Protirečenie hneď v úvode

V úvode Štandardný postup uvádza: 

“Tlak na fundus je veľmi široko používaná pôrodnícka praktika, ktorá sa považuje za kontroverznú. Pretože sa v súčasnej dobe nepoužíva, je potrebné zaviesť pre ňu jasné pravidlá týkajúce sa indikácií, spôsobu vykonania aj kontraindikácií. Pretože nie sú jasné dôkazy o škodlivosti tejto metódy (pri adekvátnej indikácií a vykonaní), nie je správne ju vyhlásiť za postup non lege artis.”

Chcem poukázať na spojenie “široko používaná praktika”, na ktoré nadväzuje v druhej vete spojenie “v súčasnej dobe sa nepoužíva”.

A ja sa pýtam – ide o široko používanú pôrodnícka praktiku alebo sa v súčasnej dobe nepoužíva?
Ak Štandardný postup tvrdí, že sa v súčasnosti nepoužíva, prečo pre ňu zároveň potrebuje zaviesť jasné pravidlá?

Zarážajúca je aj logika, že ak o niečom nie sú jasné dôkazy, že škodí, tak to nebudeme považovať za metódu non-lege artis. Nemalo to byť naopak, že ak o niečom nemáme dosť dôkazov, v prvom rade, že je to prospešné a benefity prevažujú riziká, tak to nemôže byť považované za metódu “lege artis”?

WHO tlak na fundus neodporúča

V ďalšej časti Štandardný postup uvádza: 

“ Jej použitie je súčasťou niektorých pôrodníckych hmatov (záver Brachtovej manuálnej pomoci pri pôrode koncom panvovým, Woodsov manéver pri dystokií ramienok). Existujú aj nafukovacie pásy, ktoré vyvíjajú tlak na fundus podobne ako ruka personálu. Tlak na fundus ako legálnu metódu spomínajú aj viaceré odborné spoločnosti. Japonská pôrodnícka spoločnosť ho nemá v odporučených postupoch, ale považuje ho za lege artis postup. Naopak svetová zdravotnícka organizácia ho neodporúča [1]. U prvorodičiek môže jeho aplikácia zvýšiť riziko avulzného poranenia musculus levator ani [2].”

Z tohto som trochu (dosť) zmätená. Zatiaľ čo WHO tento zákrok vzhľadom na riziká poškodenia zdravia matky a dieťaťa neodporúča, naše štandardy mu naďalej venujú značný priestor a nevedia sa ani zhodnúť na tom, či je to praktika rozšírená alebo sa nepoužíva sa, a zároveň chcú pre ňu zaviesť jasné indikácie, spôsob vykonania a kontraindikácie. Vzniká tak rozpor medzi medzinárodnými odporúčaniami a zaužívanou (zastaranou) praxou. Čo však táto nejednoznačnosť znamená pre rodiacu ženu?

Podmienky vykonania operácie

Ďalšia časť Štandardného postupu definuje rámec pre vykonanie tejto operácie, ktorá „by sa mala vykonávať iba vo výnimočných prípadoch a pri splnení nasledovných podmienok:

• Dôkladné poučenie rodičky a jej pochopenie situácie.
• Rodička môže operáciu kedykoľvek odmietnuť a je nutné zmeniť postup (vaginálna extrakčná operácia).
• Kontinuálna komunikácia s rodičkou.
• Tlak na fundus vykonávať iba na konci aktívnej časti II. doby pôrodnej.
• Tlak aplikovať zásadne počas kontrakcie.
• Na fundus tlačiť nie čisto vertikálne, ale smerom osi pôrodného kanálu kaudálnym smerom.
• Je potrebné zabezpečiť aj adekvátnu komunikáciu pôrodníckeho tímu a sprevádzajúcej osoby.Použitie expresie by malo byť zaznamenané v pôrodníckej dokumentácií a jej používanie by malo podliehať spätnej analýze na pôrodníckom pracovisku.”

Ešte predtým, ako rozoberiem jednotlivé podmienky vykonania tejto operácie, považujem za dôležité zastaviť sa pri formulácii, že táto operácia “by sa mala vykonávať iba vo výnimočných prípadoch”. Chýba mi bližšia špecifikácia takýchto prípadov, keďže aj samotný štandardný postup pripúšťa, že “u  prvorodičiek môže jeho aplikácia zvýšiť riziko avulzného poranenia musculus levator ani.” Ide o poranenie (natrhnutie alebo odtrhnutie) hlbkých panvových svalov.

Bod 1 – dôkladné poučenie rodičky a jej pochopenie situácie

Predpokladám, že základ tvorí poučenie a informovaný súhlas podľa zákona o zdravotnej starostlivosti. Personál by teda mal rodiacu ženu poučiť o všetkých aspektoch zákroku vrátane jeho možných negatívnych dôsledkov a zároveň zabezpečiť, aby poučeniu dostatočne rozumela.

Bod 2 – Rodička môže operáciu kedykoľvek odmietnuť a je nutné zmeniť postup (vaginálna extrakčná operácia)

Premýšľam, z akého dôvodu Štandardný postup neuvádza, že rodička musí s operáciou súhlasiť. Je fajn, že môže operáciu odmietnuť, zároveň si myslím, že dôležitejšie je najprv s ňou súhlasiť. Práve informovaný súhlas (súhlas, ktorému predchádzalo dôkladné a zrozumiteľné poučenie) tvorí základ pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, teda aj pre vykonanie rôznych zákrokov.
A zároveň je otázne, či personál bude rešpektovať odmietnutie zákroku rodiacou ženou. V našej praxi sa často stretávame s opakom.

Bod 3 – Kontinuálna komunikácia s rodičkou

Pri tejto podmienke ma zaujíma, ako chce personál zabezpečiť kontinuálnu komunikáciu s rodičkou, ktorá v závere pôrodu má intenzívne kontrakcie, silný tlak na konečník, fyzické vyčerpanie…

Bod 4, 5 a 6 – Tlak na fundus vykonávať iba na konci aktívnej časti II. doby pôrodnej. Tlak aplikovať zásadne počas kontrakcie. Na fundus tlačiť nie čisto vertikálne, ale smerom osi pôrodného kanálu kaudálnym smerom

K týmto podmienkam nemám poznámku, keďže ide o popis technických parametrov prevedenia operácie.

Bod 7 – Je potrebné zabezpečiť aj adekvátnu komunikáciu pôrodníckeho tímu a sprevádzajúcej osoby

Túto podmienku oceňujem. Považujem za prínosné, keď personál komunikuje aj so sprevádzajúcou osobou. Personál tak viac zapája sprevádzajúcu osobu do celého procesu a pomáha jej lepšie rozumieť tomu, čo sa deje. Sprevádzajúca osoba potom môže rodiacu ženu podporovať istejšie a účinnejšie.

Bod 8 – Použitie expresie by malo byť zaznamenané v pôrodníckej dokumentácii a jej používanie by malo podliehať spätnej analýze na pôrodníckom pracovisku

A toto je kameň úrazu. Vo svojej praxi sa stretávam s veľkým množstvom žien, ktoré zažili tlak na fundus v závere pôrodu, avšak ani jedna to nemá uvedené v zdravotnej dokumentácii. Niektoré ženy mali v dôsledku tejto operácie rôzne následky – rozsiahle modriny, zlomené rebrá, poškodenia intímnych partií. Pokiaľ však zákrok v dokumentácii nie je uvedený, stáva sa pre systém “neviditeľným”, čím sa v podstate znemožňuje akákoľvek jeho spätná analýza. Zároveň tieto ženy strácajú akúkoľvek možnosť spätne reflektovať svoj pôrod, domáhať sa vysvetlenia a v konečnom dôsledku aj nápravy porušenia svojich práv.

Samotný štandardný postup nereflektuje, že k takýmto následkom môže prísť a ako presne ich zaznamenať do zdravotnej dokumentácie.

Kontraindikácie

Štandardné postupy uvádzajú ako kontraindikáciu: “jazva na maternici, znaky cefalopelvického nepomeru, nedorotovaná hlavička plodu mimo aktívnej časti II. doby pôrodnej, zástava progresie pôrodu pri dystokii ramienok.”

Vaša skúsenosť

Aká je vaša skúsenosť s tlakom na fundus?
Zažili ste ho počas pôrodu?
Spĺňal všetky podmienky požadované Štandardnými postupmi?
Aké ste mali následky?
Akým spôsobom sa uvádza vo vašej zdravotnej dokumentácii? Ak potrebujete pomôcť so získaním zdravotnej dokumentácie, neváhajte sa na nás obrátiť. Našu pomoc poskytujeme bezplatne.

Kontaktovať nás môžete prostredníctvom emailu zenskekruhy@zenskekruhy.sk alebo správou na našich sociálnych sieťach.

[1] WHO recommendations Intrapartum care for positive childbirth experience. 2018.

[2] A. Youssef et al., “Fundal pressure in second stage of labor (Kristeller maneuver) is associated with increased risk of levator ani muscle avulsion,” Ultrasound Obstet. Gynecol., vol. 53, no. 1, pp. 95–100, Jan. 2019.

Vyjadrené názory a postoje sú výlučne názormi autorky.

Projekt Posilnenie práv žien po pôrode a iných skupín pacientov: monitoring a advokácia v súvislosti s prístupom k zdravotnej dokumentácii je podporený z programu EEA Civil Society Fund Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2021-2028. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

The post Ako je to s tlakom na brucho? appeared first on Ženské kruhy.

V tomto článku sa pokúsim priblížiť jednotlivé pojmy súvisiace so sprevádzaním pacientov a pacientok pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ambulantnej aj ústavnej). Všetky upravuje zákon o zdravotnej starostlivosti.

Sprievodca osoby v ústavnej starostlivosti

Príklad z praxe: 83 ročná žena má plánovanú operáciu bedrového kĺbu, v nemocnici je spolu s ňou hospitalizovaná jej dospelá vnučka. Vnučka pomáha s komunikáciou, aj základnou sebaobslužnou starostlivosťou.

Ide o osobu, ktorá bola prijatá do ústavnej starostlivosti spolu s osobou, ktorej sa ústavná starostlivosť poskytuje. Teda bola prijatá spolu pacientom/pacientkou, ktorého/ ktorú hospitalizovali. Spravidla tento sprievodca pomáha pacientovi/pacientke s bežnými úkonmi, vysvetľuje mu jednotlivé zákroky a liečbu. Zároveň mu pomáha zvládať bolesť, stres a strach. Najčastejšie sa sprievodca hospitalizuje spolu s dieťaťom, osobou s nejakým znevýhodnením, prípadne so staršou osobou.

Takýmto sprievodcom môže byť len plnoletá osoba. Výnimkou je prípad, ak je sprievodcom dieťa do 3 rokov svojmu rodičovi, a ak je sprievodcom maloletý rodič svojmu dieťaťu do 1 roka. (V tomto prípade chcem poukázať na to, že ak ide o dieťa staršie ako 1 rok a rodič je stále maloletý, nebude môcť byť jeho sprievodcom. Ide teda o diskrimináciu z dôvodu veku.)

Veľkým nedostatkom tejto právnej úpravy je skutočnosť, že zákon neukladá nemocnici povinnosť prijať sprievodcu pacientovi/pacientke v ústavnej starostlivosti. Zákon vlastne prináša len legálnu definíciu pojmu “sprievodca osoby v ústavnej starostlivosti”. Zároveň považujem za potrebné zdôrazniť, že zákon predpokladá možnosť hospitalizácie spolu so sprievodcom, takže odporúčam o nej komunikovať s personálom.

Sprevádzajúca osoba pri pôrode

Príklad z praxe: Manželský pár čaká dieťa. Žena sa rozhodne mať pri pôrode svojho manžela a zároveň dulu. Obaja jej poskytujú masáže, pomáhajú do sprchy a poskytujú žene psychickú oporu.

Rodiaca žena má pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom právo na prítomnosťou ňou určenej sprevádzajúcej osoby. Ak to podmienky zdravotníckeho zariadenia dovoľujú, môže mať rodiaca žena aj viac sprevádzajúcich osôb. Zákon žiadnym spôsobom neupravuje podmienku veku sprevádzajúcej osoby /osôb (v porovnaní so sprievodcom osoby v ústavnej starostlivosti). V prípade, ak by prítomnosť sprevádzajúcej osoby/osôb nebola zlúčiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu, môže jej prítomnosť ošetrujúci lekár v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedziť.

Právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode vychádza z práva na ochranu osobného a rodinného života, ktoré zahŕňa aj právo zvoliť si okolnosti pôrodu. Zakotvenie tohto práva priamo do zákona o zdravotnej starostlivosti zvyšuje právnu istotu rodiacich žien.

Aj táto právna úprava má svoje nedostatky. Za Najväčší nedostatok považujem nejasnosť právnej úpravy. Napríklad zákon (a ani iný podzákonný predpis) bližšie nešpecifikuje, aké podmienky zdravotníckeho zariadenia umožňujú prítomnosť viacerých sprevádzajúcich osôb. Takisto neupravuje, akým spôsobom môže ošetrujúci lekár obmedziť prítomnosť sprevádzajúcej osoby. Zároveň neukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť informovať rodiacu ženu o možnosti a podmienkach prítomnosti sprevádzajúcej osoby a povinnosť (písomne) odôvodniť obmedzenie prítomnosti sprevádzajúcej osoby.

Akékoľvek poplatky, ktoré podmieňujú prítomnosť sprevádzajúcej osoby/osôb pri pôrode, sú protiprávne a diskriminačné. Viac o tom v tomto článku.

Sprevádzajúca osoba maloletého dieťaťa

Príklad z praxe: Dieťa má silné hnačky a rodičia sa rozhodnú navštíviť pohotovosť. Obaja rodičia sprevádzajú dieťa počas vyšetrenia. Na základe odporúčaní zostáva dieťa počas noci v nemocnici a podajú mu infúziu. Na oddelení s ním zostáva otec.

Maloleté dieťa (dieťa do 18. roku života) má právo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ambulantnej aj ústavnej) na prítomnosť niektorej z osôb podľa § 6 ods. 1 písm. b). Je to napríklad zákonný zástupca, opatrovník, budúci osvojiteľ… Zároveň tieto osoby môžu písomne určiť, aby iná plnoletá osoba bola sprevádzajúcou osobou maloletého dieťaťa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V praxi teda môžu napríklad rodičia písomne určiť, aby sprevádzajúcou osobou ich dieťaťa boli starí rodičia. Právna úprava však už bližšie nešpecifikuje formu ani obsah tohto písomného určenia.

Viac informácií o práve na sprevádzajúcu osobu maloletého dieťaťa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spolu s praktickým ebookom nájdete v tomto článku.

V záujme zjednotenia praxe poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri výkone práva maloletého dieťaťa na sprevádzajúcu osobu vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR odborné usmernenie. Zo znenia tohto usmernenia sme trochu zmätené. Na jednej strane zdôrazňuje najlepší záujem dieťaťa a dôležitosť prítomnosti blízkej osoby, na strane druhej obsahuje diskriminačné ustanovenia. O tejto problematike píšeme bližšie v tomto článku.

Vaša spätná väzba nám pomáha zlepšovať sa

Pomohol vám tento článok zorientovať sa v týchto (relatívne podobných) pojmoch? Mojou snahou bolo priblížiť vám jednotlivé možnosti “sprevádzania” pacientov a pacientok. Zaujímajú vás aj iné aspekty poskytovania zdravotnej starostlivosti rodiacim ženám a deťom?

Dajte nám vedieť, čo je pre vás dôležité.

Tento článok vznikol aj vďaka Vašej podpore. Vaša pravidelná podpora nám umožňuje prinášať praktické a zrozumiteľné články, ktoré pomáhajú ľuďom zorientovať sa v konkrétnych situáciách a nájsť informácie, ktoré v praxi potrebujú.

Tento článok má informačný charakter a nepredstavuje odborný výklad ani záväzné stanovisko. Slúži ako stručné zhrnutie témy a nemožno ho považovať za podklad pre odborné, právne alebo iné oficiálne závery.

The post Kto je kto? appeared first on Ženské kruhy.

Na našich sociálnych sieťach (Facebook a Instagram) sme sa zamerali na vyvracanie mýtov spojených s cisárskym rezom, aby sme priniesli objektívny pohľad na tento zákrok. Chceme oddeliť medicínske fakty od škodlivých spoločenských predsudkov, ktoré ženám po pôrode často pridávajú na zbytočnom pocite viny či zlyhania.

Mýtus č. 1 – Cisársky rez nie je „skutočný“ pôrod

Pravdepodobne ide o najrozšírenejší a zároveň najviac zraňujúci mýtus súvisiaci s cisárskym rezom. Ženy často počúvajú, že vôbec nerodili, pretože pôrod prespali.

Pôrod cisárskym rezom je pôrod. Náročný, bolestivý a zaslúži si rešpekt.

Spôsob, akým dieťa prišlo na svet, neurčuje hodnotu materstva. Žiadny pôrod nie je menejcenný len preto, že prebehol inak.

Mýtus č. 2 – Cisársky rez je jednoduchší spôsob pôrodu

Tento mýtus vyvolal najviac reakcií. Mnoho žien zdieľalo svoje skúsenosti s prirodzeným pôrodom aj s pôrodom cisárskym rezom. V komentároch otvorene pomenovali aj reakcie okolia, ktoré často znevažovali ich pôrodnú skúsenosť a zľahčovali ich prežívanie bez ohľadu na to, čo v skutočnosti prežili.

Cisársky rez je veľká brušná operácia, ktorá zahŕňa anestéziu, chirurgický zákrok aj riziká komplikácií. Takýto spôsob pôrodu určite nie je jednoduchší. A hneď po operácii sa začína starostlivosť o bábätko – s bolesťou, obmedzeným pohybom a potrebou rekonvalescencie. Cisársky rez určite nepredstavuje jednoduchší a pohodlnejší spôsob pôrodu.

Mýtus č. 3 – Po cisárskom reze sa nedá rodiť prirodzene

Pod týmto mýtom ženy opisovali svoje skúsenosti s vaginálnym pôrodom po predchádzajúcom pôrode cisárskym rezom.

Vaginálny pôrod po cisárskom reze (VBAC) je reálna a bezpečná možnosť pre mnohé ženy.Rozhodnutie by malo byť vždy individuálne a informované. Cisársky rez v minulosti neznamená automaticky cisársky rez v budúcnosti.

Mýtus č. 4 – Po cisárskom reze je dojčenie zložitejšie

Spôsob pôrodu nerozhoduje o schopnosti ženy dojčiť. Na dojčenie nemá vplyv samotný spôsob pôrodu, ale skôr to, či je matka s dieťaťom v kontakte hneď po pôrode a má možnosť ho dojčiť. Žiaľ, stále pretrváva mýtus, že žene sa po cisárskom reze začne tvoriť mlieko neskôr.

Dôležitá je teda hlavne včasná podpora kontaktu matky a dieťaťa.

S dojčením po pôrode (aj po pôrode cisárskym rezom) vám môže pomôcť laktačná poradkyňa MAMILY.

Mýtus č. 5 – Cisársky rez nie je bolestivý

Počas samotného zákroku žena vďaka anestézii bolesť necíti^*. V prípade spinálnej anestézie môže žena vnímať tlak, ťahanie, nepríjemné pocity. Po odznení anestézie prichádza bolesť v oblasti jazvy, ťažkosti pri vstávaní, chôdzi, kašľaní a kýchaní či zdvíhania dieťaťa. K fyzickej bolesti sa často pridáva aj psychická bolesť (kvôli pocitu zlyhania, oddeleniu od dieťaťa…).

* Existujú prípady, keď ženy počas cisárskeho rezu cítili bolesť.

Mýtus č. 6 – Cisársky rez je zlyhanie ženy

Cisársky rez nie je prehra, zlyhanie ani nedostatočnosť. Je to spôsob pôrodu. Žena nezlyháva tým, že jej telo alebo okolnosti pôrodu potrebovali odbornú pomoc. Zlyháva spoločnosť, ktorá v nej tento pocit vyvoláva.

Mýtus č. 7 – Pri cisárskom reze nemôže byť sprevádzajúca osoba

Prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri cisárskom reze je možná. Mnohé nemocnice umožňujú prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri cisárskom reze v spinálnej anestézii. Prítomnosť blízkej osoby má pre ženu veľký význam aj pri cisárskom reze. Poskytuje podporu, pocit bezpečia, pomáha s kontaktom matky a bábätka.

Každý pôrod si zaslúži rešpekt

Cisársky rez nepredstavuje ľahšiu a pohodlnejšiu cestu ani menejcenný spôsob pôrodu. Ženy, ktoré ho podstúpia, si zaslúžia kvalitnú zdravotnú starostlivosť, rešpekt a podporu pri spracovaní svojej skúsenosti.

V Ženských kruhoch už viac ako 14 rokov sprevádzame a podporujeme ženy.
Vďaka vašej podpore poskytujeme ženám informácie, právnu pomoc a bezpečný priestor, ktorý potrebujú pri zvládaní náročných pôrodných skúseností.

The post Mýty o cisárskom reze appeared first on Ženské kruhy.

Nečakaná situácia

Bývam v obci, do ktorej vedie cesta cez strmý kopec. V ten večer som sa vracala domov autom – klasický scenár: deti na zadných sedadlách, nákup v kufri. Husté sneženie však zmenilo rutinnú cestu na nebezpečnú dráhu. Cesty boli neupravené a pod snehom sa schovával ľad.

V tej najstrmšej časti som dostala šmyk. Auto ma nekontrolovane ťahalo do priekopy. Akosi sa mi podarilo zabrzdiť, ale ostala som stáť v patovej situácii. Na čistom ľade bolo auto neovládateľné – nemohla som sa pohnúť vpred ani vzad. V tej chvíli ma zaplavil obrovský stres. Predýchala som to a skúsila volať manželovi, ten však nezdvíhal. Nakoniec som zavolala susedovi, aby mi prišiel na pomoc. Medzitým za mnou uviazlo okolo 15 ďalších áut a cesta ostala úplne neprejazdná v oboch smeroch.

Neznámy hrdina

Môj sused po príchode zhodnotil, že ma musí niekto vytiahnuť lanom. Vtedy sa zrazu objavil „neznámy hrdina“ na veľkom terénnom aute. Postupne povyťahoval mňa aj ďalších vodičov na neďaleké parkovisko. Niektoré autá sme spoločne roztlačili. Medzitým sme privolali políciu aj cestárov, aby kopec sprejazdnili. Domov sme sa dostali až po dvoch hodinách tohto náročného „dobrodružstva“.

Ďalšia nepríjemnosť

O týždeň neskôr sme zažili ďalšiu nepríjemnú situáciu. Znova večer, znova husté sneženie a ťažko prejazdná cesta. Kopec sme tentoraz prešli, ale cesta dole bola ešte náročnejšia. V jednej ostrej zákrute sme napriek veľmi pomalej jazde dostali nepríjemný šmyk. Auto vyhodilo do protismeru, našťastie v tej chvíli nič nešlo. Chvíľu nás ešte nekontrolovane šmýkalo, kým sme opäť nezískali stabilitu. Nakoniec sme prišli domov „bez ujmy“.

Pocit bezmoci ako spoločný menovateľ

Tieto dve situácie, ktoré nasledovali krátko po sebe, ma vnútorne vyčerpali. Áno, všetko dopadlo dobre. My aj auto sme vyviazli bez škrabanca. Najhorší však pre mňa ostal pocit, že som nemala situáciu pod kontrolou. V prvom prípade som bola úplne závislá na pomoci iných. V druhom prípade som nemala v rukách vedenie auta – bolo neovládateľné.

A čo to má spoločné s pôrodmi?

Presne toto. Aj pri pôrode môžu nastať situácie, ktoré žena nemá pod kontrolou a ktoré nedokáže ovládať. Práve z takýchto momentov straty autonómie a kontroly nad vlastným telom často vzniká trauma.

Najhoršie však je, keď okolie začne takúto skúsenosť zľahčovať. Stalo sa to aj mne. Keď som o svojich zážitkoch hovorila, niektorí ich bagatelizovali: „Veď šmyk je normálny, to sa stáva bežne,“ alebo „Hlavne, že sa nikomu nič nestalo.“ To sú fakty, ktoré samozrejme viem. Napriek tomu vo mne tie situácie zanechali hlboký stres. Pri každom ďalšom snežení som cítila úzkosť z toho, čo ma na cestách čaká.

Stačilo by pritom tak málo – len uznať moje prežívanie. Vyjadriť pochopenie, že to bolo nepríjemné, lebo som sa bála o deti aj o seba. Že pocit bezmoci je skutočne ťažký.

Nepopierajme prežívanie iných

Na záver chcem dodať jedno: nezľahčujme a nepopierajme to, čo cítia iní. Mnohé situácie sú pre nás objektívne náročné, cítime sa v nich ohrození alebo sa bojíme o svojich blízkych. Uznanie pocitov druhého človeka je prvým krokom k tomu, aby sa s náročnou skúsenosťou dokázal vyrovnať. Rešpektujme prežívanie iných, aj keď my by sme tú istú situáciu možno vnímali inak. Každá skúsenosť, v ktorej stratíme kontrolu nad svojím bezpečím, si zaslúži pochopenie.

The post Keď stratíme kontrolu appeared first on Ženské kruhy.

Popis pod videom: „Nie vždy je to s vami med lízať. 😊 Občas sa nájdu aj rodičky čo rady dajú o sebe vedieť! alebo len bojujú za svoje práva? Hmm? 🙂 No všetky strany robia vždy podľa mňa všetko preto, aby to dopadlo k šťastiu a radosti. Držím prsty a prajem veľa tichých pôrodov. VIDEO BERTE S NADHĽADOM“

Pozerám na video a na popis a pýtam sa, za aké práva bojuje žena, ktorá kričí pri pôrode?
Za právo na pozitívnu pôrodnú skúsenosť? Alebo za právo na informácie? Či za právo na tíšenie bolesti?

Prečo vlastne ženy kričia?

Možno má len strach – a nikto, nikto tam nie je, kto by jej povedal, že to zvládne a bude to v poriadku. A možno ju práve vyšetrujú bez súhlasu. Možno kontrakcie strašne bolia. A možno… a možno ju práve šijú bez umŕtvenia. 

A lekár si medzitým ide po kávu, fotí thumbs up a teší sa, že to nie je jeho problém.

OB-GYNE style

Pripomenulo mi to virálne video spred pár rokov. Lekári natočili paródiu na Gangnam Style. OB-GYNE style. Tancovali v pôrodnici. Spievali medzi nohami pacientiek. Spievali aj o závažnej pôrodníckej komplikácii – dystokii ramienok. Do rytmu resuscitovali bábiku. 

Video museli stiahnuť po vlne sťažností. Čuduj sa svete, ženy ho považovali za ponižujúce. Tie ženy, ktoré sa sťažovali nechceli byť objektom a terčom vtipu. A to ani vtedy, keď to znelo dobre.

Humor ako kompenzačný mechanizmus

Chápem, že zdravotnícky personál používa humor aj na to, aby sa vyrovnal s niektorými ťažkými situáciami, ktoré zažíva vo svojej práci. Verte mi – ja sama mám veľmi rada čierny humor, ktorý mi pomáha zvládať ťažké príbehy žien, ktoré počúvam. Ale nepatrí na verejnosť. Je to kompenzačný mechanizmus ako uvoľniť nahromadený stres.

Na koho účet sa smejeme?

Humor je zároveň nástrojom moci. Ak ten, kto má moc sa vysmieva tomu, kto ju nemá, je to nástroj ponižovania. Ak sa však slabší smeje silnejšiemu, dáva tým najavo, že nie je bezmocný. Že nie je totálne podriadený. Preto aj politici a iní verejní činitelia musia zniesť karikatúry v novinách alebo memečka na internetoch. 

Myslím si, že ľudia v pomáhajúcich profesiách by si nikdy nemali robiť vtipy zo svojej klientely. Ideálne fakt nikdy, a minimálne nie na verejnosti. Človek, ktorý totiž pomoc prijíma, je v zraniteľnej pozícii, a preto je tam automaticky mocenská nerovnávaha. Ten, kto pomáha má – viac informácií, viac skúseností, viac zručností, má v danej chvíli vec viac pod kontrolou.

Ber to s nadhľadom!

OB-GYNE style nie je vtipná pieseň. Ak ste sa báli o vlastné zdravie, ak vaše dieťa niekto resuscitoval, nechcete, aby si o tom niekto spieval a tancoval.

A ak ste kričali pri pôrode – nechcete, aby sa z toho lekár s hrnčekom a zdvihnutým palcom smial na Instagrame a vytešoval sa z toho, že takúto rodičku vychytal kolega a nie on sám.

Možno sa niekto teraz pýta. “Prečo to riešiš? Hlavne, že to nakoniec dobre dopadlo, nie?”

Naozaj to dobre dopadá? Počula som stovky príbehov. Desiatky žien som stretla na podporných skupinách a často sú to práve pocity bezmocnosti, poníženia, zaseknuté vety, ktoré sa točia v hlave… 

Ženy mi rozprávajú, ako ich okrikovali. Ako im povedali, že majú rodiť potichu. Aj ako sa niekto smial z toho, koľko pribrali. Ako sa personál smial na niečom inom, ako keby tam ani nebola. Ako keby bola kus mäsa.

Video berte s nadhľadom, píše lekár.

Ťažko sa berie s nadhľadom, keď niekto zverejní virálne video o tom, ako žena trpí – a pousmieva sa pri tom. Teší sa, že to nie je jeho starosť. Ani len ho nenapadne, že trpí strašnou bolesťou. Alebo sa bojí. O seba alebo o dieťa. Že sa s ňou deje niečo, nad čím nemá kontrolu.

Nie, podľa pána doktora sa dožaduje pozornosti alebo bojuje za svoje práva. A hlavne prajme si veľa tichých pôrodov. Poslušných rodičiek, ktoré sa nebudú dožadovať ani pozornosti, a už vôbec nie svojich práv. Ale berme to s nadhľadom, ha ha, je to len vtip! Iba že by nebol, a tak trochu dopredu hovoríme ženám, nech sa láskavo pri pôrode kontrolujú, inak nech sa potom nečudujú, že sa z nich bude smiať celý Instagram.

The post Veď je to len vtip… appeared first on Ženské kruhy.

Prečo sme podpísali výzvu?

Dôvodom je podpora splnomocnenkyne pre takzvaný „ruský zákon„, ktorý Ústavný súd SR v decembri 2025 vyhlásil za protiústavný. Tento zákon by zaviedol nadmerné povinnosti pre mimovládne organizácie, ohrozil by slobodu združovania a vytvoril atmosféru podozrievania voči občianskemu sektoru.

Simona Zacharová sa na príprave zákona aktívne podieľala, podporovala jeho schválenie v parlamente a aj po rozhodnutí Ústavného súdu ho verejne obhajovala. Dokonca útočila na Verejného ochrancu práv, ktorý zákon odborne kritizoval.

Pre nás v Ženských kruhoch je tento postoj neprijateľný. Funkcia splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti má chrániť priestor pre aktívnych občanov, posilňovať dôveru medzi štátom a mimovládkami a brániť zásahom, ktoré oslabujú demokratické princípy. Podpora protiústavného zákona je v priamom rozpore s týmto poslaním.

Čo obsahuje výzva?

Signatári a signatárky výzvy vyjadrujú splnomocnenkyni nedôveru a žiadajú jej odstúpenie. Ak sama neodstúpi, vyzývajú vládu SR, aby ju odvolala a na jej miesto vymenovala kompetentnú osobu, ktorá bude stáť na strane ústavy, základných práv a slobodnej občianskej spoločnosti.

„My, dolu podpísaní reprezentanti a reprezentantky mimovládnych neziskových organizácií preto vyjadrujeme Splnomocnenkyni vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simone Zacharovej nedôveru a vyzývame ju, aby zo svojej funkcie odstúpila.“

Aj my sme mimovládka

Ako organizácia, ktorá pomáha ženám a rodinám, potrebujeme fungovať v prostredí, kde sú základné práva a slobody rešpektované. „Ruský zákon“ mohol ohroziť našu činnosť, právo našich podporovateľov na súkromie a celkovo vytvoriť atmosféru strachu a nedôvery.

Preto sme sa rozhodli pripojiť k tejto výzve. Vernosť ústave a ochrana občianskej spoločnosti nie sú politické otázky – sú to základné predpoklady pre fungovanie demokratickej spoločnosti.

Celé znenie výzvy si môžete prečítať na webe Platformy pre demokraciu.

The post Ženské kruhy sa pridali k výzve na odstúpenie splnomocnenkyne vlády pre občiansku spoločnosť appeared first on Ženské kruhy.

Čo je Platforma pre demokraciu?

Platforma pre demokraciu je organizácia, ktorej poslaním je ochrana nezávislosti a udržateľnosti občianskeho sektora na Slovensku. Združuje organizácie z rôznych oblastí – od ľudských práv cez ochranu životného prostredia až po vzdelávanie a sociálne služby.

Medzi členmi nájdete organizácie ako napríklad VIA IURIS, Post Bellum, Nadácia otvorenej spoločnosti, Karpatská nadácia, Liga za duševné zdravie, Človek v ohrození, Tanana a mnoho ďalších. Spoločne čelia výzvam, ktoré ohrozujú fungovanie demokratických inštitúcií a práva zraniteľných skupín obyvateľstva.

Platforma aktívne presadzuje práva mimovládnych organizácií, verejne sa vyjadruje k legislatívnym zmenám a poskytuje svojim členom podporu pri obhajobe demokratických hodnôt. Nedávno sa napríklad aktívne postavila proti takzvanému „ruskému zákonu„, ktorý Ústavný súd v decembri 2024 zrušil.

Prečo sme sa pripojili?

V časoch, keď vládny predstavitelia systémovo útočia na občiansky sektor,považujeme za dôležité dôležité stáť spolu. Ženské kruhy sú malá organizácia, naším cieľom je však systémová zmena. Odmietame delenie na „dobré“ a „zlé“ mimovládky. Považujeme za dôležité, aby sme zmeny mohli presadzovať slobodne a demokratickým spôsobom. Preto sme sa chceli pridať k organizáciám, ktoré zdieľajú rovnaké hodnoty. Citujeme víziu Platformy pre demokraciu:

V ľudskej spoločnosti majú mať jednotlivci bezpečné a slobodné prostredie pre svoje ekonomické, kultúrne, rodinné, náboženské a občianske pôsobenie. Občianska spoločnosť, postavená na vyváženom vzťahu jednotlivca a spoločenstva, garantujúca tieto hodnoty je preto pilierom slobodnej a demokratickej spoločnosti.

Preto sme veľmi rady, že nás 3.2.2026 prijali ako člena Platformy pre demokraciu. Spoločne s ostatnými členmi platformy budeme pokračovať v obhajobe demokratických hodnôt a podpore ľudí, ktorí to potrebujú.

The post Ženské kruhy sa stali členom Platformy pre demokraciu appeared first on Ženské kruhy.

Tento prípad nie je len smutným príbehom jednej rodiny. Je to zlyhanie systému, ktorý nedokáže chrániť základné práva detí. 

Je neprijateľné, aby sme ako spoločnosť akceptovali skutočnosť, že prevádzkové problémy nemocnice (nedostatok miesta, hygiena a pod.) majú prednosť pred základnými ľudskými právami.

Rodič nie je návšteva

Návšteva pacienta v nemocnici je spravidla časovo a priestorovo limitovaná. Rodič ako zákonný zástupca tvorí súčasť starostlivosti o dieťa, ktoré má právo na jeho prítomnosť bez akýchkoľvek obmedzení.

Zmena tohto vnímania je dôležitá, pretože ovplyvňuje, ako sa s rodičmi v zdravotníckych zariadeniach zaobchádza. Ak sú rodičia vnímaní ako partneri v starostlivosti, nie ako niekto, koho prítomnosť je potrebné obmedzovať, mení sa celá dynamika — komunikácia, rozhodovanie, atmosféra. A v konečnom dôsledku to prospieva nielen dieťaťu a rodine, ale aj zdravotníckemu personálu.

Paraván nie je riešenie

Súd v tomto prípade argumentoval, že nemocnica sa „snažila“ vytvoriť súkromie paravánom a stoličkami. Považovať paraván za „vytvorenie priestoru na lúčenie sa s dieťaťom“ je prejavom hlbokého nepochopenia toho, čo znamená ľudská dôstojnosť v zdravotnej starostlivosti.

Ak koncová nemocnica štátu nie je pripravená na to, že deti v nej aj zomierajú, a nedokáže zabezpečiť prítomnosť rodiča, je to systémové zlyhanie, ktoré sa schováva za „objektívne príčiny“.

Čo hovorí právo?

Ústava SR

čl. 19, ods. 2 

• Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Oddelenie matky od umierajúceho 11-mesačného dieťaťa je závažným zásahom do tohto práva.

čl. 41, ods. 4

• Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Žiaden vnútorný predpis nemocnice ani „nedostatok priestoru“ nemôže byť dôvodom na oddelenie dieťaťa od rodiča.

Charta práv pacientov v Slovenskej republike (prijatá vládou SR 11. apríla 2001 !!! uznesením číslo 326)

čl. 8, ods 3

• Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania.

Každý pacient má právo nezomierať opustený.

Viac o práve dieťaťa na sprevádzajúcu osobu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nájdete v tomto článku.

Odmietame normalizáciu oddeľovania rodičov od detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Obhajovať oddeľovanie rodičov od detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti považujeme za neprijateľné. 

Tento prípad dieťaťa, ktoré umiera bez náručia matky, hoci tá matka prosí o vstup, potvrdzuje, že štát zlyhal vo svojej základnej úlohe – chrániť najzraniteľnejších. 

V Ženských kruhoch odmietame normalizáciu tohto násilia. 

Rodič nie je návšteva. 

Blízkosť nie je nadštandard. 

Je to právo, ktoré musí byť rešpektované – v noci aj cez deň, aj keď ide o posledné minúty života.

Podpora pre matku Miria

Matka malého Miria teraz potrebuje predovšetkým slová podpory a pochopenia. Môžete tak urobiť v komentároch.

Prosíme vás, aby ste pristupovali k tejto citlivej téme s rešpektom a empatiou. Za dôležité považujeme najmä to, aby nikto jej prežívanie nepopieral ani nebagatelizoval.

The post Rodič nie je návšteva: Žiadne dieťa nemá v nemocnici zomierať samo appeared first on Ženské kruhy.

• Vydali sme ebook o práve dieťaťa na sprevádzajúcu osobu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
• Zabezpečili sme jeho preklad do ukrajinčiny aj maďarčiny a pripravujeme jeho preklad do angličtiny.
• Zorganizovali sme niekoľko podujatí (offline aj online).
• Poskytli sme poradenstvo desiatkam žien.
• Viedli sme podpornú skupinu pre ženy s traumatickou pôrodnou skúsenosťou a v novembri sme začali ďalšiu.
• Vydali sme monitorovaciu správu o protiprávnosti poplatkov spojených s prítomnosťou sprevádzajúcej osoby pri pôrode.
• Vzdelávali sme, aj sme sa vzdelávali…

Cítime sa vyčerpané.

A frustrované. 

Nedostatočná podpora neziskového sektora

Neziskové organizácie v oblasti ľudských práv (vrátane nás) čelia chronickému nedostatku financií. Grantové možnosti sú obmedzené, individuálne dary, ani dve percentá nestačia. Zároveň čelíme hejtom na sociálnych sieťach a negatívnemu vnímaniu zo strany vládnych predstaviteľov a časti spoločnosti. Kvôli tomu, že otvorene kritizujeme inštitúcie, ktoré zlyhávajú v ochrane práv žien pri pôrode (a detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti) nás obviňujú, že „vytvárame problémy tam, kde nie sú“.

A kým my míňame čas a energiu na hľadanie peňazí a obranu pred útokmi, ženy, ktoré potrebujú pomoc, čakajú.

Bagatelizácia, popieranie a zľahčovanie zo strany spoločnosti

Spoločnosť zľahčuje a popiera skúsenosti a prežívanie žien. Popiera existenciu systémového problému. Ženy, ktoré otvorene hovoria o svojej skúsenosti narážajú na nepochopenie, obviňovanie alebo dokonca výsmech. Spoločnosť presúva zodpovednosť na obeť.

Ale mlčanie neznamená, že problém neexistuje. Znamená len, že ho spoločnosť odmieta vidieť.

Táto normalizácia násilia má konkrétne dôsledky. Ženy mlčia, systém sa nemení. A my, ktoré sa snažíme o zmenu, sme terčom hejtu. Spoločnosť sa bráni priznaniu, že v pôrodných sálach sa deje násilie – pretože to by znamenalo priznať, že systém, ktorému dôverujeme, zlyháva.

Náročný proces nápravy porušenia práv

Ženu, ktorá sa rozhodne domáhať nápravy svojich práv, čaká zložitý a náročný proces. Ten si vyžaduje veľa času, energie a orientáciu v systéme, ktorý nie je jednoduchý ani pre odbornú verejnosť.

Proces nápravy je náročný finančne aj časovo. Vyžaduje si opakovanú komunikáciu s inštitúciami, zhromažďovanie dokumentácie a dlhodobé sledovanie postupu konania, pričom všetko prebieha paralelne s každodennými povinnosťami ženy, starostlivosťou o dieťa a návratom do bežného života po pôrode.

K tomu sa pridávajú dlhé lehoty na rozhodovanie zo strany inštitúcií. Tie sa počítajú v mesiacoch a v niektorých prípadoch ich inštitúcie ani nedodržiavajú. 

Tieto faktory spolu vytvárajú situáciu, v ktorej sa domáhanie porušených práv stáva pre mnohé ženy príliš náročné. Nie preto, že by o nápravu nemali záujem. Ale preto, že systém kladie vysoké nároky na tých, ktorých práva boli porušené. A súčasne im ponúka len obmedzenú podporu v procese ich uplatňovania.

Zdravotná dokumentácia

Zdravotná dokumentácia je v procese domáhania sa porušených práv často jediným dôkazom, ktorý inštitúcie berú do úvahy. Problémom je, že žena nemá žiadny vplyv na jej obsah – ten vytvára výlučne zdravotnícky personál. Mnohé ženy majú skúsenosti s tým, že v dokumentácii personál uviedol nesprávne údaje o poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Alebo naopak – niektoré informácie tam chýbajú úplne.

Ďalším problémom je samotný prístup k zdravotnej dokumentácii. Niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (protiprávne) neposkytujú výpis zo zdravotnej dokumentácie, ale umožňujú len nahliadanie do nej. To môže byť pre ženy časovo aj finančne náročné. V niektorých prípadoch poskytovatelia dokonca (protiprávne) obmedzujú nahliadanie do zdravotnej dokumentácie tým, že neumožňujú jej kopírovanie alebo nafotenie.

Žena sa tak ocitá v situácii, kde jediný dôkaz o tom, čo sa pri pôrode stalo, je v rukách tých, voči ktorým sa snaží domôcť svojich práv.

Neochota pristúpiť k zmenám a nedostatočné vzdelávanie

Jedným z pretrvávajúcich problémov je obmedzená ochota inštitúcií a personálu pristúpiť k zmenám v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Aj keď opakovane my (aj mnohí ďalší) upozorňujeme na nedostatky a na potrebu zlepšení, prax sa mení len pomaly a často len formálne.

S tým súvisí nedostatočné vzdelávanie v oblasti práv žien pri pôrode. Práva pacientok nie sú v praxi vždy rešpektované. Personál ich vníma skôr ako nadštandard než ako základnú súčasť kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Zároveň na pracoviskách pretrváva rutinná a zaužívaná prax, a personál ju systematicky neaktualizuje podľa najnovších vedeckých poznatkov a odborných odporúčaní. Namiesto ich implementácie sa často pokračuje v postupoch „osvedčených časom“, aj keď už nemajú oporu v súčasných štandardoch starostlivosti.

Tieto faktory spolu prispievajú k tomu, že zmena v systéme prebieha pomaly a problematické postupy zostávajú súčasťou bežnej praxe.

Nízky záujem o vzdelávanie

Ďalším zdrojom frustrácie je pomerne nízky záujem o naše vzdelávacie aktivity. Napriek tomu, že témy práv žien pri pôrode, informovaného súhlasu či práv maloletých pacientov majú priamy dopad na každodennú prax, dlhodobo sa nám nedarí osloviť širší okruh žien, rodičov, pomáhajúcich profesií či verejnosti.

Uvažujeme nad tým, čím to je. Je vzdelávanie vnímané ako niečo navyše, na čo „nie je čas“, alebo ako téma, ktorá sa netýka konkrétneho človeka? Alebo je to nedostatočnou propagáciou? Skúsenosť hovorí, že záujem o informácie prichádza často až v momente, keď dôjde k porušeniu práv alebo negatívnej skúsenosti.

Bez informovaných ľudí však zmena v systéme prebieha pomalšie. Informovanosť, zdieľanie poznatkov a ich uplatňovanie v praxi pritom patria medzi kľúčové predpoklady toho, aby sa rešpektujúca a bezpečná starostlivosť stala štandardom, nie výnimkou.

Aj tak pokračujeme…

Napriek únave a frustrácii v našom úsilí pokračujeme. Nie preto, že by to bolo jednoduché, ale preto, že vieme, prečo túto prácu robíme. Každý podnet, každá skúsenosť, každá žena alebo rodina, ktorá sa na nás obráti, nám pripomína, že naša práca má zmysel. Veríme, že zmena je nielen potrebná a nevyhnutná, ale že prebieha aj vďaka nášmu úsiliu.

Tento text sme nepísali preto, aby sme sa sťažovali. Chceli sme zdieľať realitu našej práce a pomenovať problémy, s ktorými sa dlhodobo stretávame. Podeliť sa s vami o to, čo nás trápi. Kde narážame na prekážky. A prečo je cesta k zmene taká náročná. Veríme, že otvorenosť je dôležitou súčasťou dôvery – a že pomenovaním problémov môžeme hľadať riešenia.

Ďakujeme všetkým, ktorí nás podporujú, sledujú a stoja pri nás.

Pomôžte nám pomáhať. Aby sme v roku 2026 nemuseli obmedziť našu činnosť, prispejte nám na mzdy. Od januára 2026 sú príspevky od ľudí naším jediným zdrojom financií.

The post Vianoce prichádzajú a naša frustrácia stúpa appeared first on Ženské kruhy.

Tento článok sa zameriava na jednu z aktivít, v rámci ktorej sme analyzovali rôzne zdôvodnenia, ktoré zdravotnícki pracovníci a pracovníčky používajú pri znemožňovaní prítomnosti rodiča počas vyšetrení, ošetrení alebo hospitalizácie dieťaťa. 

Sú to výhovorky, nie argumenty

Tieto argumenty a zdôvodnenia sú v skutočnosti len výhovorky. Právo dieťaťa na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je totiž legislatívne zakotvené. Toto právo nie je viazané na subjektívne posúdenie zdravotníckeho personálu. Vo väčšine prípadov ide o systémové návyky, nedostatok komunikačných zručností alebo neochotu prispôsobiť procesy potrebám rodiny.

Výhovorky “Prečo nie”

Počas tejto aktivity účastníčky identifikovali značné množstvo takýchto argumentov a zdôvodnení, ktoré v praxi fungujú ako bariéry prítomnosti rodiča pri zdravotnej starostlivosti o dieťa:

• sú tu iné deti/iní rodičia
• takto sa to u nás robí/taký je postup
• nie sú návštevné hodiny
• kapacitné dôvody (priestor, personál) – napr. nemôžete mať dieťa po pôrode v kontakte koža na kožu, pretože nemáme personál, ktorý vám s tým pomôže
• je noc
• matka musí po pôrode oddychovať
• neopodstatnené zdravotné dôvody na strane matky
• až keď sa žena po pôrode osprchuje
• až keď žena po pôrode preukáže, že sa dokáže o dieťa postarať
• dôvody na strane bábätka – žltačka (fototerapia), nevie sať z fľaše, zápal, infúzia, inkubátor, sonda
• matka by chodila po chodbách
• dieťa je v šoku z pôrodu
• dieťa je termolabilné a potrebuje výhrevné lôžko/inkubátor
• dieťa je rozrušené a rodič by mohol skolabovať
• dieťa lepšie spolupracuje (=neplače), keď tam nie je rodič
• vek dieťaťa (len do určitého veku)
• to vydrží, už je veľký/veľká, nebude si pamätať
• emocionálne vydieranie (rodič bude smutný, ak uvidí svoje dieťa s infúziou)
• ak to dovolíme vám, museli by sme aj iným rodičom
• my máme medicínske vzdelanie a vieme lepšie
• riskujete zdravie dieťaťa
• na oddelení je infekčné prostredie (ak ženu po pôrode hospitalizujú na gynekologické oddelenie, nie odd. šestonedelia)
• ako to budú vnímať iné ženy (napr. ak sú po potrate)
• matky to nechcú
• nepožiadali ste
• budú potrebné papierovačky
• pán primár/pani primárka to nerada vidí
• neskúsený rodič (najmä po pôrode)
• lepšie skontrolujem naraz 10 detí na novorodeneckom oddelení ako 10 novorodencov v 10 izbách
• je to chlapec, nie uplakané dievča
• rodičia zle vplývajú na dieťa
• matka je tehotná
• buďte radi, že žije
• to s ním chcete byť až do maturity?
• teraz s ním chcete byť, ale potom ho dáte do jaslí
• my sme žiadny bonding s matkou nemali, a máme sa radi
• je to predčasniatko
• miešali by ste sa nám do našej práce
• veď dieťaťa má plyšáka (chobotničku)
• môžete dieťa vidieť na kamere
• boli by ste tu dlho (pri dlhodobej liečbe)
• aspoň vaše dieťa naučíme zaspávať bez vás
• lebo ste muž
• je to príležitosť naučiť vaše dieťa samostatnosti
• my sme za neho zodpovední
• …

Najlepší záujem dieťaťa

Podobne ako Charta základných práv EÚ, tak aj Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR k výkonu práva maloletého pacienta na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zdôrazňujú rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Vyššie uvedené zdôvodnenia uprednostňujú organizačné pohodlie pred najlepším záujmom dieťaťa, nemajú oporu v platnej legislatíve a slúžia predovšetkým na zachovanie zaužívaných postupov.

Poznajte svoje práva – buďte pripravení

Vymenované výhovorky nepredstavujú len teoretický problém – denne ovplyvňujú životy rodín a detí v ambulanciách a nemocniciach.

Zmena začína tým, že rodičia poznajú svoje práva a vedia, ako ich uplatniť.

Vytvorili sme praktický ebook, ktorý vám pomôže orientovať sa v situáciách, keď zdravotnícke zariadenie bráni kontaktu rodiča s dieťaťom. 

Veríme, že informovaní rodičia majú viac možností ako chrániť svoje deti aj v systéme, ktorý to niekedy sťažuje.

The post Nemôžete, pretože… appeared first on Ženské kruhy.