Koncom januára zverejnil Denník N príbeh malého Miria, ktorý zomieral v bratislavskej nemocnici sám, bez svojej matky, lebo… {výhovorky}
Tento prípad nie je len smutným príbehom jednej rodiny. Je to zlyhanie systému, ktorý nedokáže chrániť základné práva detí.
Je neprijateľné, aby sme ako spoločnosť akceptovali skutočnosť, že prevádzkové problémy nemocnice (nedostatok miesta, hygiena a pod.) majú prednosť pred základnými ľudskými právami.
Rodič nie je návšteva
Návšteva pacienta v nemocnici je spravidla časovo a priestorovo limitovaná. Rodič ako zákonný zástupca tvorí súčasť starostlivosti o dieťa, ktoré má právo na jeho prítomnosť bez akýchkoľvek obmedzení.
Zmena tohto vnímania je dôležitá, pretože ovplyvňuje, ako sa s rodičmi v zdravotníckych zariadeniach zaobchádza. Ak sú rodičia vnímaní ako partneri v starostlivosti, nie ako niekto, koho prítomnosť je potrebné obmedzovať, mení sa celá dynamika — komunikácia, rozhodovanie, atmosféra. A v konečnom dôsledku to prospieva nielen dieťaťu a rodine, ale aj zdravotníckemu personálu.
Paraván nie je riešenie
Súd v tomto prípade argumentoval, že nemocnica sa „snažila“ vytvoriť súkromie paravánom a stoličkami. Považovať paraván za „vytvorenie priestoru na lúčenie sa s dieťaťom“ je prejavom hlbokého nepochopenia toho, čo znamená ľudská dôstojnosť v zdravotnej starostlivosti.
Ak koncová nemocnica štátu nie je pripravená na to, že deti v nej aj zomierajú, a nedokáže zabezpečiť prítomnosť rodiča, je to systémové zlyhanie, ktoré sa schováva za „objektívne príčiny“.
Čo hovorí právo?
Ústava SR
čl. 19, ods. 2
- Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Oddelenie matky od umierajúceho 11-mesačného dieťaťa je závažným zásahom do tohto práva.
čl. 41, ods. 4
- Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Žiaden vnútorný predpis nemocnice ani „nedostatok priestoru“ nemôže byť dôvodom na oddelenie dieťaťa od rodiča.
Charta práv pacientov v Slovenskej republike (prijatá vládou SR 11. apríla 2001 !!! uznesením číslo 326)
čl. 8, ods 3
- Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania.
Každý pacient má právo nezomierať opustený.
Viac o práve dieťaťa na sprevádzajúcu osobu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nájdete v tomto článku.
Odmietame normalizáciu oddeľovania rodičov od detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
Obhajovať oddeľovanie rodičov od detí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti považujeme za neprijateľné.
Tento prípad dieťaťa, ktoré umiera bez náručia matky, hoci tá matka prosí o vstup, potvrdzuje, že štát zlyhal vo svojej základnej úlohe – chrániť najzraniteľnejších.
V Ženských kruhoch odmietame normalizáciu tohto násilia.
Rodič nie je návšteva.
Blízkosť nie je nadštandard.
Je to právo, ktoré musí byť rešpektované – v noci aj cez deň, aj keď ide o posledné minúty života.
Podpora pre matku Miria
Matka malého Miria teraz potrebuje predovšetkým slová podpory a pochopenia. Môžete tak urobiť v komentároch.
Prosíme vás, aby ste pristupovali k tejto citlivej téme s rešpektom a empatiou. Za dôležité považujeme najmä to, aby nikto jej prežívanie nepopieral ani nebagatelizoval.
