V predchádzajúcom článku sme písali o traumatickom pôrode ako o možnej príčine vzniku posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP) alebo posttraumatického stresu. Trauma môže mať rôzne prejavy a ich rozpoznanie môže pomôcť porozumieť tomu, čo sa v prípade PTSP s nami deje. V tomto a v nasledujúcom článku si preto priblížime, ako sa tieto dve psychické ochorenia prejavujú.
Všeobecne sa symptómy PTSP a posttraumatického stresu rozdeľujú do štyroch skupín. Každú skupinu tvorí niekoľko symptómov. Na to, aby bola diagnostikovaná PTSP alebo posttraumatický stres, musí sa prejaviť jeden alebo viac symptómov z každej skupiny. Nasledujúce diagnostické kritériá, ktorým sa budeme venovať v tomto a nasledujúcom článku, sú snahou zachytiť všeobecné symptómy ochorenia. Treba však myslieť na to, že každý človek je jedinečný a to platí aj pri prežívaní traumy. Tiež je dôležité si uvedomiť, že pôrod by nemal byť traumatickou udalosťou a ak aj nespĺňate kritéria pre PTSP, ale váš život je negatívne ovplyvňovaný skúsenosťou z pôrodu, mali by ste zvážiť vyhľadanie pomoci.
Trauma a opakované prežívanie
Prvú skupinu symptómov tvoria vtieravé myšlienky, sny a flashbacky súvisiace s traumou. To znamená, že sa žena neustále v myšlienkach a snoch vracia k prežitej traume. Deje sa to mimo jej kontrolu a proti jej vôli [1]
Vo výskume profesorky Cheryl Tatano Beck [2] ženy tuto skúsenosť prirovnávali k automatickému a opakovanému spúšťaniu filmu o ich traumatickom pôrode v mozgu. Ďalej uvádza niekoľko vyjadrení žien, ktoré opisujú túto skúsenosť.
Prvorodička, ktorá zažila neúspešný pôrod vákuoextraktorom nasledovaný vyberaním dieťaťa kliešťami, opisuje tieto flashbacky nasledovne: “Žila som v dvoch svetoch, vo svete videonahrávky pôrodu a v „skutočnom“ svete. Videonahrávka sa mi zdala reálnejšia. Žila som si vo svojej vlastnej bubline, neschopná spojenia s ostatnými. Počula som ako sa rozprávajú, ale cítila som sa len ako pozorovateľ. „Videonahrávka“ sa spúšťala nepretržite štyri mesiace [2].
Ďalšia matka, ktorá zažila kliešťový pôrod opisuje svoje nočné mory takto: Začala som sa báť spánku. Dokázala som nespať aj 96 hodín. Vedela som, že ak zaspím, budem musieť znovu bojovať s nočnými morami. Bála som sa, že tento krát nebudem mať silu bojovať, že ma zničia2.
Ako vidno na ďalšom vyjadrení ženy, flashbacky a nočné mory z traumatického pôrodu ovplyvňujú aj vzťah s manželom. Šesť mesiacov po pôrode, a môj manžel a ja sme stále nemali sex. Hneď ako sa o to pokúsime, zažívam flashback toho, ako je moje telo na operačnom stole a zlyháva jeden z pokusov o kliešťový pôrod. Keďže počas flashbackov prežíva žena traumatickú udalosť znova a jej telo reaguje tak akoby trauma práve prebiehala, t.j. všetky vnemy sú veľmi silné a pôsobia reálne, môže mať strach, že sa „zbláznila“.
Vyhýbavé správanie
Druhú skupinu predstavuje vyhýbavé správanie, ktoré zahŕňa vyhýbanie sa alebo snahu vyhnúť sa myšlienkam, spomienkam a pocitom blízko súvisiacim s traumou, alebo tiež vonkajším stimulom (miestam, ľuďom, konverzáciám…), ktoré vyvolávajú spomienky na traumu [1].
Táto skupina príznakov sa môže prejavovať aj tak, že je pre ženu náročné vytvoriť si puto s dieťaťom. Dieťa môže pre ňu predstavovať pripomienku traumatického pôrodu a vyvolávať u nej znovuprežívanie traumy. Preto sa môže stať, že žena sa snaží vyhýbať kontaktu s dieťaťom [3]. Vo výskume psychologičky Susan Ayers ženy popisovali svoj vzťah k dieťaťu po ťažkom pôrode aj takto:
„ Nemôžem prestať myslieť na hrozné veci, ktoré si mi urobilo, ty zlé dieťa.“ Iná žena hovorí: „Nemám žiaden vzťah s … so svojím dieťaťom.“ Dve ženy popisovali, že sa snažia vyhnúť kontaktu s dieťaťom a niekoľko žien popisovalo myšlienky zahrňujúce ublíženie dieťaťu. Napriek tomu, že vytvorenie ranného vzťahu s dieťaťom je pre s PTSP ženu ťažké, vo výskume sa ukázalo, že neskôr sa väčšine žien podarilo vytvoriť si s dieťaťom dobrý vzťah[4]. Zdá sa, že postupné vyrovnanie sa s traumou vedie k upraveniu vzťahu medzi matkou a dieťaťom.
Ďalším prejavom druhej skupiny príznakov PTSP po pôrode je vyhýbanie sa otehotneniu [3]. Tento strach môže viesť až k odmietaniu sexuálneho styku. Žena môže mať pocit, že neexistuje dostatočná ochrana pred otehotnením a tak odmieta sex úplne [3].
Narušenie vzťahu k partnerovi je ďalšia oblasť života žien, ktorú traumatický pôrod ovplyvňuje [3] [4]. Ako príklad uvádza Ayres vyjadrenie jednej z účastníčok výskumu: „Boli časy, keď som chcela zobrať dieťa a odísť, nechcela som s ním (manželom) viac byť. Cítila som voči nemu veľký hnev, čo bolo preňho ťažké…“ [4].
Citované výskumy pomáhajú viac pochopiť, čo ženy trpiace PTSP a posttraumatickým stresom v dôsledku pôrodu prežívajú. Toto ochorenie narúša ich každodenné fungovanie a vzťahy. Aj zvládnutie obyčajného dňa môže byť pre ženu s týmito príznakmi veľmi náročné.
V tretej časti seriálu s názvom Ako vymenená – trauma môže spraviť z veselej ženy uzlík nervov sa zameriame na negatíve zmeny v myslení a v prežívaní spojené s traumatickou udalosťou.
Zdroje:
[1] American Psychiatric Association 2013; Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition; American Psychiatric Association
[2] Beck, C.T. 2014; Post-traumatic stress disorder due to childbirth: the aftermath. Nursing Research, 53, 216-224
[3] Bailham, D., Joseph, S. 2003: Post-traumatic stress following childbirth: a review of the emerging literature and directions for research and practice. Psychology, health and medicine, 8 (2): pp. 159 – 168.
[4] Ayres S., A. Eagle and H. Waring 2006; The effect of childbirth-related post-traumatic stress disorder on women and their relationships: A qualitative study. Psychology, Health and Medicine 11(4): p.389-398
[5] Judith Lewis Herman: Truama a uzdravenie, Aspekt
Autorka: Mária Fekiačová , Konzultantka: Zuzana Krišková , Jazyková korektúra: Andrea Rábeková, Úprava citácií: Martina Jurčovičová
