O diagnóze missed abortion som sa dozvedela v 11. týždni tehotenstva, plod sa prestal vyvíjať v 9. týždni. Vzhľadom k tomu, že som túto správu o mojom prvom tehotenstve niesla ťažko, rozhodla som sa pre formu tabletkou, ktorá mi bola ponúknutá ako možnosť na gynekológii v Bratislave. Tento článok je súhrnom skúseností s tabletkovou formou potratu.
Ďalším krokom bolo ísť sa nahlásiť do gynekologickej príjmovej a konziliárnej ambulancie v Ružinove. V piatky sa tabletka nepodáva, preto som musela čakať až do pondelka.
Priebeh
V pondelok prišlo vyšetrenie v ambulancii – kontrolné sono a následne som sa presunula na gynekologicko-pôrodnícku kliniku. Vo vyšetrovacej miestnosti lekárka vykonala ešte jedno sono a následne som bola poučená o priebehu. Dostala som jednu dávku tabletky, ktorú som mala nechať 10 minút pôsobiť a mohla som ísť domov s tým, že druhý deň sa musím dostaviť na kontrolu (opäť na ambulanciu).
Prvým príznakom, približne 10 minút po podaní, bolo pálenie jazyka a krku a pocit na zvracanie. Do asi dvoch hodín prišli silné kŕče a sťahy maternice, krvácanie približne ako silná menštruácia, ktoré sprevádzali veľké zrazeniny. V čase najsilnejších bolestí som ostala sedieť a krvácať na záchode, inak situáciu zvládali veľké vložky. Ďalším vedľajším príznakom bola mierna hnačka. V nemocnici ma ubezpečili, že v prípade akýchkoľvek komplikácií sa môžem dostaviť na centrálny príjem, z ktorého ma pošlú rovno na kliniku.
Krvácanie vo večerných hodinách začalo byť intenzívne a tak sme sa rozhodli na centrálny príjem ísť zistiť, či všetko prebieha tak, ako má. Doktor na klinike mi všetko vysvetlil a ponúkol mi možnosť hospitalizácie. Spomenul však, že to najhoršie je už za mnou a prakticky by mi v nemocnici nevedeli viac pomôcť, tak som sa rozhodla ísť domov. Dostala som druhú dávku Misoprostolu, aby telo vylúčilo zvyšné tkanivá v maternici. Tabletka zabrala pomerne rýchlo a unavená po náročnom dni som prespala celú noc.
Počas kontroly na druhý deň (alebo ako u mňa, v prípade návštevy nemocnice a podania druhej dávky až na ďalší deň) lekár na sone skontroluje, či je maternica prázdna a následne rozhodne o tom, či sa podá ďalšia dávka alebo bude potrebný chirurgický zásah. U mňa bolo krvácanie počas druhého dňa slabšie, aj bolesti a sťahy boli oveľa miernejšie.
Rada by som skonštatovala, že v čase celého procesu som sa v Ružinovskej nemocnici stretla s veľmi ľudským a profesionálnym personálom. Cítila som sa bezpečne a mala som priestor pýtať sa na všetky otázky, ktoré ma zaujímali.
Pre mňa osobne bolo dôležité zistenie, že plod pravdepodobne vyjde po častiach obalený v zrazeninách. Pôvodne sme sa s manželom pripravili aj na možnosť, že plod zachytíme, dáme do krabičky a následne pochováme, avšak krvácanie bolo silné a my sme nemali energiu zrazeniny rozoberať a kontrolovať. Krabičku, ktorú sme na tento účel pripravili, však naplníme kvietkami, odkazmi a pochováme na pekné miesto.
Čakanie počas víkendu bolo veľmi náročné a presvedčilo ma o tom, že na vyčkávaciu metódu sa necítim. Dni navyše mi však dali možnosť pripraviť sa, aspoň v malej miere, na pondelok a to po psychickej, aj fyzickej stránke. Tu je súhrn toho, čo na základe vlastnej skúsenosti odporúčam ženám, ktoré si túto metódu zvolia:
Čo kúpiť/zabezpečiť:
- Auto nevlastníme, pre istotu sme si ho požičali od kamarátov v prípade, že budeme musieť ísť na pohotovosť. Pre rovnaký dôvod je potrebné zbaliť si tašku s vecami, ktorú na pohotovosť zoberiete, ak by bolo potrebné v nemocnici ostať (hygienické potreby, uterák, prezúvky, pyžamo, vreckovky, externú nabíjačku, atď.)
- Kúpila som extra veľké vložky, odporúčam tiež absorpčnú hygienickú podložku pre pokojnejší spánok v prípade silného krvácania.
- Na pár dní sme nakúpili jedlo, ktoré sa dá rýchlo pripraviť, napríklad upečením v trúbe. Na varenie sme nemali energiu.
- Odporúča sa aj tonik, alebo šalviový čaj, ktoré pomáhajú vyvolať potrat.
- Je dobré mať v poruke aj lieky od bolesti, odporúča sa napríklad ibuprofen.
- Na úľavu od bolesti počas sťahov maternice mi pomohol elektrický vankúš.
- Rozhodne je dobré mať pri sebe niekoho minimálne prvé dva dni.
Na otázku ako sa pripraviť psychicky neexistuje správna odpoveď. Nám pomohlo pripraviť si ďalšie kroky (kúpili sme si sviečku, ktorá od pondelka doma horela, rozprávali sme sa o tom, ako sa s plodom/bábätkom rozlúčime), mali sme tiež podporu od rodiny. Veľmi nám pomohli aj materiály od občianskeho združenia Tanana – majú pripravené informačné brožúrky ako pre matky, otcov, aj pre zamestnancov a kolegov (ja som tento materiál využila pri oznámení kolegov o mojej situácii, aby som im uľahčila situáciu).
Podstúpiť túto situáciu doma bolo náročné a bolestivé. Na druhej strane vďaka tomu, že som mohla byť doma, som počas celého procesu mala pri sebe manžela, ktorý bol pre mňa oporou a pomáhal mi v každej situácii, držal ma za ruku pri najväčších bolestiach. Vedela som, čo ma približne čaká a síce to nakoniec bolo náročnejšie, voľbu tejto metódy neľutujem. Dúfam, že tieto informácie niekomu, koho podobná situácia čaká, pomôžu.
Lenka
Ilustračný obrázok vytvorila cez Midjourney autorka
