Hodnotenie nemocníc, ktoré každý rok zverejňuje Health Policy Institute, by malo dostupnou formou pomôcť ženám pri výbere pôrodnice. Tiež má slúžiť ako motivácia pre samotné nemocnice zlepšovať kvalitu poskytovanej starostlivosti. Je to skutočne tak?Rebríček pôrodníc pozostáva z „expertného hodnotenia“ a „hodnotenia mamičiek“ [1]. Práve hodnotenie ženami vyvoláva každý rok kritické komentáre: „Na čo je takéto subjektívne hodnotenie pôrodníc?“ alebo „Ako môžu ženy hodnotiť odbornosť personálu?“. Hoci by som v iných prípadoch namietala, že názory a spokojnosť žien sú pre dobre fungujúci systém dôležité, v tomto prípade musím uznať námietky ako oprávnené. Hodnotenie podľa spokojnosti žien, ktoré má spolu s expertným hodnotením pôrodníc pomôcť pri výbere nemocnice, je nastavené nesprávne. Obsahuje ťažko uchopiteľné otázky, a naopak, chýbajú v ňom mnohé tie, ktoré by obsahovať malo.
Napríklad otázka „Akou známkou by ste ohodnotili – podľa vášho laického pohľadu – odbornosť zdravotníckeho tímu počas vášho pôrodu?“ nedáva zmysel. Pod odbornosťou si môže každý predstavovať niečo iné. Otázka tiež predpokladá, že ženy vypĺňajúce dotazník sú oboznámené s odbornými štandardmi a postupmi, ktoré by mal personál vykonávať. Rovnako je na tom otázka týkajúca sa podpory dojčenia: „Ohodnoťte, prosím, podporu dojčenia.“ Aby na ňu ženy mohli zodpovedať, museli by poznať odborné ošetrovateľské postupy, ktoré dojčenie podporujú a rovnako identifikovať postupy poškodzujúce dojčenie.
Spätná väzba žien ako objektívny ukazovateľ kvality
Hodnotenie pôrodníc ženami je pritom dôležité. To, nakoľko vážne sa Ministerstvo zdravotníctva a nemocnice zaujímajú o skúsenosti žien, utvára obraz o celkovej kvalite zdravotnej starostlivosti. Prevládajúce pravidlá v nemocniciach, vytvorené bez spätnej väzby žien, nemôžu byť dobrými pravidlami . Ženy cez svoje skúsenosti pomáhajú pomenovať slabé miesta systému, vyžadujúce si nápravu. Zatiaľ sú však na Slovensku skúsenosti žien posunuté na okraj, onálepkované ako subjektívne, laické názory.
Ako má vyzerať dobrá prax podrobne opísali nadnárodné inštitúcie, medzi nimi aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo (FIGO). Vypracovali program nemocníc priateľských k matkám a deťom. Kladú pritom dôraz na poskytovanie zdravotnej starostlivosti takým spôsobom, ktorý prihliada predovšetkým na potreby žien a ich detí a má tiež pomôcť zvýšiť kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. V nemocniciach sa totiž často stáva, že personál uprednostňuje rutinné postupy, čo vyplynulo aj z nášho výskumu. Zdravotná starostlivosť je tak u nás závislá od individuálnej organizácie práce v tom ktorom zariadení. A v kombinácii s chýbajúcimi odbornými štandardmi pre pôrodníctvo sa znižuje pre ženy šanca podpory normálneho pôrodu.
O akých kritériách nemocníc priateľských k deťom hovorí WHO a FIGO?
- Poskytuje všetkým ženám možnosť jesť, piť, chodiť, stáť a voľne sa pohybovať v priebehu prvej doby pôrodnej. Zaručuje možnosť vlastného výberu polohy počas druhej a tretej doby pôrodnej v prípade, že to nie je medicínsky kontraindikované.
- Má jasnú a nediskriminačnú politiku a usmernenia pre zaobchádzanie a starostlivosť o HIV pozitívne matky a ich novorodencov.
- Poskytuje všetkým rodiacim ženám súkromie počas pôrodu.
- Umožňuje všetkým ženám prítomnosť aspoň jednej osoby podľa jej výberu počas celého pôrodu.
- Poskytuje kultúrne kompetentnú starostlivosť, ktorá rešpektuje zvyky jednotlivých žien, nepoškodzujúce praktiky a ich vlastné hodnoty v oblasti pôrodu, vrátane vhodnej starostlivosti o ženy, ktoré majú skúsenosť s perinatálnou stratou.
- V žiadnom prípade neumožňuje fyzické, verbálne, emocionálne alebo finančné zneužívanie rodiacich žien, čerstvých matiek ani ich rodín.
- Poskytuje starostlivosť za prijateľnú cenu, v súlade s národnými smernicami a zabezpečuje finančnú zodpovednosť a transparentnosť. Odmietnutie starostlivosti o matku alebo dieťa pre neschopnosť platiť, nie je povolené.
- Rutinne nepoužíva postupy alebo procedúry, ktoré nie sú založené na dôkazoch a nie sú v súlade s medzinárodnými smernicami a akčnými plánmi. Napríklad rutinná epiziotómia (nástrih hrádze), vyvolávanie pôrodu alebo oddeľovanie starostlivosti o matku a o dieťa atď. Pôrodnícke zariadenie má technickú i personálnu kapacitu, politiku a vybavenie, ktoré umožňuje resuscitáciu novorodencov i matiek. Minimalizuje riziko infekcie, umožňuje rýchle rozpoznanie a ošetrenie akútnych materských a novorodeneckých ťažkostí. Má zavedené telefonické linky na konzultácie a vopred plánované opatrenia na stabilizáciu a/alebo prepravu chorej matky alebo chorých/nedonosených detí.
- Vzdeláva, radí a povzbudzuje zdravotnícky tím v poskytovaní úľavy od bolesti rodiacim ženám bez využitia farmakologických prostriedkov, v prípade potreby s ich využitím.
- Podporuje okamžitý popôrodný kontakt matky a dieťaťa koža na kožu. Aktívne podporuje všetky matky v starostlivosti a vo výlučnom dojčení dieťaťa podľa jeho potrieb. Podľa potreby poskytuje kombinovanú starostlivosť o matku a dieťa.
Všimnite si, že dodržiavanie mnohých z týchto kritérií by bolo možné objektívne zhodnotiť dotazníkovou formou. Napríklad dodržiavanie prvého bodu sa dá zistiť otázkami:
„Boli ste podporená v možnosti slobodne sa pohybovať počas pôrodu a zvoliť si vzpriamenú polohu pri pôrode (poloha na štyroch, kľak, pôrodná stolička a podobne) ?“
„Boli ste podporená v prijímaní tekutín a stravy počas pôrodu?“
Tretí bod by bolo možné preskúmať otázkou: „Mali ste k dispozícii samostatnú pôrodnú miestnosť počas celej doby pôrodu?“ atď. Možností, ako objektívne zistiť a porovnať skúseností žien medzi rôznymi pôrodnicami, je mnoho.
Vyhodnotenie odpovedí na takéto otázky by už nebolo založené na subjektívnych pocitoch žien, ale na reálnych možnostiach, ktoré pôrodnica vytvára. Hodnotenie na základe týchto kritérií by tehotným ženám uľahčilo rozhodovanie o výbere pôrodnice viac ako hodnotenie na základe otázky „Odporučili by ste túto pôrodnicu svojej kamarátke?“. Pretože nie každá žena si môže želať jesť počas pôrodu alebo sa voľne pohybovať. Podstatné však je, či sú ženy podporované v týchto možnostiach, či sa prihliada na ich osobité potreby a situáciu, v ktorej sa nachádzajú. A nakoniec – to, čo vyhovovalo mojej kamarátke, mne vyhovovať vôbec nemusí. Až rebríček pôrodníc podľa takýchto otázok by nám ukázal, či sa kultúra nemocnice odvíja skôr od potrieb personálu a administratívy alebo berie do úvahy potreby samotných žien a detí.
Dokážu teda ženy objektívne hodnotiť pôrodnice? Ak im položíme správne otázky, tak áno.
[1] Označenie rodiacich žien zdrobneninou „mamičky“ znižuje status rodiacich žien. Takéto familiárne pomenovanie patrí do rodinného kruhu a nie do verejného diskurzu v rámci ktorého má mať názor žien určitú váhu.
