Čakala som vytúžené bábätko. Na konci prvého trimestra sme s manželom šli do prenatálneho centra na 4D ultrazvuk. Službu mal mladý lekár. Pri zoznamovaní zanechal dobrý prvý dojem. Ten sa stratil hneď po tom, čo začal robiť ultrazvuk cez brušnú stenu a všetko čo zistil oznamoval môjmu manželovi. S ním vtipkoval, pri všetkom sa obrátil na neho. Ja som tam akoby nebola.
Ironicky som si pomyslela, že som tu asi navyše, no vedela som to prekusnúť, hlavne som chcela vedieť, či je dieťatko v poriadku.
Potom mi povedal, že dieťa je otočené tak, že nevidí nosnú kostičku, podľa ktorej zisťuje genetické vady, takže použije vaginálny ultrazuk. Súhlasila som. Chyba.
Od mladého gynekológa som čakala, že bude vedieť ako sa správať k žene a jej vagíne. V skutočnosti to vyzeralo akoby pichol nôž do mäsa. Bez upozornenia. Rýchlo, surovo.
Bežný človek si povie: “No a čo? Tak to bolo tvrdšie, aj sex taký niekedy môže byť.“
Áno, môže.
No nie, keď som prežila mnohé vaginálne mykózy a infekcie. Nie, keď som sa z toho roky neúspešne liečila predpísanými liekmi z lekárne, ktoré zanechali nepoznaný vedľajší účinok – poškodenie sliznice a stien vagíny. Nie, keď mi k tomu bol diagnostikovaný vaginizmus, takže som pri každom milovaní bojovala sama so sebou, aby som svojho priateľa do seba vpustila. Nie, keď ma to poznačilo tak, že ma každý styk pálil a bolel a pár dní po ňom som si ešte doliečovala krvácajúce ranky. Nie, keď som z toho dostala takú depresiu, že ma prepadali myšlienky o konci života, lebo som nevedela, či vôbec niekedy ešte budem schopná intímne žiť a založiť si rodinu. Nie, keď som po rokoch našla na 95% úspešný liek, takže bolesť cítim “už len” pri vniknutí (a pri tomto bola nesmierne intenzívna).
A hlavne nie, keď po celom tom liečení a túžení po bábätku som konečne tehotná. A zrazu mi v tomto zázračnom a posvätnom stave fyzicky ubližuje lekár.
Bolesť bola strašná, no neprinútila ma kričať. Prinútila ma stuhnúť a skrčiť sa – chrániť sa. Škoda, lebo lekár to vyhodnotil iba ako nepríjemnosť a povedal mi nech sa uvoľním.
Vravím mu, že to bolelo. Vraj už nebude.
Stále nevidí noštek, potrebuje aby sa bábätko otočilo, tak mi (znovu bez upozornenia!) začne prstami cez brucho rýchlo stláčať maternicu ako keď sa miesi cesto. Kŕčovitá bolesť, akoby mnou prešli blesky. Aspoň som bola schopná kričať, že to bolí. Tak vraj miesto toho môžem zakašľať!!! To mi povie až po tom mučení???
Našťastie, kašel zabral. Všetko bolo v poriadku.
Po vyšetrení sme šli s manželom na obed. Celý čas cestou do reštaurácie aj z reštaurácie k autu ma podopieral, lebo som kvôli bolesti nevládala ísť sama. Bol rozčúlený mojím stavom a že vôbec nevidel čo sa mi deje a čo toto vyšetrenie so mnou spraví. Do konca dňa som ležala. Asi po troch hodinách sa mi maternica upokojila a ešte do večera som cítila kŕče vo vagíne. Celý čas som sa na seba hnevala, že som tam vôbec šla a vystavila nás takému zážitku.
Luba
Ahoj Luba
Mám podobný nepríjemný zážitok s vaginálnym ultrazvukom. Bolo to už dávno – ešte som ani nebola tehotná a vyšetrenie vaginálnym ultrazvukom nebolo také rozšírené. Tiež som trpela vaginizmom (následkom sexuálneho zneužívania v minulosti). Išla som na normálne gynekologické vyšetrenie a doktorka, ktorá vyšetrenie vykonávala, mi bez upozornenia vrazila (inak to nazvať neviem) vaginálny ultrazvuk do poštvy. Cestou z vyšetrenia sa mi triasli nohy, krvácala som následne tri dni.