Baby-friendly Iniciatíva Články a rozhovory

Vyjadrenie k stavu BFHI na Slovensku pre SME

Ženské kruhy poskytli pre denník SME nasledovné stanovisko k prieskumu podpory dojčenia v slovenských nemocniciach. Časť vyjadrení bola uverejnená v článku: „Baby friendly nemocnice porušujú vlastné pravidlá„. V tomto článku si môžete prečítať celé naše stanovisko.

Prieskum podpory dojčenia ( BFHI ) vznikol z potreby občianskych združení Ženské kruhy a MAMILA zistiť, v akom rozsahu a v ktorých konkrétnych bodoch sa ženy stretávajú s podporou či nepodporou dojčenia v nemocniciach. Vytvorili sme ho na základe otázok na dodržiavanie minimálnych kritérií podľa manuálu Baby friendly hospital iniciatívy.

Tieto otázky teda nie sú mierené na spokojnosť matiek, ale skúmajú dodržiavanie konkrétnych krokov na podporu dojčenia zdravotníckym personálom v nemocniciach.

Prieskum doposiaľ vyplnilo viac ako 5000 žien, ktoré rodili v posledných 6 rokoch.

Hlavné zistenia poukazujú na zlyhanie podpory dojčenia už v začiatkoch

  • iba 18% žien uvádza, že im bol umožnený  kontakt koža na kožu so svojím dieťaťom po pôrode.
  • Už v prvých dňoch po pôrode je umelou výživou kŕmená polovica detí.
  • Väčšine týchto žien personál nedokázal účinne pomôcť s dojčením (39% z celkového počtu žien).
  • Z výpovedí žien ďalej vyplynulo, že personál mnohokrát nepostupoval pri pomoci v dojčení jednotne. Ak personál nie je zaškolený tak, aby postupoval jednotne, signalizuje to systémové zlyhanie programu.

Ak by sme mali zistenia prieskumu zhrnúť jednou vetou, tak ani jedna nemocnica na Slovensku momentálne nespĺňa ani jedno z 10 kritérií iniciatívy baby friendly.

Kto sú ženy, ktoré prieskum vyplnili?

Prieskum vyplnili prevažne ženy s  dobrou informovanosťou o dojčení (keďže dotazník bol na stránkach www.mamila.sk a šírili sme ho iba pomocou našich sociálnych sietí). Ak by dotazník vyplnili ženy zo všetkých sociálnych vrstiev, ktoré nemajú dostatok informácií o dojčení, výsledky prieskumu by pravdepodobne ešte výraznejšie odzrkadľovali systémové zlyhávania v podpore dojčenia. V každom prípade je skúsenosť 5000 žien (a ich detí) niečo, čo nie je možné nechať bez povšimnutia. Námietky voči „reprezentatívnosti“ prieskumu by mali viesť k potrebe:

  • Zistiť reálny stav, získať informácie o dodržiavaní zásad iniciatívy.
  • Vykonať audit v nemocniciach.
  • Odobrať tituly nemocniciam, ktoré kritériá nespĺňajú. Nemocnice sa bránia, že nemajú na realizovanie podpory dojčenia dostatok personálu. Napríklad na pôrodnej sále na to, aby deti mohli by s matkami v kontakte koža na kožu. Alebo na to, aby sestry mohli matkám pri dojčení pomáhať. Personálne, ako aj akékoľvek iné zabezpečenie je otázkou, ktorú je potrebné riešiť ešte pred vstupom do programu baby friendly. A ak nemocnica sama uvádza, že potrebný personál nemá alebo nie je schopná v rámci prevádzkovej situácie zvládnuť kroky na podporu dojčenia, toto je samo o sebe dôvod na odobratie titulu baby friendly. Ide o základnú podmienku na splnenie jeho kritérií.

K otázke financií, personálneho či materiálneho zabezpečenia či prevádzkovej situácie

Nemocnice sa bránia, že nemajú na realizovanie podpory dojčenia dostatok personálu. Napríklad na pôrodnej sále na to, aby deti mohli by s matkami v kontakte koža na kožu alebo na to, aby zdravotné sestry mohli matkám pri dojčení pomáhať. Personálne, ako aj akékoľvek iné zabezpečenie je otázkou, ktorú je potrebné riešiť ešte pred vstupom do programu baby friendly. A ak nemocnica sama uvádza, že potrebný personál nemá alebo nie je schopná v rámci prevádzkovej situácie zvládnuť kroky na podporu dojčenia, toto je samo o sebe dôvod na odobratie titulu baby friendly, pretože ide o základnú podmienku na splnenie jeho kritérií.

Na druhej strane otázka podpory dojčenia v nemocniciach nie je primárne otázkou financií či personálneho zabezpečenia. Je to otázkou zmeny myslenia a orientácie na skutočnú pomoc pri dojčení.

O autorke

Miroslava Rašmanová

K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedla osobná skúsenosť a presvedčenie, že nie je jedno ako je poskytovaná zdravotná starostlivosť pri pôrode. Zaujímam sa najmä o nastavenia systémov zdravotnej starostlivosti v rôznych krajinách, podporu dojčenia a materských kompetencií. Snažím sa tieto témy spracovávať do hĺbky, s prihliadnutím k tomu, že konečná voľba je vždy aj tak na individuálnej žene. Som presvedčená, že ženy dokážu robiť rozhodnutia o svojom tele a zdraví počas pôrodu a že neexistuje jedno správne rozhodnutie pre všetky. Každá žena má za sebou určité skúsenosti a nachádza sa v inej životnej situácii. Od toho sa odvíjajú aj jej individuálne potreby a hodnotové preferencie.