„Atmosféru jednej z pôrodníc, kde som pracovala, som od začiatku vnímala ako napätú, často plnú zvláštneho strachu – strachu matiek a otcov o svoje deti, obáv lekárov o svoju dobrú povesť, ale aj o to, ako si získať dôveru svojho klienta, respektíve klientky.
Bola som svedkom toho, ako zdravotnícky personál nevhodne „diagnostikoval“osobnosti samotných rodičiek, alebo ich škatuľkoval, akoby šlo o triedneho nepriateľa. Napríklad: tá je Rómka, tá je učiteľka, táto sa nebude sťažovať, toto je právnička, tá bude náročná, tamtá zas vyzerá ako hysterka.
Videla som mizernú informovanosť, nechuť do práce, odmeranosť, „zatláčanie“ tých, ktorí robia dobré veci.
Videla som lekárku, ktorá keď sa jej nechcelo, neurobila vizitu a zanedbala diagnózu, ktorá sa mala riešiť.
Videla som zdravotnú sestru, ktorá sa arogantne správala k matkám, drzo sa hrabala v ich peňaženkách a okrádala ich.“
Celú výpoveď pôrodnej asistentky si môžete prečítať TU.
