Musí si urobiť svoju prácu“ A to napriek protestom Kimberley: „Nie, nestrihajte ma.“  Rozhodnutie však učinila Kimberley, a práve preto chcela podať žalobu za napadnutie a násilie namiesto lekárskeho pochybenia. Ona a ľudia, ktorí ju podporovali, mali pocit, že to bola presnejšia reflexia toho, čo sa stalo. V rámci lekárskeho pochybenia by žaloba stála na tom, že lekár sa správal neprimerane – nesprávnym vykonaním procedúr, vykonávaním neprimeraných postupov alebo zanedbaním získania informovaného súhlasu pacientky. Násilie naopak vyžaduje dôkaz, že odporca mal fyzický kontakt so žalobkyňou poškodzujúcim alebo urážlivým spôsobom proti vôli žalobkyne.

„Násilie je veľmi extrémna charakteristika skutkov lekára,“ hovorí Mark Merin. Dodáva však, že Kimberley sa bránila a že postup bol vykonaný proti jej vôli.

V júni 2016 sudca Benny Osorio na kalifornskom najvyššom súde rozhodol, že prípad Kimberley Turbin vs. doktor Abbassi bol riadne ustanovený ako súdny spor o násilie. Vo svojom súdnom príkaze Osorio napísal, že Kimberley  zažila „údajné násilie na základe úmyselného rozhodnutia (lekára) ignorovať rozsah súhlasu žalobkyne (Kimberley), nie ako nedbanlivosť pri rozpoznaní potenciálnej komplikácie“. To znamenalo, že kalifornské súdy boli ochotné podobné incidenty riešiť ako potenciálne násilie.

To je dôvod, prečo je to také významné. Sudca uznal možnosť, že lekár, ktorý vykoná nástrih bez súhlasu pacientky, by sa tým mohol dopúšťať trestného činu, a nie iba lekárskeho pochybenia. Dawn Thompson dúfa, že prípad Kimberley bude mať celoštátny dopad na práva žien počas pôrodu. Zvyšuje povedomie o poskytnutí informovaného súhlasu a oprávnenia a poukazuje na možnosť odvolania sa na tieto práva pre tie ženy, ktoré veria, že boli vystavené násiliu pri pôrode. 

„Toto je jeden z prvých prípadov, kedy sa to nazvalo útokom a násilím,“ hovorí Dawn Thompson. „Doktor Abbassi je pre mňa v podstate symbolom. Ženy neustále ďakujú Kimberley, že sa za ne postavila, pretože mnohé to pre seba nedokázali urobiť.“

V konečnom dôsledku však prípad Kimberley nedospel k úplnému súdnemu konaniu. V januári 2017 prebehlo pojednávanie, ktoré sa ukázalo ako posledné stretnutie v tomto procese. Bolo to emotívne vyvrcholenie cesty, ktorá trvala mnoho rokov. Tej cesty, ktorú chcela mať Kimberley už zúfalo za sebou. Keď jej Mark Merin povedal, že súdny proces môže trvať roky, zúfalo položila hlavu na stôl. Predstava čakania na súd a  opätovné opisovanie celej skúsenosti sudcovi a porote bola pre ňu zdrvujúca.

„Psychicky som bola hotová,“ spomína si Kimberley. „Ani neviem, ako som sa dostala až tak ďaleko. Mala som chuť plakať, ale cítila som aj, že sa mi podarilo postaviť sa za seba.“ 

Doktor Abbassi a Kimberley Turbin sa dohodli na mimosúdnom urovnaní sporu. Už v roku 2015 sa doktor vzdal svojej licencie z dôvodu, že jeho kognitívne schopnosti mu naďalej neumožňujú naďalej bezpečne vykonávať prax. Napriek niekoľkým pokusom kontaktovať doktora Abbassiho, aby som si vypočula jeho pohľad na vec, sa mi k nemu nepodarilo dostať priamo, ani prostredníctvom jeho právnika.

Prípad Kimberley je v každom ohľade extrémny. Extrémny je však najmä rozsah, v akom sa podobné veci dejú ženám pri pôrode. Približne jedna tretina žien zažije traumu z pôrodu. Nedávna štúdia uverejnená v časopise BMC Pregnancy & Childbirth (BMC Tehotenstvo a pôrod) skúmala skúsenosťa 943 takto dotknutých žien z celého sveta. Zameriavala sa na ich skúsenosti s traumatickým pôrodom. Dve tretiny z nich uviedli, že ich trauma súvisí so spôsobom, akým s nimi zdravotnícky personál zaobchádzal. Popisy ich skúseností sú znepokojujúce.

„Prosila som, aby mi nerobili sekciu. Ani ja, ani moje dieťa sme neboli v ohrození alebo v nebezpečenstve, ale pretože chcel lekár už ísť domov, urobil mi tú hroznú sekciu a trvalo takmer rok, kým som sa zotavila,“ uviedla jedna žena.

„Bola som prevalcovaná zbytočnými zásahmi a ani som nemala možnosť hovoriť s lekárom o iných možnostiach, rizikách a výhodách jednotlivých možností… Mám pocit, že sestry, lekári a nemocnica sa riadili tým, čo bolo v ich najlepšom záujme, nie v mojom… Bola to nočná mora,“ povedala iná.

Spoločné rozhodovanie by malo byť súčasťou zdravotnej starostlivosti pri pôrode. Avšak nátlak, manipulácia a nútenie nie sú na pôrodnej sále neobvyklé. Vo väčšine prípadov za tým nie je zlý úmysel. Ak sa lekári domnievajú, že určitý postup je najlepší, je ich povinnosťou informovať o tom ženu. V konečnom dôsledku sú to však ženy, ktoré majú právo rozhodnúť sa, čo sa stane s ich telom. Tehotenstvom neprichádzajú o svoje práva, no mnohé tehotné ženy to nevedia. Nevedia, že môžu povedať nie, alebo si nevedia predstaviť situáciu, kedy by to mohlo byť potrebné.

Ako Kimberley zistila pri zdieľaní svojich skúseností s ľuďmi z jej okolia, v niektorých komunitách sa tento spôsob zaobchádzania považuje za normálny a nevyvodzuje sa za to takmer žiadna zodpovednosť. Jej odmietnutie akceptovať túto skutočnosť, jej ochota zdieľať hlboko intímne video s celým svetom a jej snaha pokračovať v riešení prípadu počas štyroch rokov výpovedí a zamietnutí, to všetko vyplýva z hlbokého presvedčenia, že žiadna žena by nemala znášať to, čo ona. Najmä nie bez práva konfrontovať zodpovedných s následkami. Uvedomila si, že príliš veľa žien prechádza podobnými skúsenosťami a nikdy o nich neprehovoria, čo umožňuje reprodukovanie tohto vzorca.

„Čo je na tomto prípade najneobvyklejšie,“ hovorí Hermine Hayes-Klein, „je to, že sa s ním Kimberley dostala na súd. Tisíce žien pred ňou nemali takú možnosť. “

Viac ako štyri roky po narodení svojho syna sa Kimberley stále vyrovnáva s fyzickými a emočnými následkami. Trpela pretrvávajúcou a akútnou bolesťou. Snažila sa nájsť lekára, ktorý by jej mohol pomôcť, aj keď mala len verejné zdravotné poistenie. Keď s pretrvávajúcou bolesťou po nástrihu navštívila rodinnú zdravotnú kliniku, ktorá prijímala aj pacientov s Medi-Cal, dali jej lubrikant a odporučili, aby vyskúšala análny sex. Potýkala sa aj PTSD (Posttraumatická stresová porucha), depresiou a úzkosťou v dôsledku traumy, ktorá znásobila jej spomienky na znásilnenie.

„Môj syn má občas smutnú mamu. Mamu, ktorá je frustrovaná, pretože má bolesti,“ hovorí Kimberley. „Mala som byť v poriadku ale všetko je úplne naopak.“ 

Upozornenie o obsahu videa: v nasledovnom odkaze sa nachádza video záznam z pôrodu Kimberley. Reálne zachytáva nástrih hrádze a násilie pri pôrode.

Článok bol pôvodne publikovaný na mosaicscience.com Autorka: Rebecca Grant Ilustrácie: Noa Snir

Z anglického jazyka preložila: Eva Chalúpková

Jazyková úprava: Miroslava Rašmanová

The post Kto rozhoduje, keď rodíte? appeared first on Ženské kruhy.

Nástrih hrádze

V slovenských pôrodniciach sa ešte stále používa rutinný alebo liberálny nástrih hrádze , ktorý je ženám prezentovaný ako prevencia pred natrhnutím,či neskoršími problémami s panvovým dnom. Veľa žien sa pri pôrode stretlo s vetou: „Buď vás trošku nastrihnem, alebo sa škaredo potrháte,“  a to napriek vedeckým dôkazom, že rutinné používanie nástrihu hrádze neprináša zlepšenie zdravia žien a, samozrejme, nie je spôsobom ochrany hrádze pred poranením. Sám osebe je vážnym poranením ženského tela.

Masáž hrádze

Tiež často používaná technika je masáže hrádze. Vykonáva sa tak, že počas druhej doby pôrodnej asistujúca osoba uchopí hrádzu z vonkajšej strany palcom a vnútornej strany hrádze ukazovákom a prostredníkom, pričom prstami prechádza z jednej strany hrádze na jej druhú stranu a hrádzu prstami naťahuje. Žena musí byť pri takejto masáži v polohe poloľah či polosed. Ženám býva odmietaná slobodná voľba pohybu počas druhej doby pôrodnej s odôvodnením, že v inej polohe im personál nemá ako chrániť hrádzu pred poranením.

Masáž hrádze podľa štúdií nielen, že nepredchádza poraneniam, ale pre mnohé ženy môže byť tento spôsob nepríjemný až nesmierne bolestivý.

Teplý obklad

Podľa Cochrane analýzy, ktorá porovnávala použitie teplého obkladu s masážou hrádze počas pôrodu, znižuje teplý obklad výskyt poranení hrádze až o 50 %. Hrádza sa dá chrániť aj bez toho, aby žena ležala či sedela na kresle. Okrem iného s pomocou u nás takmer neyužívanej metódy, pri ktorej sa prikladajú teplé vlhké obklady na hrádzu. Príjemné teplo má blahodarný vplyv, teplý obklad uvoľnuje tkanivá, spôsobuje uvoľnenie hrádze počas toho, ako ňou prechádza hlavička dieťaťa. Uvoľnenie je prirodzene prítomé napríklad pri pobyte v teplej vode.

Ak žena rodí mimo vody, teplé obklady je možné prikladať na hrádzu počas celej druhej doby pôrodnej. Žena má počas aplikácie teplých obkladov slobodnú voľbu pohybu. Nemusí byť v polohe, ktorá vyhovuje personálu. Môže kľačať, stáť, čupieť, atď. Obklad môže byť čistá látka namočená v teplej vode z vodovodu. Priebežne je potrebné ho opakovane namáčať, aby nevychladol. 

Ženám nie je v našich pôrodniciach teplý obklad bežne nielen ponúkaný, ale často ani dopriaty. Mnohé ženy majú vo svojich pôrodných prianiach požiadavku na jeho použitie. Pri konzultácii pôrodného priania im aplikáciu obkladu prisľúbia, no na pôrodnej sále sa situácia zmení a aplikácia obkladu je zamietnutá. Ako dôvod uvádza personál, že pri pôrode môže použiť iba sterilný materiál a obklad nie je sterilný.

Výsledky spomínanej Cochrane analýzy ukazujú, že použitie teplého obkladu počas druhej doby pôrodnej je nielen efektívnym, ale pre ženy aj prijateľným spôsobom ochrany hrádze. Nespôsobuje bolesť, naopak, ženami je vnímaný ako príjemný. O možnosti a prospešnosti jeho použitia by mali byť informované personálom pri pôrode.

Požiadali sme o vyjadrenie pôrodné asistentky z Českej republiky, ktoré teplé obklady na hrádzu úspešne využívajú.

Anna Kohutová

Teplý obklad minimalizuje riziko poranenia hrádze pri pôrode, ako sa ukazuje v mojej 5 ročnej praxi, počas ktorej teplé obklady využívam. Teplo samo osebe zmierňuje pocit pálenia a rezania pri pôrode hlavičky. Hrádzu teplo zmäkkčuje. Ak v tejto chvíli žena súhlasí, prikladám jej na hrádzu jemnú tkaninu namočenú do odvaru z byliniek, najčastejšie rozmarínu, ruže a levandule. Teplo má okamžitý účinok, žena sa vďaka nemu dokáže uvoľniť a púšťať pomaly sa rodiacu hlavičku bez tlačenia. Pomalý priechod hlavičky tiež eliminuje riziko natrhnutia hrádze. Teplý obklad vždy prikladám i do oblasti klitorisu a pyskov, čo ženy opisujú ako veľkú úľavu. Tou istou rukou spomaľujem priechod hlavičky.

Nikdy nerozťahujem hrádzu svojimi prstami, ako sa to často deje v praxi. Pretože je to pre ženu veľmi bolestivý manéver, v dôsledku ktorého sa jej hrádza dostáva do napätia, čo opät zvyšuje riziko natrhnutia. Jemnosť v spojení s teplom, rešpektom a kontrolou ženy, je dôležitá rola pôrodnej asistentky. Ženy si veľmi často vo chvíli pôrodu hlavičky želajú siahnuť si na hlavičku dieťatka. To veľmi vítam a rodiace ženy v tom podporujem. Dochádza tak k silnému prepojeniu matky a dieťaťa, žena má pocit, že má svoj pôrod vo svojich rukách. V takom prípade používam iba jednu ruku, ktorá spočíva na hrádzi, hrádzu nahrievam a pritom chránim. Bola som svedkom pôrodov bez akéhokoľvek môjho dotyku a ani v tomto prípade nedošlo k rozsiahlemu poraneniu. Prajem všetkým ženám jemný a rešpektujúci pôrod bez poranení na tele i duši.

Anna Fančovičová

Hrádzu začínam nahrievať, keď žena už cíti tlaky na konečník. Je jedno, v akej je polohe, pokojne polohy aj mení. Nahrievam ju tkaninou alebo rúškou z pôrodného balíka. Látku namočím do dosť teplej vody a priložím na celú oblasť hrádze. Vždy, keď obklad vychladne, znova ho namočím. Keď sa už tlačí hlavička, ešte potriem oblasť rodidiel olejom, aby to lepšie kĺzalo a pokračujem s nahrievaním. Čim dlhšie sa nahrieva, tým lepšie výsledky. Alternatívou sú relaxácie vo vani, v teplej vode.

Na argument, že na hrádzu sa smie prikladať iba sterilný materiál hovorím, že to nie je rozumný argument. Ak odteká plodová voda, všetky nečistoty splachuje, nehladiac na to, že rúška sa prikladá na rodidlá z vonkajšej strany. To by s touto logikou museli byť sterilné aj napríklad nohavice. Nikdy sme nezaznamenali ani náznak nejakej infekcie alebo podobne. Naopak, ženy sa lepšie uvoľnili, vďaka tomu teplu majú taký pocit bezpečia , že to tam dole niekto stráži a to bábätko nevypadne von.

Pôrod nemusí byť absolútne sterilná záležitosť. Z praktických dôvodov tečie voda smerom von, aby spláchla nečistoty. Naopak, sterilné prostredie je potrebné pri ošetrení poranenia, keď je narušené tkanivo.

Šárka Janáčová

Na nahrievanie používam jednorazovú bavlnenú rúšku alebo froté tkaninu, ktorú si žena prinesie. Začínam podľa situácie a podľa toho, ako potrebuje žena. Niekedy sa potrebuje uvoľniť a teplo jej robí dobre, tak kľudne nahrievam už pri leme. Inak keď je zájdená bránka alebo keď sa už prerezáva hlavička. Záleží aj, koľko mám času a či je žena prvo- alebo viacrodička. Rúšku nahrejem teplou vodou čo najviac, ako je možné, a celou svojou dlaňou priložím na hrádzu, konečník a oblasť veľkých a malých pyskov. Väčšinou takto nechám dve kontrakcie a znova nahrievam. Zatiaľ to bolo všetkým ženám príjemné, ešte sa mi nestalo, že by niektorá odmietla alebo nechcela. Pomyselne sa snažia dieťatko pustiť von do teplej dlane a pomáha im to pri tlačení. Rúšku držím po celý čas prerezávania hlavičky a zároveň sa snažím držať a chrániť hrádzu.

Osobné skúsenosť s teplými obkladmi pri pôrode

Pri mojom druhom pôrode použila pôrodná asistentka teplý obklad na hrádzu. Rodila som v polohe na kolenách, v miernom predklone. Takmer na záver, keď som už pociťovala tlaky na konečník, mi pôrodná asistentka priložila na celú oblasť vlhkú, nahriatu handričku. Teplo z obkladu bolo veľmi príjemné a takmer ihneď som pocítila úľavu od pálenia pri prerezávaní hlavičky a uvoľnenie v celej oblasti vulvy. Keď to porovnám s prvým pôrodom, pri ktorom mi obklad nebol ponúknutý, tak som sa vďaka nemu cítila oveľa uvoľnenejšie a pôrod samotnej hlavičky nebol sprevádzaný takým tlakom a pálením ako pri prvom pôrode.

Lenka

Prikladanie teplých obkladov nevyžaduje žiadne špeciálne technické vybavenie, ktoré by nebolo dostupné už teraz v každej pôrodnici. Je to nenáročná a efektívna metóda, ktorú väčšina žien a aj pôrodných asistentiek hodnotí vysoko pozitívne. Napriek tomu sa nájdu ženy, ktorým môže byť akákoľvek manipulácia s hrádzou počas pôrodu nepríjemná. Z toho dôvodu je dôležité, aby pôrodná asistentka informovala ženu o možnosti priloženia teplého obkladu počas pôrodu v dostatočnom predstihu. A v prípade, že si žena obklad neželá, tak jej prianie rešpektovala.

Takúto skúsenosť mala napríklad Dana:

Použitie teplého obkladu ma rozčuľovalo. Nebolo to na Slovensku. Nenamietala som, pretože pri tlačení som mala celkom iné starosti , ako diskutovať. Ale znervózňovalo ma to.

Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková

Tento článok je uzamknutý.
Pre jeho odomknutie vložte váš e-mail.

Odomknutím článku sa prihlásite do nášho newsletteru. Ďakujeme vám.
Vaše údaje spracovávame v súlade so zásadami ochrany osobných údajov. 

ODOMKNÚŤ

Hotovo!

The post Ochrana hrádze pri pôrode teplými obkladmi appeared first on Ženské kruhy.

Ženy sú úžasné stvorenia. Najmä tie, ktoré dokážu povedať, že im nástrih hrádze nevadil. Nesmierne obdivujem tie, ktoré ho dokážu tak dobre ignorovať alebo popierať a najviac klobúk dolu pred tými, ktoré sa z neho naozaj vyliečili.

Pretože ja som sa po pol roku bolestivého pekla prvýkrát pozrela na „zahojenú“ jazvu a len párkrát v živote som mala chuť skočiť z fakt vysokého okna.

Well … Kým nás smrť nerozdelí …
Cez pol roka sa s ňou snažím pracovať. Masírovať, mazať, pracujem aj na psychickej stránke.
A viem, že to neprejde.

Vždy, keď mi muž začne rozprávať, ako ho ešte teraz bolí jazva po zavedenej hadičke do pľúc, mám chuť mu rozdriapať mu tvár.
Nenávidím ho za to, že ma nemohol uchrániť a len sa pozeral.
Nenávidím ho za to, že stále hovorí, že urobil všetko, čo bolo v jeho silách.
Nenávidím ho každú chvíľku, keď sa milujeme.
Nenávidím ho za to, že dokáže povedať, že som si to mala postrážiť.
Nenávidím ho za každé laškovné capnutie po zadku, keď zabudne, že ma tam rozrezali a zasmeje sa na tom.
Nenávidím ho za jeho kecy, že mám zaťať zuby a vydržať, že to prejde.
Nenávidím, keď mu hovorím, že ho milujem a keď si často preberá, že mu to hovorím, pretože to nehovorím len jemu, ale prehlušujem svoju emočnú stránku, ktorá zo všetkých síl kričí, že ich nechal ublížiť mi a že si moju lásku nezaslúži.
Nenávidím to, že nemám chvíľku, naozaj nemám jedinú sekundu od tej doby, čo sa malá narodila, aby ma to nebolelo, bez ohľadu na to, čo robím alebo nerobím, pokiaľ v sebe nemám určité množstvo alkoholu.
Nenávidím seba, že som sa neubránila.

Nenávidím lekárku, ktorá mi toto vykonala.
Nenávidím malú, ktorá nešla hlavičkou, a tak podľa zvykov našich pôrodníc bolo nutné strihať hrádzu.
Nenávidím múdrych diskutérov, ktorí toto obhajujú a bagatelizujú.

Nenávidím a nenávidím a nenávidím. Všetko a všetkých. Toľko nenávisti a už nie je kam s ňou.

Už nedúfam v žiadny ďalší liečivý pôrod. Naopak, dúfam, že už nebudem musieť rodiť. Teraz naozaj a vážne zavrhujem možnosť ďalšieho pôrodu. A pritom viem, že naša rodina stále nie je kompletná.

Veľmi by som chcela mať zase silu všetko brať s humorom a písať vtipné historky o tom, ako malá víla prekvapila všetkých, keď sa vyšplhala po schodoch na záhradu. Ako som takmer vyhlásila pátranie, keď škriatok zaspal v kuchyni na stole medzi nákupom a ja som ho nemohla nájsť, alebo ako veľmi smiešne bolo, keď si aj napriek mojim múdrym radám sadol do čerstvo navŕtaného stojanu a urobil nám v stene tri Glory holes.

Lenže by to bola lož. Nebolo by to, čo som naozaj v tej situácii vnímala.

Žena a matka by mala vedieť milovať. Kto potom som, keď toho nie som schopná? Ako môžem niekomu dát lásku, keď nie som schopná ju dať sama sebe?

Dievčatá, je to ťažšie, ako som čakala. Avšak som nezmar, vytrvalá ako vyrážka. Emócie buchli a čiastočne išli zase po dlhej dobe von. No už snáď aj sama seba nudím večným kvílením kvôli „jednej malej jazve“.

Irónia, čo? Vytáča ma, že si z toho ostatní robia srandu, že to nič nie je a sama si snažím nahovoriť to isté.

Tak kadiaľ? Kadiaľ vede tá cesta uzdravenia? Pretože si prídem ako Jára Cimrman – vynálezca slepých uličiek.

Petra

The post Nenávidím appeared first on Ženské kruhy.

Prvou témou, rozdelenou na štyri časti, je bolesť spojená s chirurgickým zákrokom vykonávaným počas pôrodu na tých najintímnejších miestach na ženskom tele. Prečítate si rozprávanie ženy, ktorá po nástrihu hrádze (časť tela medzi vagínou a konečníkom) trpela niekoľko rokov, kým sa jej podarilo nájsť lekára ochotného pomôcť. Tento príbeh ilustruje, do akej miery môže narásť utrpenie, ak sa bolesť ženy zľahčuje a nepripisuje sa jej dostatočná vážnosť. Možno budete mať pocit, že tento príbeh je extrém a výnimka. No Ženské kruhy majú v mailovej schránke príliš veľa správ od žien, aby sme si mysleli, že ide o ojedinelú skúsenosť.  Bolesti po nástrihu hrádze trápia ženy pri bežných činnostiach, ako je sedenie, chôdza alebo šoférovanie. Často tiež nemôžu mať normálny bezbolestný sex so svojím partnerom. Od lekára pritom dostávajú radu “vydržať”, “skúšať” alebo “pri druhom pôrode sa to spraví”. Toto je príbeh jednej z nich.

Celé svedectvo nájdete na blogu denníka N.

The post Skryté utrpenie žien: Po pôrode som mala bolesti, ako keby do mňa niekto vrážal nôž appeared first on Ženské kruhy.

To, čo ma zlomilo, však prišlo až na pôrodnom boxe

Bez dieťaťa

The post Po prvom nastrihnutí som kričala, aby prestala appeared first on Ženské kruhy.