Anglická verzia tohto článku bola uverejnená na webových stránkach Univerzity v západnom Sydney UCLan.
Tím medzinárodne uznávaných vedkýň a vedcov objavil významné prepojenie medzi lekárskymi zásahmi vykonávanými počas pôrodného procesu – ako napríklad cisársky rez alebo vyvolávanie pôrodu – a dlhodobými dopadmi na zdravie dieťaťa.
The University of Central Lancashire (UCLan) v spolupráci s Western Sydney University (Univerzita v západnom Sydney), the University Medical Center Groningen (Univerzita medicíny v Groningene), a VU Medical Center (Vrije Universita spojená s univerzitnou nemocnicou v Amsterdame), Flinders University (Univerzita Flinders v Južnej Austrálii), Sydney University (Univerzita v Sydney) a the University College Cork (College Univerzita v Corku) sa spojili a vytvorili prevratnú výskumnú prácu.
Výskumný tím skúmal prepojenie medzi zdravotnými údajmi a údajmi o populácii 491 590 zdravých žien a ich detí narodených v Novom Južnom Walese od roku 2000 do roku 2008. Ďalej sledovali zdravie detí prvých 28 dní života až do piatich rokov veku, pozorovania ukončili teda v roku 2013.
Zistenia uverejnené v publikácii Birth zahŕňajú nasledovné:
- Deti, ktoré zažili vyvolávaný pôrod, s použitím nástrojov alebo umelých hormónov mali najvyššiu pravdepodobnosť žltačky alebo problémov s dojčením po pôrode.
- Deti, ktoré sa narodili cisárskym rezom, mali najvyššiu pravdepodobnosť hypotermie (podchladenia) hneď po pôrode.
- Deti narodené akútnym cisárskym rezom mali najvyššiu pravdepodobnosť metabolických porúch v neskoršom veku.
- Najviac respiračných infekcií, metabolických porúch a ekzémov mali deti, ktoré zažili nejakú formu intervencie počas pôrodu.
Soo Downe, profesorka odboru pôrodnej asistencie na UCLane, tvrdí:
„Tento výskum je prvý svojho druhu, keďže skúmal dlhodobý efekt rôznych medicínskych zásahov pri pôrode. Výskumy predtým sa zameriavali len na jednu metódu zásahu pri pôrode a/alebo boli skúmané krátkodobé vplyvy takých pôrodov, a preto je tento výskum taký jedinečný.
Veríme, že táto informácia z Austrálie je užitočná pre pôrodné asistentky, lekárov a tehotné ženy, takže žena aj dieťa môžu zvýšiť svoje dlhodobé šance na dobré výsledky v Spojenom kráľovstve.“
Profesorka Hannah Dahlen z Western Sydney University (Univerzity v Západnom Sydney) pre ošetrovateľky a pôrodné asistentky, ktorá výskum viedla, dodáva: „Výsledky celoplošne vykazujú zvýšenú pravdepodobnosť výskytu zdravotných komplikácií u dieťaťa z krátkodobého, no aj z dlhodobého hľadiska, ak sa počas pôrodu vyskytli lekárske zásahy do procesu pôrodu.
Štúdia len potvrdzuje viaceré vedecké zistenia ohľadne detí narodených spontánnym vaginálnym pôrodom, bez chirurgických či iných medicínskych zásahov, ktoré majú menej zdravotných problémov.“
Zásahy do pôrodu môžu mať krátkodobé aj dlhodobé dopady na zdravie detí
Doktorka Lilian Peters, ktorá pôsobí ako epidemiologička na the University Medical Center Groningen (Univerzite medicíny v Groningene) a VU Medical Center v Amsterdame a na the Midwifery Academy Amsterdam Groningen (Akadémii pôrodnej asistencie v Amsterdame Groningene), bola zároveň spolupracovníčkou na postdoktorandskom štúdiu na Western Sydney University (Univerzite v Západnom Sydney), keď viedla analýzu dát.
„Výsledky preukázali, že deti narodené inštrumentálnym pôrodom po vyvolávaní mali vyššie riziko novorodeneckej žltačky, zatiaľ čo deti narodené cisárskym rezom mali vyššie riziko dlhodobých zdravotných následkov, ako napríklad infekcie dýchacích ciest a metabolické poruchy (diabetes, obezita).
Výsledky celoplošne vykazujú zvýšenú pravdepodobnosť výskytu zdravotných komplikácií u dieťaťa z krátkodobého, no aj z dlhodobého hľadiska, ak sa počas pôrodu vyskytli lekárske zásahy do procesu pôrodu.“
S našim medzinárodným tímom budeme viesť ďalšie výskumy, ktoré potvrdia alebo vyvrátia naše zistenia, keď zahrnieme ďalšie databázy o populácii a taktiež dlhšie skúmané obdobia zamerané na širšiu škálu detských ochorení, najmä tých, ktoré sa vyskytujú po piatom roku života.“
Hypotéza o epigenetickom dopade pôrodu
Profesorka Soo Downe spolu s profesorkou Dahlenovou a profesorkou Holly Kennedy z Yale University (Univerzity Yale) vytvorili v roku 2012 hypotézu o Epigenetickom dopade pôrodu (EPIIC), ktorú stále overujú a dopĺňajú.
Hypotéza EPIIC predkladá tézu, že pôrod poskytuje dôležitý míľnik pri vytváraní zdravého mikrobiómu a že zdravá dávka stresu pri normálnom fyziologickom pôrode má zásadný význam na epigenetickú moduláciu.
„Všeobecne prijímaným konceptom je, že nadmerné lekárske zásahy u zdravej ženy a bábätka môžu narušiť normálnu zdravú mieru stresu, ktorý sprevádza pôrod aj vytváranie črevného mikrobiómu, a môže to viesť k širokej škále rozličných zdravotných dopadov,“ povedala profesorka Dahlen.
Profesorka Dahlen navrhuje, že zlepšovaním kontinuálnej podpory – alebo nepretržitou pôrodnou starostlivosťou – a zavádzaním prístupu založeného na dôkazoch pri pôrodnej starostlivosti sa čísla fyziologických pôrodov, ktoré nepotrebujú lekárske zásahy, môžu zvyšovať, a tým pádom sa zlepšia zdravotné dopady pre všetkých, ženy aj ich bábätká.
„Je dôležité, aby ženy aj ich partneri mali všetky informácie o dlhodobých aj krátkodobých vplyvoch zásahov počas pôrodu, a tak sa vedeli naozaj informovane rozhodnúť o poskytovanej starostlivosti,“ dodáva.
Z anglického jazyka preložila: Mgr. Marianna Pasteráková
Jazyková korektúra: Lucia Ftáčniková
