Stať sa matkou je jedna z najzásadnejších životných skúseností. Na Slovensku však ženy často narážajú na zbytočné prekážky namiesto podpory, ktorú by mali dostať. Systém zlyháva a nezodpovedá potrebám a očakávaniam matiek – pred pôrodom, počas neho aj po ňom.
Pred pôrodom: Chýbajúca starostlivosť o duševné zdravie
Počas tehotenstva ženy prechádzajú nielen fyzickou zmenou, ale pre mnohé z nich to môže byť aj záťaž na psychiku. Existujúce problémy sa môžu zhoršiť alebo môžu vzniknúť nové. Napriek tomu na Slovensku stále neexistuje systematický skríning duševného zdravia tehotných žien. Úzkosti, depresie či iné psychické ťažkosti ostávajú neidentifikované a neliečené, čo môže mať vážne dôsledky nielen pre ženu, ale aj pre dieťa. Alebo sa ženy boja svoju situácia v priebehu tehotenstva riešiť.
Chýba aj dostatočná príprava na pôrod, ktorá by ženám poskytla ucelené informácie a pomohla im cítiť sa istejšie. Väčšina kurzov predpôrodnej prípravy funguje len v súkromnej réžii, čo znamená, že ženy musia za informácie, ktoré by mali byť samozrejmosťou, platiť zo svojho vrecka. Niektoré kurzy sú pritom zamerané na to, aby ženy vedeli ako sa majú prispôsobiť a aké správanie sa od nich očakáva v nemocniciach, ktoré sú predovšetkým nastavené na potrebu personálu a nie rodiacich žien.
Počas pôrodu: Strata kontroly a nerešpektujúci prístup
V momente, keď žena vstupuje do pôrodnice, by malo byť stredobodom pozornosti jej zdravie, bezpečie a dôstojnosť. No realita býva iná. Ženy sa ocitajú v chladnom, neosobnom prostredí, bez súkromia a intimity, často samé, bez akejkoľvek blízkej osoby. Mnohé ženy zažívajú nerešpektujúcu komunikáciu, rozhodovanie bez ich súhlasu či dokonca zákroky, ktoré neboli medicínsky potrebné.
Na Slovensku stále chýba možnosť samostatných pôrodných asistentiek, ktoré by mohli ženám poskytovať kontinuálnu starostlivosť počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Miesto toho sa pri pôrode premelie veľké množstvo personálu, ktorý sa často riadi zastaranými postupmi. K žene personál nepristupuje ako k tej, ktorá má rozhodovať, ale očakáva od nej, že bude robiť, to čo sa jej povie.
Následkom je vysoké množstvo žien, ktoré odchádzajú z pôrodníc s negatívnou skúsenosťou, ba dokonca traumou. Tento fakt nie je len osobným príbehom každej z nich – je to systémový problém, ktorý roky zostáva nepovšimnutý.
Po pôrode: Nedostatočná starostlivosť a izolácia
Po pôrode by mala prísť podpora. No namiesto toho mnohé ženy zažívajú odlúčenie od svojho dieťaťa, čo môže mať negatívny vplyv na vytváranie vzťahovej väzby a dojčenie. Aj po odchode z pôrodnice ostáva matka sama – bez odbornej pomoci a podpory.
Na Slovensku neexistuje systémová terénna starostlivosť pre ženy po pôrode. V zahraničí je pritom bežné, že pôrodné asistentky alebo špeciálne vyškolené zdravotné sestry navštevujú ženy doma a pomáhajú im s fyzickým zotavením aj s duševným zdravím. U nás štát takúto možnosť neponúka.
Podpora dojčenia: Chaos a protichodné informácie
Nemocnice a zdravotný systém by mal pre dojčenie vytvárať podmienky tak, aby sa dojčenie mohlo začať s ľahkosťou a bez problémov. Napriek tomu ženy často narážajú na nejednotné, nekonzistentné a neodborné rady. Dojčenie má formálnu podporu, ale komerčná umelá výživa býva paradoxne prvým a často jediným riešením pri problémoch s dojčením. Žena sa tak môže ocitnúť v situácii, kde dostáva protichodné informácie a namiesto podpory čelí frustrácii a pocitu zlyhania.
Na Slovensku chýba systémová podpora dojčenia zo strany štátu – a ak si dojčenie vyžaduje medicínsku intervenciu, tak nie sú vytvorené štandardy ani systémy na riešenia. Ženy sa nevedia dostať k službám a prestávajú dojčiť, pretože nedostanú lekársku pomoc. Týka sa to bolestivých bradaviek, bolestivých prsníkov, psychiatrických či iných diagnóz žien či bábätiek, ktoré nepriberajú alebo sa neprisávajú. Ženy často obviňujú samy seba a opíšu to, ako “nemohla som dojčiť”, hoci vlastne zlyhal systém.
Starostlivosť o matku po pôrode: Prehliadaná oblasť zdravotnej starostlivosti
Zdravotný systém do určitej miery venuje pozornosť novorodencom, ale matky ostávajú v úzadí. Na Slovensku neexistuje návštevná služba pre ženy po pôrode, ktorá by mohla identifikovať fyzické aj psychické problémy včas. Starostlivosť o duševné zdravie na Slovensku je ťažko dostupná (nemáme dostatok psychologických ambulancií a liečba je nákladná) a ženy zostávajú s popôrodnou depresiou, úzkosťami, psychózami alebo prejavmi postraumatickej stresovej poruchy samy a bez pomoci.
Po pôrode sa ženy ocitajú v izolácii, bez dostatočnej pomoci, s pocitom, že musia všetko zvládnuť samy. Ak hovoria o svojej skúsenosti, tak sú zahanbované, ich skúsenosť je bagatelizovaná či popieraná alebo je im vyčítané, že strašia ďalšie ženy.
Medzinárodný deň žien: Potrebujeme viac než len kvety
Ôsmy marec – deň, keď sa ženám zvyknú dávať kvety a čokolády. Hoci sú tieto gestá milé, skutočná podpora vyzerá inak. Potrebujeme zmeny, ktoré ženám zabezpečia dôstojné podmienky počas tehotenstva, pôrodu, po pôrode a pri dojčení. Potrebujeme systém, ktorý nebude matky nechávať napospas chaosu, nedostatku informácií a absencii starostlivosti.
Ak chceme oslavovať ženy, začnime tým, že ich budeme počúvať. Začnime tým, že sa postaráme o to, aby sa stali prioritou – nielen na jeden deň v roku, ale každý jeden deň.
Nie ste v tom samy
Ak sa cítite opustené, prehliadané alebo máte pocit, že ste zlyhali, chceme vám povedať, že rozumieme vašim pocitom. Počúvame vaše príbehy a chceme, aby ich počuli aj iní. Chceme, aby spoločnosť vedela, že problém je v prvom rade systém, ktorý stále nevidí ženy ako individuálne osobnosti s právom na podporu a rešpekt. Sme presvedčené, že ak chceme dosiahnuť zmenu musíme hovoriť o predovšetkým systémových nedostatkoch a zasadzovať sa o lepší systém starostlivosti o ženy v tehotenstve, pri pôrode, po ňom aj pri dojčení.
Nie ste v tom samy – my vás počujeme.
Ženské kruhy a MAMILA, o. z.
